Cava d’Ispica

Cava d’Ispica – zabudnuté údolie dejín

Cava d’Ispica nás prekvapila hneď od začiatku. Nečakali sme, že len pár minút od mesta narazíme na tak tiché a pritom historicky bohaté miesto. Žiadne davy, žiadne suveníry – len my, skalnaté steny a stopy minulosti vytesané do kameňa. Od prvej chvíle sme mali pocit, že tu kedysi musel prebiehať skutočný život. V skalách sme objavovali staré jaskyne, hrobky, úkryty, kostoly aj obydlia. Každý krok nám ukazoval, že Cava d’Ispica bola omnoho viac než len archeologický areál – bola to celá dávna osada ukrytá v údolí.

Prvé kroky do zabudnutého sveta

Zaparkovali sme hneď pri vstupnej bráne v lokalite Parco Archeologico della Ispica. Podľa názvu by ste milne očakávali, že park leží pri meste Ispica. Je bližšie k mestečku Modica.

Všade vládlo ticho, len občasné vtáčie švitorenie a šuchot listov v korunách stromov. Deti neochotne vystúpili z auta. Neboli nadšené z predstavy prechádzky po ďalších hrobkách. Už v Pantalice sa po chvíli nudili a to sa tam mohli kúpať. Skalné obydlia im zneli ako nuda. No už po pár metroch, keď sme vošli do prvej miestnosti plnej hrobiek, výlet sa im začínal páčiť. Boli iné ako v Pantalice. Nie sú tu len prevŕtané kopce, ale aj reálne a skutočné malé hroby, aké zvyčajne nájdete v katakombách.

Okamžite sa začali pýtať, prečo sú hroby také malé a ako ich tam mohli pochovať, keď sa tam ani oni ako deti nezmestia. Máme radi, keď sa pýtajú, pretože vtedy ich vieme pri pamiatkach zabaviť, a tak sme spoločne začali googliť informácie. Na Cava d’Ispica nás práve nedostatok informácií veľmi sklamal. Čakali sme nejaké tabule s informáciami, alebo aspoň nejaký prostekt so základnými informáciami, ale nič také nebolo k dispozícií. Veľmi nás to mrzelo, nakoľko väčšinu času sme ani nevedeli na čo poriadne sa pozeráme a informácie z internetu nemusia byť presné.

Stovky hrobiek vytesaných do skál

V celom údolí Cava d’Ispica sa nachádza niekoľko stoviek hrobiek, pričom väčšina z nich pochádza z byzantského obdobia (5. – 9. storočie n. l.). V niektorých častiach údolia ich nájdete nahustených aj niekoľko desiatok vedľa seba, často usporiadaných v radoch nad sebou – vyzerá to trochu ako skalný cintorín. Na rozdiel od Pantaliky si ich tu viete pozrieť v celej surovej kráse.

Cesta ďalej pokračovala smerom nahor a deti sa už tešili, čo ich čaká ďalej. Cava d’Ispica sa im začínala páčiť. Teda až do chvíle než zbadali miestného čierného hada. Google potvrdil, že nie je jedovatý a potom ho už chceli nájsž ešte raz.

Chiesa di Santa Maria

Keď sme vyšli späť na svetlo, kaňon nás voviedol medzi vysoké steny posiate výklenkami. Každý otvor bol dverami do minulosti. Niektoré jaskyne splývali s prírodou tak dokonale, že sme ich takmer prehliadli. Ale keď sme vstúpili do Chiesa di Santa Maria, vedeli sme, že to nie je len obyčajná jaskyňa – a to aj bez akéhokoľvek značenia.

Z nej sa nám naskytol pohľad na ďalšie pohrebisko. Otvory v skalách pôsobili až neskutočne. O tom, že sme v kostole, sme sa najskôr len dohadovali. Mne sa zdalo, že vidím výklenky pre oltár a relikvie, deťom sa to nezdalo. Jaskyňa bola veľmi pôsobivá, len škoda, že chýbala akákoľvek navigácia, aby sme si overili, že sa pozeráme na to, čo si myslíme, že to je.

Ipogeo del Camposanto

Hneď vedľa kostola sa nachádza Ipogeo del Camposanto, ďalšie pohrebisko s desiatkami skalných výklenkov, ktoré pôsobili až desivo pokojne. Z boku sme našli vstup, ktorým sme sa dostali do niektorých častí – nielen dole, ale aj hore.

Chodby sa tiahli do všetkých strán, vďaka čomu sme mali aj menšie dobrodružstvo – pokúsiť sa nestratiť. Na stenách sme objavili viacero výklenkov s latinskými nápismi a pravdepodobne aj nejaké jednoduché kresby.

Grotte del Ginnasio

Počas našej prechádzky sa údolie rozšírilo a zrazu sme nevideli len jednotlivé jaskyne, ale celé skalné „komunity“. Našli sme Grotte del Ginnasio – niekoľko menších miestností, ktoré podľa výskumov slúžili ako akási škola či miesto učenia. Deti si to predstavovali ako starodávnu učebňu bez stolov. V jednej z jaskýň sa aj zahrali na školu – Katya ju mala na háku a Chiara sa usilovne hlásila. Presne ako v skutočnosti 😊.

Cestou sme stretli ešte niekoľko ďalších jaskýň a otvorov, ale už sme boli presýtení dojmami.

Prechádzka v Cava d’Ispica

Cava d’Ispica má vyše 13 kilometrov, no hlavný archeologický areál je kompaktný a zvládnuteľný pešo. My sme tu strávili takmer tri hodiny a vôbec sme sa nenudili. Cesty sú kamenisté, miestami úzke, ale nenáročné. Stačí pevná obuv a dostatok vody, pretože tu nie je žiadny bufet – len príroda a história.
Pri prechádzke sme objavovali stále nové jaskyne – niektoré malé a tmavé, iné otvorené, s oblúkmi a schodmi. Mnohé z nich sú viacpodlažné, spojené úzkymi chodníkmi a výklenkami. Fascinovalo nás, ako ľudia dokázali z tejto krajiny vyťažiť všetko – domy, kostoly, školy, pohrebiská. Niektoré jaskyne mali stopy po dymových odvodoch, iné ryhy po nástrojoch.

Praktické informácie o Cava d’Ispica

Cava d’Ispica nás milo prekvapila – nie je to len ďalší archeologický areál s tabuľami, ale živé múzeum pod holým nebom, kde sa dá túlať, objavovať, skúmať a predstavovať si, ako tu kedysi žili ľudia. Našli sme tu ticho, históriu aj dobrodružstvo – a to všetko bez tlačeníc a turistických atrakcií. Ak máte radi miesta mimo hlavného prúdu, kde sa stále dá cítiť duch minulosti, určite sa sem oplatí prísť.

Na čo by ste mali myslieť:

🕰️ Otváracie hodiny: Areál Parco archeologico della Forza má vstupné 5 eur na osobu, deti boli zadarmo. Otvorené bolo od 9:00 do 17:00, pričom posledný vstup odporúčame najneskôr o tretej, aby ste stihli všetko pohodlne prejsť.

🗺️ Na mieste je jednoduchá recepcia s mapkou a základnými informáciami. Informácie sú naozaj základné, čo je škoda, nakoľko by sme sa o mieste veľmi radi dozvedeli viac. Žiaľ úroveň angličtiny zamestnancov bola nízka a naša z taliančiny ešte mizernejšia.

🅿️ Parkovanie je bezproblémové, priamo pri vchode a zadarmo.

🚌 Ak neprichádzate autom, dá sa sem dostať autobusom z Modicy alebo Ispicy, no spoje sú obmedzené. Vlastné auto je teda výhodnejšia možnosť. Z Modicy trvá cesta asi 20 minút, z Ragusy približne pol hodinu. Cestu zvládne aj bežný vodič – nie sú tu žiadne extrémne serpentíny. Cesta zo Syrakúz zaberie cca 50 minút

🧭 Tip na kombináciu výletu: Návštevu skombinujte buď s návštevou Modicy alebo Ragusy 🏛️. Pokiaľ vás mestá nelákajú, môžete ju prepojiť s výletom do prírody – odporúčame Riserva di Vendicari .

💧 Vezmite si: veľa vody, pokrývku hlavy a pevné topánky. V areály si neviete nič kúpiť.