Mykény mýty

Prekliatie Atreovho rodu

Rod Atreovcov, kráľov Mykén, bol známy svojimi tragickými osudmi a prekliatím, ktoré ich prenasledovalo. Tento mýtus je jedným z najtemnejších v gréckej mytológii. Prekliatie začalo zločinmi Tantala, pokračovalo cez Pelopsa, Atreusa a Thyestesa až k Agamemnónovi, Klytaimnestre, Orestovi a Elektre.

Tantalos

Tantalos bol známy svojou obrovskou mocou a bohatstvom, ale tiež svojou nevďačnosťou a pýchou, čo ho nakoniec priviedlo k strašnému osudu. Tantalos bol obľúbeným hosťom na Olympe, kde ho bohovia často pozývali na hostiny. Mal tak prístup k nektáru a ambrózii, jedlám bohov, ktoré mu poskytovali nesmrteľnosť a večnú mladosť. Najväčším zločinom Tantalosa bolo zabitie jeho vlastného syna Pelopsa. Podľa jednej z verzií mýtu, aby otestoval všemohúcnosť a vševedúcnosť bohov, zabil Pelopsa, rozsekal ho na kúsky a pripravil z neho jedlo, ktoré ponúkol bohom na hostine. Bohovia okamžite rozoznali, čo sa stalo, a odmietli jesť. Bohyňa Demeter, v smútku nad stratou svojej dcéry Persefony, však nepozornosťou zjedla kúsok Pelopsovho ramena. Za svoje hrozné zločiny bol Tantalos kruto potrestaný. Bol odsúdený na večné muky v Tartarose, najhlbšej a najtemnejšej časti podsvetia.

Tantalosov zločin mal ďalekosiahle dôsledky aj pre jeho potomkov. Jeho rodina bola postihnutá prekliatím, ktoré ovplyvnilo aj jeho syna Pelopsa a neskôr aj jeho vnukov, Atreusa a Thyestesa, a ich potomkov, vrátane Agamemnóna a Meneláa. Toto prekliatie zahŕňalo sériu zrád, vrážd a rodinných konfliktov, ktoré sa tiahli naprieč generáciami.

By Gioacchino Assereto - http://www.museum-joanneum.at/upload/file/Tantalus_kl_1_.jpgPaintings from the Italian Baroque period, 16.03.2007, Press Information, Alte Galerie at Landesmuseum Joanneum, Schloss Eggenberg, Eggenberger Allee 90, A-8020 Graz, Public Domain, Link

Pelops

Po jeho znovuzrodení bohovia obnovili Pelopsa a nahradili chýbajúce rameno slonovinou. Pelops sa stal významnou postavou a zakladateľom rodu Pelopovcov. A bol po ňom pomenovaný polostrov Peloponéz.

Pelops sa zúčastnil súťaže o ruku krásnej Hippodameie, dcéry kráľa Oinomaosa z Pisy. Kráľ Oinomaos sľúbil ruku svojej dcéry tomu, kto ho porazí v závode na vozoch, avšak porazení nápadníci boli zabití. Pelops, aby zvýšil svoje šance na víťazstvo, podplatil kráľovho vozataja Myrtila, aby sabotoval Oinomaov voz. Myrtilos odstránil kolíky z kolies vozidla, čo spôsobilo Oinomaovu smrť počas závodu. Po víťazstve Pelops zradil Myrtila a hodil ho do mora. Pred smrťou Myrtilos preklial Pelopsov rod, čím spôsobil sériu tragédií a prekliatí, ktoré postihli jeho potomkov.

By Sailko, CC BY 2.5, Link

Atreus a Thyestes

Atreus a Thyestes, utekali pred hnevom svojho otca Pelopsa z Elidy a našli útočisko v Mykénach. V tom čase tam vládol kráľ Eurystheus, ktorému určitú dobu slúžil najväčší hrdina Herakles. Eurystheus zomrel bez toho aby zanechal mužského potomka.

Obyvatelia Mykén potrebovali nového kráľa a  a ich voľba padla na Atrea. Atreus sa stal kandidátom na trón vďaka tomu, že v jeho stádach sa objavil baránok so zlatým rúnom, ktorý mu poskytol bohyňa Artemis ako skúšku jeho oddanosti. Atreus však nesplnil celý sľub, pretože mäso baránka obetoval, ale zlatú kožu si ponechal, pretože podľa veštby mal vlastník zlatého baránka vládnuť v Mykénach. Thyestes sa dozvedel o baránkovej koži z bratovho vychvaľovania a rozhodne ju získať.

Zrada a Krádež

Thyestes zviedol Atreovu manželku Aérope a spolu s ňou ukradol zlatého baránka. Keď sa Atreus uchádzal o trón, uvádzal svoje právo ako prvorodený a zdôrazňoval vlastníctvo baránka.Thyestes však prešiel na inú stratégiu a navrhol, že kráľom sa stane ten, kto preukáže, že vlastní baránka. Nato uviedol všetkých do svojho domu a ukázal im zlatú kožu, čím si zabezpečil titul kráľa.

Zásah bohov

Najvyšší boh Zeus, ktorý bol naklonený Atreovi, poslal k nemu boha Herma s návrhom. Hermes sa opýtal Thyesta, či sa vzdá trónu, ak sa slnko pohne po oblohe opačným smerom. Thyestes, presvedčený o nemožnosti tohto úkazu, súhlasil. Zeus a bohyňa sváru Eris zariadili, že boh slnka Helios obrátil svoj voz späť, a slnko zapadlo na východe. Tento zázrak otočil situáciu proti Thyestovi, ktorý bol následne poslaný do vyhnanstva.

Pomsta a krvavá história

Thyestes vzal so sebou Atreovho malého syna Pleisthena a vychoval ho k nenávisti voči vlastnému otcovi. Keď Pleisthenos dospel, Thyestes ho poslal do Mykén, aby zabil Atrea. Atreus však mladíka zabil a až neskôr si uvedomil, že zabil svojho vlastného syna. Táto tragédia rozprúdila ďalší krvavý kolobeh.

Atreus sa rozhodol pomstiť a pozval Thyesta späť do Mykén pod zámienkou zmierenia a rozdelenia kráľovstva. Keď Thyestes prišiel, zistil, že Atreus dal zabiť jeho synov a ponúkol mu ich mäso na hostine.

Tento hrozný čin museli bohovia potrestať. Pomohli Thyestovi utiecť a zoslali na Mykény neúrodu, ktorá mala trvať až do jeho návratu.

By Sailko - Own work, CC BY-SA 3.0, Link

Nález Aigistha

Atreus dal Thyesta hľadať, ale našiel len jeho posledného syna Aigistha. Priviedol ho do Mykén a vychoval ho ako vlastného syna spolu so svojimi synmi Agamemnónom a Menelaom. Keď Agamemnón a Menelaos dospeli, našli Thyesta a priviedli ho späť do Mykén. Atreus ho uväznil a nariadil Aigisthovi, aby ho zabil. V kobke Thyestes spoznal svojho syna Aigistha a dohodli sa na pomste.

Smrť Atrea a Nástup na Trón

Aigisthos predstieral, že zabil Thyesta a oznámil to Atreovi. Keď Atreus pripravoval obetnú hranicu na morskom brehu, Aigisthos ho prebodol mečom, ktorým mal zabiť svojho otca. Thyestes a Aigisthos potom vládli Mykénam. Táto vláda však netrvala dlho.

Pomsta Agamemnóna

Atreov syn Agamemnón, ktorý so svojim bratom Menelaom utiekol do Sparty ku kráľovi Tyndareovi, sa vrátil do Mykén. Predstieral, že je cudzinec, a keď vstúpil do kráľovskej siene, zabil Thyesta jediným úderom meča. Následne vyhnal Aigistha a vyhlásil sa za kráľa Mykén.

Agamemnón

Agamemnón sa stal kráľom Mykén a za manželku si zobral princeznú a sestru najkrajšej ženy na svete, Klytaimnestru. Meneláos sa stal kráľom Sparty a manželom Heleny.

zdalo sa, že rodinnému šťastie nebude nič brániť. Bohovia však mali iné plány, a tak sa podľa ich vôle Helena zamilovala do trójskeho princa Parisa. Paris Helenu uniesol zo Sparty do Tróje a tu je začiatok trójskej vojny. Grécka výprava proti Tróji vyplávala pod velením Agamemnona. Gréci čakali neúnosne dlhú dobu na priaznivý vietor, ktorý by ich do Tróji odprevadil. Aby si ho na bohoch vyprosili, musel Agamemnon obetovať svoju dcéru Ifigeniu.

Aigisthos, keď dospel, sa dozvedel o svojom pravom pôvode a rozhodol sa pomstiť za osud svojho otca Thyestesa.  Príležitosť sa mu naskytla počas trójskej vojny. Klytaimnéstra nahnevaná na manžela za obetovanie Ifigénie sa nechala zviesť a spolu s Aigistom zosnovala vraždu Agamemnóna, keď sa vráti z Tróje. A tak najznámejší mykénsky kráľ a pokoriteľ slávnej Tróji padol rukou svojej manželky a jej milenca doma vo "vani". Tak zahynul slávny kráľ Agamemnón a zanechal po sebe tri siroty.

By Pierre-Narcisse Guérin - Louvre, Paris [1], Public Domain, Link

Orestes a Elektra

V čase toho hrozného zločinu bolo Orestovi asi dvanásť rokov. Najstaršie Agamemnónova dcéra sa o brata veľmi bála. Vedela, že Aigisthos určite ráta, že by raz Orestes mohol otca pomstiť. Preto ho poslala na vychovu k strýkovi Strofiovi, ktorý bol kráľom vo Fokide. Aby ho cestou nič zlého nepostihlo, dala mu za sprievodca jeho oddaného vychovávateľa. Kráľ Strofios mal syna Pylada a s ním spoločne na jeho dvore vyrastal teraz i Orestes. Obaja chlapci, Orestes aj Pyladés, si na seba zvykli a stali sa priateľmi na život i na smrť.

Elektre ostala v Mykénach a prežila roky v útrapách a poníženiach pod vládou svojej matky a jej milenca Aigistha. Elektra chodila v zdrapoch ako žobráčka, a kto ju videl, pokladal by ju skôr za otrokyňu než za dcéru tak slávneho kráľa.  Stále si však udržiavala nádej na návrat svojho brata a pomstu za vraždu otca.

Orestov návrat

Uplynulo niekoľko dlhých a neradostných rokov. Keď Orestes dospel, boh Apolón ho vyzval, aby sa vrátil do Mykén a pomstil vraždu svojho otca. Spolu so svojim priateľom Pyladom sa vrátil tajne do Mykén. Orestov pestún sa rozhodol vydávať za posla, ktorý prináša správu o Orestovej smrti. Orestes sa zatiaľ vydal k otcovmu hrobu. Ale práve v ten deň poslala aj Klytaiméstra obeť na hrob svojho manžela, lebo ju vydesil zlý sen. Preto poslala na hrob obeť po svojej mladšej dcére, keď sama nenašla k tej ceste dosť odvahy. Elektra si zatiaľ vypočula spolu s matkou smutnú správu o smrti svojho brata.  Elektra myslela už len na to, ako skončiť svoj nešťastný život. Keď už jej zúfalstvo vyvrcholilo, pribehla k nej mladšia sestra a žiarila radosťou. Povedala jej, že otcov hrob bol ovenčený a bol na ňom kader vlasov, ktorý určite patrí Orestovi. Elektra sa následne stretáva s bratom a planujú pomstu.

Pomsta

Orestes a Pylades tajne vnikli do paláca a zavraždili Aigistha. Potom sa Orestes stretol so svojou matkou. Hoci váhal, nakoniec ju tiež zabil, aby naplnil svoju pomstu a uspokojil bohov. Ľud celého kráľovstva si oddýchol a všade bola veľká radosť, že zločinný Aigisthos aj s kráľovnou sú mŕtvi. Ale Erínye, tie hrozné okrídlené bohyne odplaty, sa zlietli k Orestovi a boli mu všade v pätách. Oči mali tie príšery zaliate krvou, vycerené zuby, a namiesto vlasov mali zmije. V pravici držali bič spletený z hadov. Čierne rúcho dovršovalo ich strašný vzhľad.  Orestes sa ocitol v stave šialenstva a úzkosti, prenasledovaný duchmi pomsty.

Autor: William-Adolphe Bouguereau – https://artsandculture.google.com/asset/orestes-pursued-by-the-furies/SQE-jakW_S49YA, Voľné dielo, Odkaz

Sloboda

Orestes sa rozhodol požiadať o očistenie a odišiel do Delf, kde si vypýtal veštbu od Pýthie. Tá mu poradila, aby šiel do Atén, kde sa mal podrobiť súdnemu procesu pred Areopágom, súdom bohov a ľudí, vedeným bohyňou Aténou. Ale má sa zastaviť ešte v Tauride a priniesť odtiaľ sošku bohyne Atény. Tam sa stretol so svojou najstaršou sestrou Ifigeniou.

Orestes potom predstúpil pred bohov a obhajoval svoje činy. Erínye predstavovali obžalobu. Na konci procesu Aténa rozhodla, že Orestes konal podľa božského príkazu a bol oslobodený od viny. Erínye, hoci spočiatku rozhorčené, prijali nový status ako Eumenídy, ochranné bohyne, a zanechali prenasledovanie Oresta.

Orestes sa po očistení vrátil do Mykén a stal sa kráľom, čím ukončil prekliatie, ktoré sužovalo jeho rod. Elektra sa vydala za Pylada a ich rodina pokračovala v mieri.

By Python (as painter) - Jastrow (2006), Public Domain, Link