Konnos beach – zážitok na celý život
24. septembra 2024Čo vidieť v Larnake a Ayia Napa
29. septembra 2024Pohorie Troodos: domov mnohých krás
Pohorie Troodos je najvyšším na Cypre a patrí medzi najkrajšie prírodné destinácie na ostrove. Výrazne sa líši od pobrežných oblastí svojou bohatou zeleňou, horským vzduchom a tradičnými dedinkami, ktoré sú roztrúsené po jeho svahoch. Cesta do Troodosu vedie po kľukatých cestách a ponúka nádherné výhľady na doliny a zelené lesy. Ak cestujete autom, môžete zaparkovať v dedinkách ako Platres alebo Kakopetria, ktoré sú ideálnymi východiskami pre pešie túry po okolí.
Naša cesta do pohoria Olymp začínala v Limassole. Pôvodne sme mali mať úplne inú trasu, ale nejako sa nám to všetko pomenilo.
Caledonian Waterfall
Caledonian Waterfall je jedným z najvyšších a najkrajších vodopádov na Cypre, ukrytý v malebných horách Troodos. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 333 metrov a ponúka osviežujúci pohľad aj príležitosť pre skvelú túru v chladnejších horských podmienkach. Vodopád padá z výšky 12 metrov, čo je na miestne pomery výrazné, a okolie tvorí hustá vegetácia, ktorá vytvára nádhernú scenériu.
Štartujeme z Limassolu
Po menej ako hodine jazdy sme dorazili k vodopádu Caledonian. Google mapy vás povedú správne až na posledné kilometre. Zadajte si radšej „Μονοπάτι Καληδόνια“ alebo „Psilo Dendro.“ Ak by vás navigácia viedla z hlavnej cesty, neriadte sa tým. Parkovisko a označenie budú priamo na hlavnej ceste. Ak nemáte auto, môžete ísť autobusom (linka 64 z Limassolu do Platres), cesta trvá približne 1,5 hodiny.
Túra k vodopádu
Túra začína pri hoteli Psilo Dendro v Platres a vedie po upravenej turistickej trase.
Prv á časť túry vedie cez prašnú cestu pre autá. Idete mierne do kopca asi 3 minúty zatiaľ bez prírodného tieňa stromov. Keď dorazíte na prvú a jedinú križovatku, nepokračujete po prašnej ceste, ale zamierite hore do kopca po menšej, vyšľapanej cestičke. Ihneď sa ocitáte v lese.
A hneď aj začnete počuť šum potôčika. Zatiaľ ho nevidíte, ale už aspoň viete, že tu je. Terén pokrývajú menšie kamene a spevnená obuv je vhodná, ale nie nevyhnutná. Rozhodne sem ale nechoďte v žabkách. Po pár minútach sa vám otvorí pohľad a vy už máte z riekou aj vizuálny kontakt.
Cesta naberá na intenzite. Kamene pribúdajú a občas musíte obchádzať blato, alebo korene stromov. Dobrodružstvo sa začína a pokojnú časť prechádzky máte za sebou. Nie že by táto nebola. Idete viac menej po rovine, ale terén vás nenechá nudiť sa. Najmä úseky s blatom otestujú vaše schopnosti improvizácie. Nechceli sme mať blatové nohy a tak sme preskakovali z kameňa na kameň, aby sme sa im vyhli 🐐🐐🐐🐐😄.
Cestou budete stretávať malé vodopády, kde voda musí prekonať väčšie skaly. Vás sa to ale netýka. Na miestach, kde potrebujete prekračovať rieku, sú nachystané drevené mosty.
Vodopád pred vami
Po 20 minútach dorazíte k altánku, kde si môžete oddýchnuť, no vodopád je už len 5 minút od vás. Deti tu na nás čakali, lebo, že sme vraj pomalý 🐌😃 a vydali sme sa na posledný úsek cesty.
Posledný úsek si pre vás pripravil pascu, schody. Je ich tu len zopár, len sme ich nečakali.
Hneď za nimi už na vás čaká vodopád v plnej kráse. Nie je veľký, skôr taký menší. Ale aj tak nám urobil radosť. Trošku sme sa osviežili, deti si dali desiatu a pokochali sa tichom, ktoré narúšali len padajúce kvapky vody. Voda bola veľmi príjemná a vôbec nie ľadová. Ale nebojte sa, ani teplá.
Po pár minútach sme sa vydali na spiatočnú cestu. Tá nám ubehla veľmi rýchlo a na parkovisko dorazili pomerne rýchlo. Celkovo nám túra zabrala hodinku.
Užitočné rady
- Terén nie je vhodný pre kočík. Stretli sme viacero rodín s malými deťmi okolo 3-4 rokov, ktoré si veselo poskakovali po lese, takže sa netreba návštevy s deťmi báť.
- Vodu si zoberte zo sebou, nekúpite tu nič.
- Rátajte s tým, že nebudete mať signál a nespoliehajte sa na google mapy. Pre cestu nazad je lepšie mať ofline mapy, alebo ísť po pamäti.
- Na internete sme našli horibilne príspevky ako vodopád nenašli alebo túra trvala 2 hodiny. Nie je to pravda. Vodopád síce nie je značený, ale ak dávate pozor na cestu, nemôžete netrafiť. A túra bola úplne nenáročná.
Vrch Olymp v Troodos
Naša cesta ďalej pokračovala na najvyšší vrch Cypru, dvojníka hory bohov, vrchol Olymp. Pohorie Olympos, ktoré dominuje oblasti Troodos, je najvyšším bodom na Cypre, s vrcholom dosahujúcim 1 952 metrov nad morom.
Dôvod, prečo sme chceli vidieť horu Olymp, bol iba v jeho názve. Vôbec sme nevedeli, čo tu na nás čaká, a bolo nám to jedno. Vzdialenosť od Caledonian Waterfall je 20 minút autom.
Sadáme teda do auta a pokračujeme po ceste, z ktorej sme prišli. Nie naspäť, ale ďalej.
Cesta nie je značená. Prechádzate horskými dedinkami a smerujete stále vyššie. Výhľady sú čoraz krajšie, ale na kochanie bude dosť času po ceste naspäť. Po asi 15 minútach ju konečne uvidíte – značku označujúcu Olymp. A bohužiaľ, jedinú.
Pokračujete ďalej autom až dôjdete na parkovisko. Tu môžete zaparkovať a vydať sa na krátku okružnú trasu zvanú Artemis Trail. Alebo môžete ísť priamo na vrchol autom. Artemis trail obchádza vrchol a ponúka nielen nádherné panoramatické výhľady, ale aj prechádzku okolo 500 ročných borovicových stromov.
A prichádza sklamanie
Ak čakáte akúkoľvek značku, že ste na Olympe, tak sa jej nedočkáte. Nič také tu nie je. A dokonca ani nedotknutá príroda.
Počas zimných mesiacov sa totiž Olympos mení na centrum zimných športov na Cypre. Lyžiarsky rezort ponúka niekoľko zjazdoviek rôznej náročnosti, a hoci nejde o veľké stredisko v porovnaní s Alpami, miestni obyvatelia i turisti si sem radi chodia vychutnať zimné radovánky. A tak tu na vás čaká vypnutá lanovka.
Aby toho sklamania nebolo málo, úplne na vrchole sídli armáda. Môžete sa teda prejsť dookola okolo ostnatého plotu a hľadať tie najlepšie výhľady.
Moderná kupolová stavba, ktorá je súčasťou základne dosť kazí atmosféru miesta.
Ale tie výhľady za to stáli. Je to snáď jediný najvyšší kopec krajiny, na ktorý sa viete dostať priamo autom. Výhľady boli z každej strany mierne odlišné. Nám sa najviac páčil pohľad na stromy a úzky pás mora v pozadí. Pohľad z druhej strany bol skôr na hory.
Po asi hodinke už sme tu nemali čo viac vidieť a deti chceli už na pláž. Kvôli tomu sme museli vypustiť poslednú, najvýznamnejšiu pamiatku pohoria Troodos a to kostolíky v jednotlivých dedinkách.
Kostoly a kláštory v Troodos
Pohorie Troodos je domovom byzantských kostolov z 11. až 15. storočia, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO. Medzi najvýznamnejšie patrí Kostol sv. Mikuláša pod Strechou s freskami a drevenou strechou, a Kláštor Kykkos, známy svojou bohatou výzdobou. Kostoly sú roztrúsené po dedinách a sú jedinečné. Škoda, že sme nestihli navštíviť aspoň niektoré z nich.
Preto vám sem dávam ich zoznam a aj s dedinami, kde sa nachádzajú. Na Olympe bol veľmi zlý signál a tie, čo sme mali vybrané boli veľmi ďaleko a nevedeli sme, kde sú tie bližšie.
- Kostol svätého Mikuláša Strešného – Kakopetria
- Kostol Panny Márie v Asinou – Nikitari
- Kostol Archanjela Michala – Pedoulas
- Kostol Panny Márie v Moutoullas – Moutoullas
- Kostol Transfigurácie Pána – Palaichori
- Kostol svätého Jána Lampadisty – Kalopanagiotis
- Kostol Panny Márie (Panagia Podithou) – Galata
- Kostol svätého Kríža Agiasmati – Platanistasa
- Kostol Panagia tou Araka – Lagoudera
- Kostol Timios Stavros – Pelendri