Pantalica

Pantalica – prírodné pohrebisko s výhľadmi, ktoré vyrážajú dych

V skalách hlbokého údolia rieky Anapo sa nachádza jedna z najzaujímavejších archeologických lokalít na Sicílii – Pantalica. Na prvý pohľad vyzerá ako prírodná rezervácia s nádhernou scenériou, strmými bralami, borovicami a čistým vzduchom. Až keď sa pozriete bližšie, všimnete si v skalách stovky dier. Niektoré sú väčšie, iné menšie, niektoré blízko chodníka, iné v absolútne nedostupných stenách. Nie sú to však jaskyne. Sú to hrobky.

Začíname pri vstupe pri Filiporto

Už na parkovisku na vás čaká niekoľko tabúľ s mapami Pantalice, ako aj množstvo informácií o histórii miesta a nálezoch, ktoré dnes nájdete v múzeu v Syrakúzach. Pantalica je právom zapísaná na zozname svetového dedičstva a sme veľmi radi, že sme mohli nasať atmosféru aj duchovnú hodnotu miesta.

História Pantalice siaha hlboko do doby bronzovej. V 13. storočí pred Kristom sa sem usadili Sikulovia – jeden z troch starovekých národov, ktoré obývali Sicíliu pred príchodom Grékov. Príroda tu zohrala hlavnú úlohu v ochrane obyvateľstva. Skalné útesy, priekopy a geografické usporiadanie vytvárali prirodzenú obrannú bariéru. Medzi zaujímavosti patrí aj zrúcanina známa ako Palác princa.

Najväčším pokladom Pantalice je však jej nekropola. Viac ako tisíc hrobiek je vytesaných priamo do skál, od jednoduchých dutín až po zložité komorové komplexy. Tieto starobylé pohrebiská sú rozdelené do viacerých sekcií podľa polohy a orientácie – napríklad severozápadná, severná alebo Filiporto.

Po príchode Grékov a neskôr Rimanov význam Pantalice upadol. Miesto však bolo využívané aj v byzantskom období – dokazujú to pozostatky malých kostolíkov, modlitební a ďalších skalných výklenkov, ktoré slúžili ako obydlia či svätyne pustovníkov.

Cesta od parkoviska

Pantalica má dva hlavné vstupy, kde sa dá pohodlne zaparkovať. My sme si vybrali vstup s názvom v Google Mapách Riserva naturale orientata Pantalica, Valle dell’Anapo e Torrente Cava Grande. Hneď po vystúpení z auta sa pred nami otvorila úžasná scenéria. Strmé svahy, hustá zeleň a hlboký kaňon pod nami naznačovali, že výlet bude poriadnym dobrodružstvom.

Už po pár minútach chôdze nás upútali prvé hrobky. Vyzeralo to, akoby bola celá skala prevŕtaná.

Pod nami sa črtal kaňon Anapo a rieka hlboko v ňom. Na chvíľu sme zaváhali, či s deťmi zvládneme zostup až k vode, ale chuť objavovať bola silnejšia ako obavy.

Dole viedla úzka cestička, ktorú občas ani nebolo vidieť. Našťastie však poskytovala dostatok tieňa, ako aj zábradlie na viacerých úsekoch. Deti nadšene bežali vpred a neustále volali, že vidia ďalšiu jaskyňu, ďalšiu dieru, ďalší výhľad.

Cesta k Ponte sull’Anapo

Pokračujeme po širokom chodníku, ktorý mierne klesá smerom k rieke. Najprv ideme lesom, kde stretávame len pár ľudí, najmä domácich. V diaľke už počuť rieku a výhľady sú stále nádherné a neustále nám ukazujú iný pohľad na krajinu.

Po niekoľkých vyhliadkach sme konečne dosiahli rieku Anapo. Teda nie tak celkom, ale k jazierkam, ktoré po nej ostali. Cesta bola veľmi rýchla a deti zatiaľ spokojné. Cestou dolu do údolia sme natrafili aj na starý železničný most a krátky tunel vytesaný do skaly. Sú pozostatkom niekdajšej úzkorozchodnej železnice, ktorá viedla údolím rieky Anapo a spájala Sortino s Ferla.

Dnes už trať nefunguje, ale mosty a tunely ostali zachované a sú súčasťou turistického chodníka. Prechod tunelom bol pre deti zážitkom – chladný priechod v skale a výhľady z mosta nad hlbokou dolinou im pripomínali dobrodružstvo z rozprávky.

Pantalica a ľadové osvieženie

Zhora pôsobila ako omnoho majestátnejšie a nedostupne, no zblízka ukázala svoju silu aj krásu. Zelenkastá voda nás lákala natoľko, že sme sa bez váhania vyzuli a vhupli dnu.

Rieka Anapo počas stáročí vytvorila množstvo malých jazierok, ktoré sú roztrúsené v tieni stromov a medzi skalami. Hoci sme žiadne väčšie jazero nenašli, tieto menšie zátoky a vodné kapsy pôsobili čarovne. Niektoré boli hlboké tak akurát na ponorenie, iné slúžili skôr na omývanie nôh.

Pokračovali sme pozdĺž rieky a vychutnávali si nádhernú prírodu a ticho všade okolo nás. Občas sme museli cez kamene prejsť na druhý breh rieky. Deti to veľmi uvítali a s radosťou skákali cez skaly ako kozy.

Potok Calcinara – menej známa trasa

Pri Pantalice sa nachádza menej známy kaňon vytvorený tokom potoka Calcinara, ktorý je hlavným prítokom rieky Anapo. Tento kaňon, známy aj ako Cava del Calcinara, ponúka návštevníkom možnosť objavovať prírodné krásy, vrátane malých vodopádov a prírodných bazénov s krištáľovo čistou vodou.

Pôvodne sme chceli ísť až k jaskyni, ale blížil sa už západ slnka a tak sme sa museli uspokojiť len s riekou a zeleňou všade okolo nás.

Túra cez Apano pôsobí divokejšie a tajomnejšie. Stretli sme tu menej ľudí a častejšie sme počuli šum vetra ako ľudské hlasy. Miesta, kde sa skaly dotýkali rieky, vytvárali dramatické scény – ideálne pre tých, ktorí túžia po hlbšom kontakte s prírodou a pokojnejšej atmosfére.

Pantalika: Ako sa sem dostať?

Kaňon Anapo môžete navštíviť z viacerých vstupných bodov prírodnej rezervácie. My sme začali na mieste označenom ako Riserva Naturale Orientata Pantalica, Valle dell’Anapo e Torrente Cava Grande, kde sa dá pohodlne zaparkovať. Odtiaľ vás čaká zostup dolu do údolia. Cesta trvá asi 30 až 40 minút, počítajte s miernym prevýšením.

👟 Náročnosť: stredná – vhodná aj pre deti, ak sú zvyknuté na chôdzu v prírode

🗺 Vzdialenosť zo Syrakúz: 45 – 60 minút autom (asi 40 km)

🕒 Odporúčaný čas na výlet: minimálne 3 – 5 hodín

💰 Vstupné: bezplatné

💧 Vezmite si: veľa vody, pokrývku hlavy, pevné topánky, plavky a repelent

Na túru si vyhraďte minimálne 4–5 hodín, s deťmi pokojne aj celý deň. Odporúčame vziať si dostatok vody, niečo na zjedenie a pevnú obuv – niektoré úseky sú klzké a kamenisté. Vstupné sa neplatí a celá oblasť je voľne prístupná. Po Pantalici sa môžete pohybovať podľa značiek a smerovníkov, no trasa k rieke a späť je zrozumiteľná aj bez mapy. Úprimne, my sme sa moc na mapy ani nepozerali – išli sme tadiaľ, kadiaľ chceli ísť deti. Avšak vďaka polohe parkoviska nad kaňonom sme presne vedeli, kadiaľ ísť nazad. To nám veľmi pomohlo v orientácii, nakoľko sme chvíľkami mali pocit, že nevieme, kde sme.

Ak máte viac času, oplatí sa pozrieť aj údolie rieky Anapo, ktoré sa tiahne ďalej a ponúka ďalšie chodníky, jaskyne a zaujímavosti.