Reykjavík

Reykjavík – najsevernejšie hlavné mesto

Reykjavík, najsevernejšie hlavné mesto na svete, je miestom, kde sa moderný mestský život prelína s dramatickou prírodou. Leží na pobreží Faxaflói a obklopuje ho nádherná scenéria sopiek, horúcich prameňov a zasnežených vrcholkov hôr. Napriek svojej malej veľkosti má Reykjavík veľa čo ponúknuť. Mesto je známe nielen svojou čistotou a bezpečnosťou, ale aj pulzujúcou kultúrou, bohatou históriou a jedinečnou architektúrou.

Katedrála Hallgrímskirkja – symbol Reykjavíku

Impozantná katedrála Hallgrímskirkja, pomenovaná po islandskom básnikovi Hallgrímurovi Péturssonovi, patrí k najikonickejším stavbám Reykjavíku. Jej architekt, Guðjón Samúelsson, sa pri návrhu inšpiroval prírodnými formáciami, najmä stĺpovitou štruktúrou čadičových skál, ktoré vznikajú pri ochladzovaní lávy. Tieto tvary sú však zároveň symbolom majestátu a vznešenosti, pripomínajúc mýtickú Valhallu – sídlo padlých hrdinov, ktoré v severskej mytológii patrí bohu Ódinovi.

Výška 74,5 metra robí z Hallgrímskirkja najvyššiu budovu v meste. V jej vnútri nájdete jednoduchý, no krásny interiér, ktorý odráža škandinávsku čistotu a minimalizmus. V Hallgrímskirkja môžete počuť aj liturgické spevy, ktoré dopĺňajú atmosféru miesta. Miesto pôsobilo chladno, presne ako aj celá severská mytológia. Dokonale sem zapadlo a sme veľmi radi, že nebola zbytočné prezdobená.

Pokiaľ chcete, môžete vyjsť až hore na vežu. Cena bola ale veľmi vysoká, okolo 15 € na osobu, a tak sme sa rozhodli tento krásny zážitok oželieť. Pred katedrálou stojí socha Leifa Erikssona, objaviteľa Severnej Ameriky, ktorá symbolizuje význam Islandu v histórii sveta.

Historické mesto – ulica Laugavegur

Centrum Reykjavíku vás očarí svojimi úzkymi uličkami, pestrými domčekmi a priateľskou atmosférou. Prechádzka ulicou Laugavegur, ktorá patrí medzi najznámejšie nákupné zóny v meste, ponúka nielen obchody s islandskou módou a suvenírmi, ale aj množstvo útulných kaviarní a reštaurácií. To ale nie je zďaleka všetko.

Našu prechádzku sme zahájili zaparkovaním pri upírovi. Táto maľba je krásna počas dňa, ale aj v noci. Výhodou je, že hneď vedľa sa nachádza Bonus, kde si pri odchode môžete nakúpiť potraviny. Parkovné stálo 500 ISK na hodinu a mestečko sme obehli za 2,5 hodiny aj s nákupom.

Od upíra pokračujte hlavnou ulicou ďalej. Sprevádzať vás budú nielen kaviarne, ale najmä veľké množstvo obchodov so suvenírmi. Aby prilákali turistov, pri vstupoch sú rôzne kreslené postavičky, ale aj ľadové medvede a iné atrakcie. Z výkladov zas na vás budú vyskakovať ikonickí islandskí Puffini či trolovia.

Dokonalý bol aj vianočný obchodík odkiaľ sme deťom poslali list od Santu 😊. Obchod sa o všetko postará a dokonca pribalí aj malý darček.

Dúhový chodník v Reykjavíku

Po chvíľke sme sa vydali z hlavnej ulice doľava a ocitli sa tak pred nádhernou ružovou zmrzlinárňou. Keby nebolo 5 stupňov nad nulou, určite si tu doprajeme aj tento dezert. Ponúkali aj wafle, ale žiaľ, nemali rastlinné alternatívy pre alergikov. Čo bolo prekvapením, nakoľko na Islande bolo ovsené mlieko do kávy aj na najviac zašitej pumpe. 😊

Po pár metroch už sme dorazili k cieľu, pre ktorý sme odbáčali, k dúhovému chodníku. Tento ikonický symbol rovnosti a podpory LGBTQ+ komunity je viac než len vizuálnou atrakciou – je to vyjadrenie hodnôt, ktoré Island ako krajina zastáva: inklúzie, otvorenosti a rešpektu.

Dúhový chodník vznikol v roku 2015 pri príležitosti Reykjavík Pride. Pôvodne mal byť dočasný, no miestni obyvatelia si ho tak obľúbili, že sa stal trvalou súčasťou mesta. Tento farebný pás na ulici pripomína záväzok Islandu byť krajinou, kde má každý právo byť tým, kým je, bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. Je smutné, že aj v 21. storočí stále existuje množstvo krajín, kde ženy a menšiny majú horšie postavenie a príležitosti, a častokrát im sú upierané aj základné práva.

Street art na každom kroku

Reykjavík nie je len mestom dramatických prírodných scenérií a moderných architektonických skvostov. Je aj miestom, kde pouličné umenie ožíva na každom kroku. Ulice hlavného mesta Islandu sú posiate nádhernými muralmi, graffiti a umeleckými inštaláciami, ktoré premieňajú mestské prostredie na otvorenú galériu.

Na ulici Laugavegur nájdete na každom kroku. Okrem farebných fasád obchodov sa tu objavujú aj veľkoformátové nástenné maľby, ktoré rozprávajú príbehy o islandských mýtoch, prírode a kultúre. Ale nájdete tu aj nápis „Reykjavík 😊“.
Najkrajšie nám prišli roztomilé tulene pri dúhovom chodníku. Pripomínali nám tuleniu rozprávku Rómeo a Júlia, ktorú deti zbožňovali.

Jedno z najzaujímavejších diel, ktoré očarí milovníkov islandských legiend, je street art s ukrytými trolmi. Toto dielo spája moderné umenie so starobylými islandskými mýtmi, čím vytvára jedinečný zážitok pre každého, kto si ho pozorne prezerá.

Socha Ingólfura Arnarsona

Kúsok od Laugavegur nájdete aj sochu Ingólfura Arnarsona. Arnarson bol nórsky viking a podľa ság sa stal prvým stálym obyvateľom Islandu, keď sa tu usadil v roku 874. Podľa legendy sa Ingólfur riadil starým zvykom – pri plavbe k novému domovu hodil svoje vyrezávané stĺpy (tzv. háldstaflar) do mora a usadil sa na mieste, kde ich vlny vyplavili. Týmto miestom bol práve dnešný Reykjavík, ktorého názov v preklade znamená „dymiaca zátoka“ – odkaz na geotermálnu aktivitu v okolí.

Národné múzeum Islandu – Kľúč k histórii krajiny

Ak túžite pochopiť fascinujúcu históriu Islandu od vikingských čias až po moderné obdobie, Národné múzeum Islandu je miestom, ktoré by ste nemali vynechať. Múzeum, založené v roku 1863, sa nachádza v Reykjavíku a ponúka bohatú expozíciu, ktorá vás prevedie viac než tisícročnou históriou tejto jedinečnej krajiny. Zvonku pôsobí veľmi nenápadne a malinké, čo je veľmi klamlivý výzor.

Veľmi sme váhali, či múzeum navštíviť. Cena bola 18 € na dospelého a Island sme navštívili s priateľmi, ktorých múzeá nelákajú. Prekvapivo boli aj oni nadšení a radi, že sme ich ukecali.

Hlavná výstava múzea nesie názov „Making of a Nation“ a je starostlivo rozdelená do tematických sekcií. Každá z nich dokumentuje významné míľniky islandských dejín, od prvých osadníkov až po súčasnosť. Nájdete tu viac než 2 000 predmetov, ktoré podrobne mapujú život obyvateľov Islandu v rôznych obdobiach. Chlapov ale najviac zaujímala časť o Vikingoch.

V každej miestnosti nájdete slúchadlá, v ktorých si viete vypočuť príbehy z rôznych období. Tieto príbehy sú rozprávané v prvej osobe, aby vám priblížili život naprieč časom a problémy, s ktorými sa potýkala islandská spoločnosť. Tento interaktívny prvok vás zaručene vtiahne do minulosti a budete mať pocit, akoby ste sa aj vy vrátili v čase.

Vikingovia a osídľovanie

Prvá sekcia výstavy je venovaná obdobiu osídľovania Islandu, ktoré začalo koncom 9. storočia. Môžete tu obdivovať originálne vikingské artefakty, ako sú meče, šperky, textílie, náboženské relikvie a rôzne každodenné nástroje.

Medzi zaujímavé kúsky patrí napríklad bronzová socha objavená na farme Eyrarland, ktorá pravdepodobne zobrazuje Thóra, boha hromu, držiaceho kladivo Mjöllnir, alebo ide o hernú figúrku z vikingskej stolovej hry.

Martin bol však viac ako z mečov unesený z rohov. Vedeli ste, že Vikingovia rohy používali iba na pitie a nezdobili si nimi helmy? To priniesol až filmový svet.

Sopky a ich vplyv

Archeologické múzeum zahŕňa aj expozíciu zameranú na sopečnú činnosť, najmä erupcie sopky Hekla, ktoré výrazne ovplyvnili život na Islande. Múzeum ponúka ukážku vrstiev pôdy, kde každá vrstva predstavuje konkrétnu sopečnú erupciu a jej vplyv na ostrov. Erupcie tejto sopky zanechali za sebou hrubé vrstvy sopečného popola, ktoré archeológom umožnili presne datovať jednotlivé historické obdobia.

Dozvedeli sme sa, že jeden z najničivejších výbuchov sopky vážne ovplyvnil poľnohospodárstvo aj v Európe. Sopka Laki vybuchla v roku 1783, vypustila obrovské množstvo sopečných plynov vrátane oxidu siričitého a fluoridov do atmosféry. Tento jav spôsobil tvorbu toxického „sopečného oparu“, známeho ako Lakiho hmla, ktorý pokryl veľkú časť Európy.
Dôsledky erupcie boli katastrofálne. Kyslé dažde a sopečný plyn zničili poľnohospodársku pôdu, pastviny a znížili úrodu v celej Európe. Na Islande zomrela tretina populácie, prevažne kvôli hladomoru a otravám spôsobeným zničenou pastvinovou krajinou a kontaminovanou vodou. V Európe poklesla priemerná teplota, čo prispelo k neúrode a rozsiahlym hladomorom. Výbuch sa odhaduje ako jeden z faktorov, ktorý prehĺbil sociálne a ekonomické problémy, a niektorí historici ho považujú za nepriamy spúšťač revolučných nálad vo Francúzsku pred rokom 1789.

Stredovek a kresťanstvo

Táto časť múzea ponúka pohľad na príchod kresťanstva na Island a jeho vplyv na kultúru a každodenný život. Nájdete tu nádherné sakrálne predmety, ako sú zdobené kríže, kalichy a stredoveké rukopisy vrátane fragmentov starých ság.
Kresťanstvo na Island dorazilo výrazne neskôr, avšak aj tu mali cirkevní hodnostári významné majetky.

Dokonca priamo v múzeu nájdete stredoveký kostol s kompletnou výzdobou.
Expozícia taktiež obsahuje pozostatky typických drevených domov a detailne znázorňuje vplyv klimatických zmien na život ľudí. Kľúčovým momentom tejto časti výstavy je kontext, ako sa Island stal súčasťou dánskeho kráľovstva a aké to malo následky na jeho spoločnosť.

Morová epidémia

Veľmi zaujímavá bola časť venovaná morovej epidémii. Čierna smrť dorazila aj na Island, avšak oneskorene v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, až okolo roku 1402, teda približne 50 rokov po jej prvom vypuknutí v Európe. Na rozdiel od iných regiónov, kde sa mor šíril prostredníctvom čiernych potkanov, Island nemal populáciu týchto hlodavcov. Preto sa choroba na ostrov dostala prostredníctvom ľudských nositeľov, pravdepodobne obchodníkov či cestujúcich. Epidémia mala zničujúce následky, pričom zahynulo až 50 % vtedajšej populácie.

Modernizácia a nezávislosť

Posledná sekcia dokumentuje vývoj Islandu od 19. storočia, kedy sa krajina začala modernizovať, až po získanie nezávislosti od Dánska v roku 1944. Uvidíte tu staré fotografie, nábytok, kroje a predmety denného života, ktoré ukazujú premeny islandského národa.
Interaktívne prvky tejto časti výstavy, ako aj nahrávky, vám priblížia príbehy z rôznych období. Napríklad zvukové záznamy rozhovorov z 19. storočia vám umožnia ponoriť sa do myšlienok a životných príbehov ľudí tej doby. Takisto si môžete vypočuť rozprávanie o vplyve moderných technológií na život na Islande, vrátane zavedenia elektriny a komunikácie.