Taormina
26. januára 2021
Catacombe di San Giovanni
27. januára 2021
Catania – viac ako len letisko
Catania vás už na prvý pohľad pohltí. Je hlučná, živá, chaotická, a predsa krásna. Jej historické jadro patrí do svetového dedičstva UNESCO a celé mesto akoby dýchalo vulkanickým dychom Etna. Stavby z čierneho lávového kameňa, široké bulváre, kostoly, trhy a rušné ulice vytvárajú atmosféru, ktorá si vás buď získa, alebo odradí. Rušné cesty nás neodradili a Catania jednoznačne patrí medzi najkrajšie mestá Sicílie.
Zaparkovali sme blízko centra na parkovisku s hodinovou sadzbou 1 € a vydali sa preskúmať pestrofarebné krásy, ktoré mesto ponúka.
Čo vidieť v Catanií
- Fontana di Proserpina – mýtus vytesaný do kameňa
- Castello Ursino
- Monastero dei Benedettini di San Nicolò l’Arena
- San Nicolò l’Arena – monumentálna nedokončenosť
- Odeon Romano a grécke divadlo
- Chiesa di San Francesco d’Assisi all’Immacolata
- Piazza Duomo
- Cattedrale di Sant’Agata
- Catania skutočne stojí za návštevu
- Ďalšie poklady okolo Catanie
Fontana di Proserpina – mýtus vytesaný do kameňa
Len kúsok od hlavnej železničnej stanice v Catanii sme narazili na prvú pamiatku našej prechádzky mestom – Fontana di Proserpina. Nachádza sa uprostred rušného kruhového objazdu, no napriek autám a chaosu okolo pôsobí mimoriadne vznešene. V strede fontány sa nachádza dramatická socha Pluta (Hádesa), ktorý unáša krásnu Proserpinu (Persefonu) do podsvetia. Okolo ich tiel víria kone a vlny. Scéna je plná pohybu, emócií a napätia. Divoké kone patriace Hádesovi cválajú plnou rýchlosťou, aby ostali nespozorované a rýchlo unikli zo sveta živých.
Celá Sicília je úzko spätá s týmto mýtom, keďže podľa legendy práve v týchto končinách došlo k únosu Persefony. Jej matka Demeter (rímska Ceres) márne hľadala dcéru, kým svet upadol do zimy. Až návrat Persefony na zem symbolizoval príchod jari. Táto fontána túto drámu zobrazuje výnimočne sugestívnym spôsobom. A keďže deťom sa príbeh o dievčatku Persefone zapáčil už v mestečku Enna, kde vraj došlo k únosu, nemohli sme fontánu vynechať.
Castello Ursino
Len pár minút chôdze od rušného centra Catanie sa v tichosti týči mohutná stavba – Castello Ursino. Pochádza zo 13. storočia a postaviť ho dal Fridrich II. Štaufský ako súčasť obranného systému Sicílie. Pôvodne stál priamo pri mori, no ničivé erupcie Etna v 17. storočí úplne zmenili okolie. Lávový prúd z roku 1669 sa nezastavil ani pred pevnosťou. Obklopil ju zo všetkých strán a dnes tak hrad stojí uprostred zeme, obklopený mestskou zástavbou, akoby ho od mora niekto presunul hlboko do vnútrozemia.
Pôsobí mohutne, stroho a takmer neprístupne – hrubé kamenné múry a okrúhle veže pripomínajú, že išlo o vojenskú pevnosť, nie rezidenciu. Dnes v jeho útrobách sídli mestské múzeum s množstvom zaujímavých artefaktov – od antických sôch po barokové maľby. Aj keď sme sa do vnútra nešli pozrieť, už samotný pohľad zvonku nás vtiahol do stredoveku. Deti už mali dosť antických nálezísk a múzeí, a tak sme sa ich rozhodli už netrápiť.
Monastero dei Benedettini di San Nicolò l’Arena
Po pár krokoch prichádzame k Monastero dei Benedettini di San Nicolò l’Arena. Nemali sme v pláne sa tu zastaviť, ale upútala nás nielen samotná budova, ale aj celá ulica. Ako inak – opäť raz sme sa ocitli v Taliansku na piazza Dante… A tak sme sa rozhodli nakuknúť a zistiť o tomto mieste viac.
Komplex Monastero dei Benedettini di San Nicolò l’Arena, jeden z najväčších benediktínskych kláštorov v Európe, vznikol v roku 1558, no jeho príbeh nie je len o modlitbách a meditácii. Mníchom tu život skomplikovala sama Etna – keď v roku 1669 z jej svahov vytryskla láva, obkľúčila budovy a zasypala časť dolných priestorov. Láva vytvorila až 12-metrovú vrstvu.
O niekoľko desaťročí neskôr otriaslo mestom ničivé zemetrasenie a znova ho bolo treba budovať takmer od základov.
Dnes už kláštor slúži inému účelu – po schodiskách, ktoré kedysi kráčali mnísi, teraz prechádzajú študenti humanitných vied z Univerzity v Catanii. No duch miesta zostal. Pri prehliadke sme obdivovali nádherné kláštorné nádvoria, prešli sme sa galériami s vysokými oblúkmi a zablúdili aj do miestností, kde pod sklom presvitajú mozaiky rímskeho domu zo 4. storočia
San Nicolò l’Arena – monumentálna nedokončenosť
Len pár krokov od kláštora nás ohromila monumentálna fasáda kostola San Nicolò l’Arena. Hoci je zďaleka najväčším chrámom v Catanii, jeho priečelie ostalo nedokončené – surové, mramorové stĺpy bez výzdoby trčia do neba ako pripomienka nedotiahnutých ambícií.
Stavať ho začali v roku 1687 ako súčasť kláštorného komplexu, ale osud chrámu narušilo silné zemetrasenie v roku 1693. Obnovu síce spustili, no nikdy ju nedokončili podľa pôvodných plánov. Výsledkom je fascinujúci mix veľkoleposti a prázdna – chrám pôsobí stroho, no zároveň vznešene.
Odeon Romano a grécke divadlo
Za jednou z nenápadných brán na Via Vittorio Emanuele sa skrýva miesto, ktoré sme tu nečakali – antické divadlo v Catanii a hneď vedľa neho jeho menší súrodenec, Odeon Romano. Prišli sme sem takmer náhodou, no už po niekoľkých krokoch sme vedeli, že ide o jedno z najvzácnejších miest, aké toto mesto ponúka.
Vstup do areálu vedie cez starý dom a tu sme, žiaľ, skončili. Bolo zatvorené ☹. Smutne sme sa rozlúčili a pokračovali ďalej. Len pár krokov od ruín antického divadla v srdci Catanie sa nachádza menej známy, no nemenej fascinujúci Odeon Romano. Pôsobí skromnejšie, akoby sa krčil v tieni svojho väčšieho brata, no má svoje vlastné čaro.
Odeon postavili v 2. storočí nášho letopočtu, pravdepodobne počas vlády cisára Hadriána. Slúžil predovšetkým hudobným vystúpeniam a recitáciám – jeho kapacita bola menšia, ale akustika výnimočná. Tak ako aj divadlo, aj Odeon bol v čase našej návštevy zatvorený, a tak sme sa mohli kochať iba zvonka a predstavovať si, ako asi vyzerá aj zvnútra.
Chiesa di San Francesco d’Assisi all’Immacolata
Keď sme odchádzali od benediktínskeho kláštora v Catanii, pohľad nám padol na veže, ktoré vystupovali nad strechy starého mesta. Zamierili sme bližšie a objavili Chiesa di San Francesco d’Assisi all’Immacolata, jeden z najimpozantnejších chrámov v meste. Už z diaľky je jasné, že nejde o žiadny skromný kostolík. Kostol bol postavený v 18. storočí, no miesto má oveľa hlbšiu históriu. Podľa tradície tu kedysi žil a pôsobil aj samotný svätý František z Assisi.
Chrám vybudovali na mieste zničeného kláštora a neskorogotického kostola, ktorý pochovalo zemetrasenie v roku 1693. Nový chrám sa dvíha v nádhernom barokovom štýle, no pôsobí prísnejšie ako iné kostoly v Catanii. Akoby niesol stopy mníšskej skromnosti, no zároveň nepopieral vznešenosť svojho posolstva.
Vstúpili sme dnu a vítal nás veľkorysý priestor so svetlou loďou, zdobenou zlatistými akcentmi. Oltár dominuje celej stavbe a zobrazuje Nepoškvrnené počatie Panny Márie, čo je aj dôvod, prečo kostol nesie práve tento názov. Z bočných kaplniek nás zaujala najmä tá, kde sa nachádza socha sv. Františka.
Keďže sa tu práve chystala svadba, deti boli nadšené z kvetín a červeného koberca. Myslím, že to sa im na kostole páčilo najviac a skutočne to dodalo úplne inú atmosféru. Prišli sme sem asi v pravý čas.
Piazza Duomo
Pomaly sme sa blížili k Duomo di Catania, ale cestou sme ešte narazili na malú fontánu, len tak vsadenú medzi domy. Nad fontánou sa týči socha ženy, ktorá predstavuje rieku Amenano – vodu, ktorá pramení pod mestom a preteká ním. Táto alegorická postava symbolizuje životodarnú silu rieky a jej spojenie s mestom. Fontána je krásnou kombináciou prírodného prvku a barokovej umeleckej tvorby. Veľmi sa nám páčilo takéto nečakané prekvapenie.
A už sa konečne ocitáme na Piazza Duomo. Pôsobí ako typické talianske námestie – majestátne, pusto, ale s kaviarňami dookola. Deti sa môžu naháňať, zatiaľ čo my sme zamierili do jednej z kaviarní na šálku skvelého espressa, s výhľadom na hlavnú katedrálu a ostatné historické budovy.
Deti zaujal stĺp so slonom, jeden zo symbolov mesta. Socha slona, ktorého miestni volajú „u Liotru“, je vytesaná z čierneho lávového kameňa, pochádzajúceho z Etny, a na jeho chrbte nesie egyptský obelisk.
Legenda hovorí, že socha pochádza z antických čias a že slon mal magickú moc chrániť mesto pred výbuchmi Etny. Iná legenda tvrdí, že názov „Liotru“ vznikol zo skomoleného mena čarodejníka Eliodora, ktorý údajne jazdil na kamennom slonovi.
Cattedrale di Sant’Agata
Napriek tomu, že celé námestie je nádherné, náš pohľad neustále smeruje ku katedrále. Cattedrale di Sant’Agata vyniká svojou eleganciou aj veľkosťou a pri prvom pohľade vyvoláva tichý rešpekt. Biela baroková fasáda z lesklého vápenca kontrastuje s tmavými tónmi sopečného kameňa mesta a pripomína, že Catania je mestom kontrastov.
Katedrála postavená na láve
Súčasné duomo stojí na zvyškoch rímskych kúpeľov a bola nespočetnekrát zničená a prestavaná. Posledný veľký zásah prišiel po ničivom zemetrasení v roku 1693, keď celé mesto povstalo z popola a znovu sa nadýchlo. Prvú stavbu nechal postaviť normanský kráľ Roger I. v roku 1078, a to priamo na ruinách antických rímskych kúpeľov. Kamene, na ktorých dnes stojí katedrála, tak pamätajú viac ako tisíc rokov histórie.
Fasáda je dielom Giovanniho Battistu Vaccariniho. Pohľad nám padol aj na mohutnú kampanilu (zvonicu) – jednu z najvyšších na Sicílii, ktorá bola dokončená v 18. storočí a dosahuje výšku 70 metrov.
Chrám nás ohromil svojou výškou a svetlom. Hoci pôsobí jednoducho, dýcha dôstojnosťou. V centrálnom priestore sa týči oltár, pod ktorým sa konajú slávnostné omše počas sviatkov svätej Agáty, predovšetkým vo februári, keď mesto žije najväčším náboženským sviatkom roka.
V postranných kaplnkách sa ukrývajú hrobky kráľov aragónskej dynastie, ale aj hrob Vincenza Belliniho, najslávnejšieho skladateľa Catanie. Jeho miesto odpočinku pôsobí pokojne, no zároveň s dôstojnosťou, ktorá pripomína, že tu leží človek, ktorý v hudbe opísal vášne celého národa.
Sant’Agata – mučeníčka, ktorá chránila mesto
Katedrála je zasvätená svätej Agáte, patrónke Catanie. Jej príbeh sme poznali len v hrubých obrysoch, no keď sme vstúpili dovnútra, uvedomili sme si, že tu je stále živý. Agatu rímske úrady v 3. storočí umučili, pretože odmietla zriecť sa svojej viery. Trpela hrozivým spôsobom – zmrzačili ju, väznili, no zostala pevná. A práve v tejto katedrále odpočívajú jej ostatky v striebornej truhle, vystavenej v kaplnke vľavo od hlavného oltára.
Catania skutočne stojí za návštevu
Catania nás neohúrila hneď na prvý pohľad, no o to silnejšie v nás zarezonovala pri odchode. Je to mesto, ktoré si neželá byť krásne v klasickom zmysle slova – je surové, hlučné, neuhladené, a predsa neodolateľné. Ponúka nielen pamiatky, ale aj príbehy – o svätej Agáte, o mýtickej Persefone, o sile Etny a o ľuďoch, ktorí tu žijú pod jej tieňom.
Strávili sme tu celý deň a ani zďaleka sme nestihli všetko, čo by sme chceli. Ak vás zaujímajú dejiny, architektúra a mytológia, vyhraďte si aspoň dva dni, aby ste mohli nerušene objavovať staré kláštory, rímske divadlá, chrámy aj skryté uličky plné kontrastov. A ak sa rozhodnete vystúpiť až na Etnu, pridajte ďalší deň navyše – pretože len tak pochopíte, akú silu v sebe toto mesto skutočne nesie.
Ďalšie poklady okolo Catanie
Ak vás ruch mesta unaví, stačí hodina jazdy a otvorí sa vám celkom iný svet – staroveké chrámy, lávové pustatiny, smaragdové jazerá aj mestečká, kde sa zastavil čas. Výlety z Catanie sú pestré, dostupné autom aj verejnou dopravou a dajú sa krásne naplánovať ako jednodňové zastávky. A nemusíte sa mlimitovať iba na známe miesta ako Etna či Taormína. Možností je oveľa viac.
- Ak chcete vidieť Sicíliu aj zhora, zamierte do Enny. Toto mestečko, ležiace priamo v srdci ostrova, sa rozprestiera vo výške vyše 900 metrov nad morom a ponúka panoramatický výhľad na celé sicílske vnútrozemie. V miestnej katedrále vás prekvapí bohato zdobený interiér, zatiaľ čo svätyňa Rocca di Cerere pripomína staroveký kult bohyne úrody. Práve tu vraj Persefonu uniesol Hádes do podsvetia.
- Na juhu od Catanie ležia majestátne Syrakúzy, mesto, ktoré bolo kedysi mocnejšie než samotné Atény. Nájdete tu nielen antické divadlo, kde sa ešte stále konajú predstavenia, ale aj pozostatky Apolónovho chrámu priamo v srdci mesta.
- Milovníkov pokojnejších zákutí osloví aj ďalšie UNESCO mestečko, Noto. Mesto známe svojou jednotnou barokovou architektúrou. Jeho zlatisté budovy žiaria najmä pri západe slnka a vyvolávajú dojem, že celé mesto je jedným veľkým umeleckým dielom.
Prírodné pamiatky v okolí
- Ak máte radi kontrasty, podniknite výlet do Riserva Naturale Cavagrande del Cassibile. Táto prírodná rezervácia ukrýva sériu smaragdových jazier ukrytých hlboko v kaňone. Cesta dole vedie po starých pastierskych chodníčkoch, no kúpanie v priezračnej vode je najlepšou odmenou
- Fanúšikov archeológie poteší aj Pantalica, prírodno-historická rezervácia s tisíckami hrobiek vysekaných do skalných stien, kaňonovitým údolím rieky Anapo a výhľadmi, ktoré berú dych. Výlety sem sú ideálne na celodennú túru a ponúkajú kombináciu prírody a histórie, ktorá sa len tak nevidí.
- Alebo zamierte na plavbu loďou okolo Kyklópových ostrovov. Pri pobreží v Aci Trezza trčia z mora čadičové skaly, ktoré podľa Homéra odhodil Kyklop Polyfémos po Odysseovi. Dá sa sem vybrať na krátku plavbu loďou alebo si ich vychutnať priamo z promenády pri západe slnka.
