Kréta - rajské pláže a mytická krajina v jednom

Kréta je najväčší ostrov patriaci pod Grécko a zároveň je aj ostrovom s najväčšou rozmanitosťou zážitkov.

Kréta a pláže

Nájdete tu približne 450 rôznorodých pláží, od tých s jemným pieskom a čistým modrým morom až po útesy a skalnaté zátoky. Na Kréte nájdete nielen pláže, ktoré patria medzi najkrajšie na svete, ako je Elafonissi beach, Balos či Matala, ale aj rôzne menšie zátoky, ktoré sú opustené a na ktorých nájdete pokoj a spojenie s prírodou ako je aj Kedrodasos, Voulisma či Agios Pavlos beach. Aby toho nebolo málo, Kréta má v priemere okolo 300 slnečných dní ročne, čo z nej robí perfektné miesto na dovolenku.

Seitan Limani

Seitan Limani

 

Jedinou nevýhodou ostrova je vietor. Zažijete ho tak na juhu ako aj na severe, avšak južné pobrežie je vetrom sužované omnoho viac. Veľké a otvorené pláže tak majú často veľké vlny, ktoré nie sú vhodné pre malé deti a na kamenných plážach môžu byť nebezpečné aj pre dospelých. Malé zátoky obklopené útesmi sú väčšinou bez vetra a aj vĺn. Pokiaľ nechcete tráviť dovolenku na jednom mieste, je ideálne plánovať deň podľa sily vetra. Ak je hlásený silný vietor buďte na severe, alebo hľadajte zátoky orientované na východ či západ, alebo také, ktoré sú chránené útesmi. Nepokazíte si tak dovolenku a Krétu si zamilujete.

Matala beach

Matala beach

 

Príroda na Kréte

Ostrov taktiež ponúka 4000 jaskýň rôznej veľkosti a významu a veľa z nich ma obrovskú historickú hodnotu. Či už sa používali ako svätyne gréckych bohov, alebo v moderných dejinách ako útočiska. Každá vám rozpovie svoj príbeh. Napríklad o zrodení Olympského boha Zeusa, alebo o plienení Kréty Osmanskou ríšou. Niektoré sú plné geologických útvarov ako Sfendoni, iné sú takmer holé ako Milatos. Ale každá je unikátna, plná histórie a príbehov.

psychro cave, jaskyňa zeusa

 

Taktiež tu nájdete pohorie Mount Ida, ktoré je rodiskom Dia, viacero kaňonov, vrátane toho najdlhšieho v Európe – Samária. Pokiaľ budete cestovať autom po vnútrozemí, budete neustále v kopcoch, údoliach, alebo kaňonoch. To je tá druhá tvár Kréty, tá neznáma, ktorá sľubuje dobrodružstvo. Za zmienku stojí aj jazero Kournas, kde sa liahnu sladkovodné korytnačky a voda je priezračne čistá.

Mount Ida

Mount Ida - výhľady z druhej Zeusovej jaskyne

 

Bohatá historia Kréty

Okrem prírodných krás ponúka aj množstvo historických pamiatok. Kréta je miestom, kde sa nachádzala slávna minojská civilizácia. Minójčania zanechali pozoruhodné archeologické nálezy, ako sú paláce v Knossose a Faistose, ktoré sú považované za jedny z najvýznamnejších pamiatok minojskej kultúry. S históriou sa spájajú aj mnohé legendy a jedna z najznámejších v spojitosti s Krétou je tá o Minotaurovi, poločloveku a polo-býkovi, ktorý bol väznený v labyrinte v Knosse a kŕmený ľuďmi. História na vás bude číhať za každou zákrutou. Vedeli ste, že Kréta je podľa Hesióda rodiskom boha hojnosti a bohatstva, Pluta?

Kréta sa stala pre nás takou srdcovkou, miestom kde sme prvýkrát obchádzali pravidlá zákazu vstupu, prvýkrát zablúdili uprostred hôr a aj prvýkrát nepotrebovali služby hotela, lebo ostrov bol až príliš príťažlivý. Z pôvodných 3 dní na spoznávanie, sme po nej chodili celých 11 dní a vrátili sa o dva roky znovu na ďalších 10 dní aby sme preskúmali ďalšie časti ostrova. A aj tak, sme nevideli všetko, čo tento nádherný a rozsiahly ostrov ponúka.

 
"Déméter, bohyňa jasná, v žiadúcej láske,
 s hrdinom Iásonom sa spojila na úrodnom poli,
na Kréte, na trikrát oranej nive, zrodila Pluta,
ľudomila, ktorý po zemi všade aj po hrebeni mora,
chodí a koho stretne alebo kto mu pod ruku príde,
boháča z neho urobí a dá mu hojný majetok."

Voľný preklad Hesioda

Mýty o Kréte

Mýtus o Minotaurovi

Mýtus o Minotaurovi a labyrinte je jedným z najznámejších gréckych mýtov spojených s Krétou. Kráľ Minos, syn Dia a Európy, vládol ostrovu Kréta. Minos mal manželku menom Pasifaé, dcéru slnečného boha Hélia. Minos získal priazeň bohov a chcel, aby jeho vláda bola potvrdená božským znamením, a tak požiadal Poseidóna o posvätného býka, ktorého by mohol obetovať.

Poseidón mu poslal nádherného bieleho býka z mora s očakávaním, že ho Minos obetuje. Minos, uchvátený krásou býka, sa rozhodol ho ponechať a obetoval iného, menej pôsobivého. Poseidón sa rozhneval a za trest spôsobil, že sa Pasifaé do býka zamilovala. Pasifaé požiadala vynikajúceho remeselníka Daidala, aby jej pomohol spojiť sa s býkom. Daidalos vytvoril drevenú kravu, do ktorej sa Pasifaé skryla, aby mohla byť s býkom.

Z tohto spojenia sa narodil Minotaurus, tvor s telom človeka a hlavou býka. Minos bol zhrozený, ale nemohol Minotaura zabiť, a preto požiadal Daidala, aby postavil obrovský labyrint, v ktorom by mohol byť Minotaurus uväznený.

Každých deväť rokov museli Atény poslať na Krétu sedem mladých mužov a sedem mladých žien ako daň za predchádzajúcu porážku, ktorú utrpeli a aby boli obetovaní Minotaurovi. Hrdina Theseus,syn Aténského kráľa, sa rozhodol ukončiť tento krutý obrad a vydal sa na Krétu s úmyslom zabiť Minotaura. Na Kréte sa do Thesea zamilovala Minosova dcéra Ariadna. Aby mu pomohla, dala mu klbko nite, ktoré použil na označenie svojej cesty labyrintom.

Theseus sa vďaka niti dostal k Minotaurovi, zabil ho a s pomocou nite sa vrátil späť. Potom spolu s Ariadnou a ostatnými Aténčanmi utiekli z Kréty. Na ceste späť však Theseus Ariadnu opustil na ostrove Naxos. Tak to chceli bohovia a Ariadna sa stala manželkou boha Dyonýza.

 

Theseus Minotauros Louvre CA2254.jpg
By Class of Athens 581 - Jastrow (2006). Image renamed from Image:Theseus Minotaur Crimea Louvre CA2254.jpg, Public Domain, Link

 

Mýtus o Daidalovi a Ikarovi

Mýtus o Daidalovi a Ikarovi je príbehom o otcovskej láske a varovaní pred pýchou a neopatrnosťou. Daidalos bol brilantný vynálezca a remeselník, ktorý vytvoril mnohé významné diela, vrátane labyrintu pre Minotaura. Po pomoci Pasifaé bol Daidalos uväznený kráľom Minosom spolu so svojím synom Ikarom, aby nemohli prezradiť tajomstvo labyrintu.

Daidalos bol odhodlaný uniknúť z Kréty a zachrániť seba aj svojho syna. Vedel, že únik po súši alebo po mori by bol takmer nemožný, pretože Minos ovládal všetky prístavy a cesty. Preto sa rozhodol vytvoriť krídla, aby mohli letieť nad morom a uniknúť. Vytvoril pre seba a svojho syna pár krídel z peria a vosku. Pred odletom Daidalos varoval Ikara, aby neletel príliš blízko k slnku, pretože teplo by mohlo roztopiť vosk, a ani príliš nízko nad morom, pretože vlhkosť by mohla perá zvlhčiť a spôsobiť, že padne.

Spočiatku všetko prebiehalo hladko. Daidalos a Ikaros vzlietli z Kréty a leteli ponad more. Ikaros bol očarený slobodou letu a nádherným výhľadom. Postupne však začal ignorovať otcovu radu. Podľahol eufórii a rozhodol sa letieť vyššie a vyššie, až príliš blízko k slnku. Ako sa priblížil k slnku, teplo začalo roztápať vosk, ktorý držal perá na jeho krídlach. Krídla sa začali rozpadať a Ikaros stratil schopnosť lietať. Padol do Egejského mora a utopil sa. Miesto, kde sa utopil, sa podľa legendy nazýva Ikarovo more. Daidalos, zlomený stratou svojho syna, pokračoval v lete a nakoniec našiel útočisko na Sicílii u kráľa Kokala. Tu pokračoval v svojej práci ako remeselník a vynálezca, no nikdy nezabudol na tragickú stratu svojho syna Ikarosa.

 

Gowy-icaro-prado.jpg
By After Peter Paul Rubens/ Peter Paul Rubens/ Jacob Peter Gowy - https://www.museodelprado.es/en/the-collection/art-work/the-fall-of-icarus/2823dc25-398a-4d88-a4b2-be314065a62dPreviously: http://www.museodelprado.es/imagen/alta_resolucion/P01540_01.jpg, Public Domain, Link

 

Zrodenie Dia v jaskyni Dikteon

Kronos bol najmladší z titanov a syn boha neba Urana a bohyne zeme Gaie. Po zosadení svojho otca Urana sa stal vládcom vesmíru. Spolu so svojou sestrou a manželkou Rheiou mali šesť detí. Kronos sa však bál proroctva, ktoré hovorilo, že ho jedno z jeho detí zvrhne, rovnako ako on zosadil svojho otca. Aby tomu zabránil, rozhodol sa všetky svoje deti po narodení zjesť.

Rheia bola zúfalá zo straty svojich detí a rozhodla sa zachrániť aspoň svoje najmladšie dieťa, Dia. Keď sa blížil čas jeho narodenia, tajne odišla na Krétu, kde porodila Dia v jaskyni na hore Dikte (niektoré verzie príbehu hovoria o hore Ida). Aby oklamala Kronosa, Rheia mu namiesto dieťaťa dala do plienok zabalený kameň, ktorý Kronos bez váhania prehltol, mysliac si, že zjedol svojho syna. Medzitým sa Zeus skryl a vyrastal v bezpečí na Kréte, ďaleko od svojho otca.

Dia vychovávala koza Amaltheia, ktorá ho kŕmila svojím mliekom. Spolu s ňou sa o neho starali aj nymfy. V niektorých verziách príbehu ho chránili aj koureti, mladí bohovia, ktorí svojím tancom a hlukom maskovali plač malého Dia, aby ho Kronos nepočul.

Keď Zeus dospel, rozhodol sa oslobodiť svojich súrodencov a zosadiť svojho otca Kronosa. S pomocou Metis, bohyni múdrosti, pripravil nápoj, ktorý donútil Kronosa vyvrátiť všetky jeho prehltnuté deti.

Titanomachia

Nasledovala titanomachia, veľká vojna medzi titanmi, vedenými Kronosom, a mladšími bohmi, vedenými Diom. Boj trval desať rokov, počas ktorých sa Diovi s jeho spojencami podarilo získať pomoc od niektorých titanov, ako aj od Kyklopov a Hekatoncheirov (obrov s sto rukami a päťdesiatimi hlavami), ktorých Kronos uväznil v Tartare. Kyklopi darovali Diovi blesky, Poseidonovi trojzubec a Hádovi prilbu neviditeľnosti, čím ich urobili ešte mocnejšími. S týmito zbraňami a novými spojencami nakoniec mladší bohovia porazili titanov.

Po víťazstve Zeus uväznil titanov v Tartare, hlbokej časti podsvetia, a stal sa najvyšším bohom, vládcom neba a zeme. Rozdelil si moc so svojimi bratmi: Poseidon dostal vládu nad morom a Hádés nad podsvetím. Zeus sa stal vládcom Olympu a ochrancom bohov i ľudí.

Zrodenie Dia a jeho následné víťazstvo nad titanmi symbolizuje prechod od chaosu k poriadku a ustanovenie novej božskej hierarchie, ktorá vládla gréckemu svetu po celé veky. Tento príbeh je základným pilierom gréckej mytológie a ukazuje, ako odvaha, múdrosť a spravodlivosť môžu prekonať aj tie najväčšie prekážky.

 

Kronos e Rhea.jpg
By attribuito al it:Pittore di Nausicaa - https://www.metmuseum.org/art/collection/search/247308, Public Domain, Link

 

Mýtus o Európe a Diovi

Mýtus o Európe a Diovi je príbehom lásky a únosu. Európa bola krásna fenická princezná, do ktorej sa zamiloval Zeus. Aby ju získal, premenil sa na nádherného bieleho býka a priblížil sa k nej, keď sa prechádzala po pláži so svojimi priateľmi.

Európa, očarená jeho krásou a miernosťou, pristúpila k býkovi a zosadla na jeho chrbát. V tom okamihu sa Zeus rozbehol a odplával s ňou na chrbte cez more na ostrov Kréta. Na Kréte sa Zeus premenil späť na boha a Európa mu porodila tri synov: Minosa, Rhadamantha a Sarpedona. Európa sa stala krétskou kráľovnou a ostrov dostal jej meno. Tento únos vak vyvolal množstvo ďalších významných činov. Brat Európy Kadmos sa ju vydal hľadať a na radu bohov neskôr založil mesto Théby a stal sa prvým kráľom tohto stálného mesta, ktoré bolo významnou súčasťou Gréckych dejín. 

 

Tizian 085.jpg
By Titian - http://www.gardnermuseum.org/collection/artwork/3rd_floor/titian_room/europa?filter=artist:3150, Public Domain, Link

 

Mýtus o Talosovi

Talos bol obrovský bronzový obor, ktorý podľa gréckej mytológie strážil ostrov Kréta. Niektoré príbehy hovoria, že ho vytvoril božský kováč Héfaistos na žiadosť kráľa Minosa, iné tvrdia, že bol darom od boha Dia Európe, keď ju priviedol na Krétu. Talos bol posledným členom rasy bronzových obrov, ktorí kedysi obývali Zem.

Talosova hlavná úloha bola strážiť Krétu pred votrelcami. Bol mimoriadne rýchly a silný, schopný obehnúť ostrov trikrát denne. Ak sa nejaká loď priblížila k pobrežiu, Talos hádzal obrovské balvany, aby ju potopil. Talos bol takmer nezraniteľný, pretože bol celý z bronzu. Avšak mal jednu slabinu: na členku mal bronzový klinec, ktorý uzatváral jedinú žilu vedúcu od hlavy až po päty. Táto žila obsahovala jeho „ikhor“ – životodarnú tekutinu, ktorá prúdila jeho telom podobne ako krv u ľudí.

Jedného dňa dorazila na Krétu loď Argo s hrdinami, známa ako Argonauti, ktorí sa vracali z Kolchidy po získaní Zlatého rúna. Talos ich považoval za hrozbu a začal hádzať balvany na ich loď. Hrdinovia boli bezmocní proti takému mocnému nepriateľovi. Medzi Argonautmi bola aj čarodejnica Médeia, ktorá sa rozhodla použiť svoje magické schopnosti, aby porazila obra. Médeia začala recitovať zaklínadlá a Talosa uviedla do tranzu. Potom ho presvedčila, že mu môže poskytnúť nesmrteľnosť, ak si odstráni bronzový klinec zo svojho členka.

Omámený Talos si nakoniec klinec odstránil a jeho „ikhor“ začal vytekať z jeho žily. Týmto spôsobom bol Talos porazený, zrútil sa na zem a zomrel. Argonauti sa potom mohli bezpečne vylodiť na Kréte. Médeia svojimi čarami opäť dokázala svoje schopnosti a pomohla hrdinom prekonať ďalšiu prekážku na ich ceste.