Boiling lake

Túra k Boiling Lake: Cesta do hlbín sopky

Boiling Lake nie je len jednou z najväčších atrakcií Dominiky, je to miesto, ktoré v sebe nesie surovú silu prírody. Neustále vriace jazero, ukryté v srdci Národného parku Morne Trois Pitons, je druhým najväčším svojho druhu na svete. Prístup k nemu však nie je jednoduchý. Na rozdiel od iných prírodných krás ostrova si Boiling Lake vyžaduje odhodlanie, výdrž a poriadnu dávku odvahy.

Cesta k Boiling Lake zaberie celý deň, prekonáte 2400 výškových metrov (tak nám ukazovali hodinky) a budete mať pocit, akoby ste prešli niekoľko krajín naraz. Až tak sa bude meniť krajina po ceste a cieľom sa stala samotná cesta. Na tento hike nezabudnete do konca života.

Hike začína ráno

Boiling Lake je jedna z mála túr, ktoré sa neodporúčajú robiť na vlastnú päsť. Dohodnite si lokálneho sprievodcu, naozaj ho budete potrebovať. Sprievodcu sme stretli pri vodopáde Middleham s inou skupinou a dohodli sme sa, že našu 7-člennú skupinu zoberie za 100 €. Počas túry sme stretli pár, ktorý sa snažil ísť na vlastnú päsť a stratil sa. Počas cesty totiž nie sú žiadne značky a verte, že tu nechcete blúdiť.

S naším sprievodcom sme sa stretli o 7:00 ráno na parkovisku pri začiatku túry. Parkovisko nájdete priamo pri kaňone Titou a po úvodných upozorneniach na dĺžku, náročné stúpanie a silný vietor sme sa vydali na cestu.

Nikde po ceste si neviete kúpiť nič na jedenie ani pitie, takže nezabudnite si zobrať so sebou okrem plaviek aj občerstvenie.

Prvá časť lesa – prvé stúpanie

Cesta k Boiling Lake znamená prejsť cez tri kopce. Trikrát pôjdete na vrchol a potom dole, než sa konečne dostanete k jazeru. Prvé stúpanie vedie cez hustý les, kde sa terén postupne dvíha. Všade okolo vás je blato a aj keď sú v tejto časti urobené drevené schody, nie sú všade a teda veľmi nepomáhali.

Po pol hodine máme prvú prestávku. Zo stromov tu visia liany a tak sme si všetci postupne vyskúšali, aké to je zahrať sa na Tarzana. Neviem, či to viac bavilo deti alebo dospelých.

Okrem vysokých stromov a blata budete stretávať množstvo rastlín rôznych tvarov a farieb. Spríjemnia vám šliapanie a na chvíľku zabudnete, že toto je vlastne najľahšia časť dnešného dňa.

Jedinými prekážkami zatiaľ sú popadané stromy, ktoré musíte podliezť alebo preliezť. To sa ale za chvíľu zmení.

Blato, ktoré je typickou súčasťou trasy, začne naberať na intenzite a chýbajúce drevá vás donútia improvizovať. Je všade a tak len hľadáte cestu s najmenším rizikom šmyknutia

Po približne 45 minútach od začiatku začína prvé veľké stúpanie. Deti začali prvýkrát frflať, že sme blázni. Ale napriek tomu pokračovali. A my sme vzadu umierali. Schody boli nekonečné.

Prvý vrchol, prvé breakdowny

A na ich konci nás nečakalo nič iné, iba ďalšie blato. Naučili sme sa chodiť po okraji a držať sa všetkého možného. Deti sa už zmierili, že topánky neostanú čisté a ešteže dookola boli krásne rastliny.

Blato sa stále zhoršovalo. Už sa mu pomaly nedalo vyhnúť a výhľady zatiaľ nič moc. V tejto fáze sme sa už aj my pýtali, či to stojí za to. Odpoveď bola našťastie áno. Ľutovali by sme, ak by sme sa rozhodli inak.

Našťastie po pár minútach sme už zbadali vytúžené schody smerom dole. To sme ešte nevedeli, že zídeme skoro všetko to, čo sme vyšli hore.

Po prvom prekročení malého potoka sa nám konečne trošku otvoril výhľad a my sme sa mohli pozrieť na náš druhý cieľ, druhý kopec, kam sa musíme dostať. Ale najskôr musíme zísť do údolia.

Z lesa sme vystúpili pri potôčiku, ktorý oddeľuje tieto dva kopce. Deti si vypýtali prestávku, aby si umyli topánky. My sme sa snažili trošku nabrať dych. Každý dospelý niesol vyše 10-kilový ruksak s vodou, jedlom a inými vecami. Akonáhle sme cez skaly preliezli na druhý breh, už nás čakalo druhé stúpanie.

Druhé stúpanie je najnáročnejšie

Druhý kopec, ktorý nás oddeľuje od Boiling Lake, je iný. Cesta nepokračuje cez hustý les, ale kľukatí sa smerom hore, poskytujúc výhľad na celé okolie. Blato je tuhšie a cestu nám začína komplikovať vietor.

Po desiatich minútach sa nám naskytne pohľad na prvý vodopád, ktorý si razí svoju cestu hustým porastom, a zďaleka nie je jediný.

Pomaly dosahujeme úroveň oblakov a cesta sa stáva náročnejšou. Namiesto pohodlných drevených schodov sa už musíme šplhať cez korene stromov. Pomaly sa zmierujem s tým, že budem špinavá od hlavy po päty, a všetci sa rukami snažíme nejako prichytiť, aby sme nestratili rovnováhu.

Počas výstupu sa príroda neustále mení. Výhľady sa otvárajú – zelené kopce a hlboké údolia ukazujú drsnú krásu ostrova. Vietor na vrchole druhého kopca je extrémne silný a každý krok dopredu vyžaduje veľa námahy. No najťažšia časť túry nás ešte len čaká.

Z plánovanej prestávky na druhom vrchole nakoniec nič nie je. Vietor je taký silný, že sa nedá zastaviť. Pocitová teplota klesla približne o 15 stupňov a deti sa sťažujú, že im je zima. Náš sprievodca nám povedal, že je to tu bežné, a poháňa nás vpred na miesto, kde budeme pred vetrom aspoň trochu krytí.

Zostup do Valley of Desolation

Cestou k Boiling Lake musíte prejsť cez Valley of Desolation, sírnatú krajinu, ktorá pripomína Island.

Práve zostup do tohto údolia je najnáročnejšou časťou celej túry a miestom, kde sa môžete ľahko stratiť, ak nejdete so sprievodcom. Značky tu nie sú žiadne a cestičky sú také šialené, že by mi nikdy nenapadlo, že sú súčasťou trasy. Ale poďme postupne.

Akonáhle prejdete cez otvorené priestranstvo druhého kopca, naskytne sa vám prvý pohľad na skaly, ktoré obklopujú údolie. Ich krása vás očarí, no zároveň aj mierne vydesí. Prudké steny naznačujú, čo vás ďalej čaká.

Úzka cesta vedie cez hrebeň kopca a pod vami je prudký zráz. Nič pre ľudí, ktorí sa boja výšok. Na chodník sa ledva zmestí jedna osoba, takže musíte ísť za sebou. Vietor je tu našťastie miernejší, a tak dôverujúc deťom sa pomaly vydávame vpred.

Výhľadov na kopce sme sa nevedeli nabažiť. Údolie pred nami ešte zostávalo ukryté, ale vôbec nám to nevadilo. Vychutnávali sme si pohľad na vzdialený tretí kopec, ktorý ukrýva cieľ našej cesty, Boiling Lake.

Na odbočke naberáme stratených turistov, ktorí si mysleli, že širšia cesta vedie do cieľa. Omyl. Našťastie ich náš sprievodca zbadal a upozornil skôr, než by pokračovali na nesprávny kopec. Naša skupina sa tak rozrástla. Sprievodca nám povedal, že sa tu turisti strácajú často, a teda sa tomu už ani nečudujeme.

Valley of Desolation: Krajina z iného sveta

Posledná časť zostupu je najnáročnejšia. Musíte zliezť prudký kopec, pričom sa do vás celý čas opiera prudký vietor, ktorý sa vás snaží zhodiť. Deti si zobral na starosť sprievodca a pomáhal im so zostupom. My sme machrovali, že to zvládneme sami, ale nebolo nám všetko jedno. Cesta skutočne nebola jednoduchá a trúfam si povedať, že bola jednou z najnáročnejších, aké sme kedy zažili.

Po dvoch a pol hodinách konečne prichádzame do Valley of Desolation. Miesto pôsobí, akoby nepatrilo na tento svet. Para unikajúca zo zeme, bublajúce sírne pramene a vôňa minerálov dávajú jasne najavo, že kráčate po aktívnej sopečnej oblasti.

Pach síry je veľmi výrazný, ale nevnímame ho. Pokiaľ teda nejdete s dieťaťom, ktoré ho nenávidí a každú minútu vám hovorí, že nevie dýchať. Hold, nevedeli sme, že to tu bude až také výrazné.

Valley of Desolation: liečivá síra

Krajina pripomína Island čoraz viac. Potôčiky s termálnou vodou sú všade, ale nesnažte sa ich dotknúť. Miestami je teplota príliš vysoká. Radšej sa len kochajte z bezpečnej diaľky.

Výpary sú všade, dokonca si tu môžete uvariť aj vajíčko na tvrdo. Náš sprievodca nám jedno pripravil, a hoci mne to prišlo ako hlúposť, Martin si pochutnal. On jedlu neodolá nikdy, bez ohľadu na to, ako bláznivo to znie.

Na skaly si môžete napísať svoje meno alebo čokoľvek iné a ono to tam ostane, dokým kameň znovu nepokryje vrstva síry. Deťom to stačilo ukázať len raz. Hneď sa vrhli na písanie odkazov a dobre sa pri tom nasmiali.

Údolie sa ďalej stáča dole a popri väčšom potôčiku pomaly pokračujeme ďalej. Únavu už ani necítime, skôr sme plní očakávania, kedy konečne uvidíme Boiling Lake. Už sme blízko. Údolie pomaly končí a my sa psychicky pripravujeme na to, čo príde ďalej.

Cesta okolo rieky a vodopádov

Od začiatku túry uplynuli tri hodiny a od Boiling Lake nás delí už len jeden kopec. Najskôr nás však čaká trochu zábavy. Prichádzame k vodopádu s jazierkom, kde sa cestou späť plánujeme okúpať. Zatiaľ si vychutnávame jeho nádhernú farbu.

Rieka zostupuje ďalej dole a dúfame, že sa cesta rýchlo premení na stúpanie. Čím viac klesneme, tým viac budeme musieť znova stúpať.

To si však ešte počkáme. Namiesto toho prichádzame k lanu, cez ktoré zostúpime ešte nižšie. Deti si to užívajú a ja tiež. Je to príjemná zmena po chôdzi. Vietor už našťastie úplne ustal, znovu nás obklopujú stromy a hory, ktoré vytvárajú prírodný štít.

Tu nás čaká ešte jeden nádherný vodopád, ktorý nám opäť pripomenie, že tá námaha stojí za to, a povzbudí nás pred záverečným výstupom.

Posledný kopec, posledné sily

Prvá časť posledného kopca je zmätočná – raz ideme hore, raz dole. Sily nám pomaly dochádzajú, ale Dominika sa nás snaží povzbudiť výhľadmi, ktoré sú nádherné. Aj keď sme už na pokraji síl, scenéria si nás stále podmaňuje. Deti vládzu viac ako dospelí, no ony ťahajú len seba.

Ocitáme sa znovu na hrebeni, tentokrát na ešte užšom ako predtým. Uvedomujeme si, že stačí jeden zlý krok a môže byť po nás. Prosíme deti, aby sa celý čas pridŕžali stromov a istili sa všetkými možnými spôsobmi. Ale už vieme, že sme blízko

Cesta sa stále drží rieky a miestami chodník prakticky neexistuje. Kopec nie je strmý, ale únava nás už pomaly premáha.

Po niekoľkých minútach sa pred nami objaví hustý oblak a v hlave nám prebehne myšlienka – Boiling Lake je už na dosah.

Boiling Lake: Prírodný zázrak v srdci Dominiky

Keď sa konečne ocitnete pred Boiling Lake, všetka únava sa rozplynie. Obrovské, takmer 60-metrové jazero, v ktorom neustále vrie voda, je fascinujúcim divadlom. Hladina sa neustále hýbe – v strede vody sa vytvárajú bublajúce víry, z ktorých stúpa para, a prúd horúcej vody steká dolu údolím.

Zabralo nám to takmer štyri hodiny jedným smerom, ale konečne sme v cieli. Náš sprievodca nám rozpráva o tom, ako sa niektorí miestni dostávajú až na okraj jazera a ako veľmi je to nebezpečné. Pre mňa úplne nepochopiteľné a zbytočné riskovanie. Jediná cesta dole totiž vedie po lane.

Nikto presne nevie, aké je jazero hlboké. Vedci predpokladajú, že voda, ktorá v ňom vrie, pochádza z podzemných prameňov, ktoré sa zohrievajú vďaka vulkanickej aktivite pod zemou. Teplota vody dosahuje 80 – 90 °C a v strede môže byť ešte vyššia.

Atmosféra pri jazere je jedinečná. Človek si tu uvedomí, aké divoké a nepredvídateľné sily formujú náš svet. Žiadne zábradlia, žiadne umelé chodníky – len surová príroda v jej najčistejšej podobe. Našťastie sú deti už veľmi unavené a jediné, čo chcú, je si sadnúť a naobedovať sa. To isté potrebujeme aj my dospelí – konečne zredukovať záťaž. Hoci sme už vypili tri fľaše vody, naše ruksaky sú stále extrémne ťažké

Cesta nazad

Ak si niekto myslel, že cesta späť bude jednoduchšia, rýchlo sa presvedčí o opaku. Počas návratu je potrebné opäť prejsť Dolinou skazy, prekonať strmé úseky a zvládnuť dlhé stúpanie naspäť cez horský les. Svaly sa ozývajú, no myseľ je stále plná dojmov.

Únava začína dosahovať kritickú úroveň, ale nie je iná možnosť ako pokračovať ďalej. Našťastie zísť prvý kopec nebolo náročné a cesta nám ponúkla trochu iné výhľady. Po ceste hore sme sa obzerali len zriedka – dôležitejšie bolo pozerať sa pod nohy a vychutnávať si nádheru priamo pred nami.

Dolinou skazy (Valley of Desolation) prechádzame už bez zastavenia, no stále sa kocháme. Vietor však ešte viac silnie a my vieme, aký náročný bol zostup do údolia. A cesta späť bola ešte horšia. Šmykľavé skaly, prudký kopec a nárazový vietor nám dali zabrať. Našťastie sme to zvládli bez ujmy, hoci sme tu vynaložili snáď všetky sily, ktoré nám ostali.

Samozrejme, cestou späť sme si nenechali ujsť príležitosť okúpať sa vo vodopáde. Unavení a ubolení sme uvítali prekvapivo chladnú vodu a vychutnali si zaslúžený relax. Ešte nás však čakal veľký kus cesty, a tak sme si po asi pätnástich minútach museli povedať, že stačí a pokračovali sme ďalej.

Návrat plný výziev

Cestu dole sme ako-tak zvládli, ale pri výstupe na druhý kopec mi už došli sily. Ruksak ma začal ťahať dozadu a museli sme sa zastaviť, doplniť sacharidy a môj ruksak putoval chlapom. Deti dostali druhý dych a posledný úsek druhého kopca zdolali bez problémov. Dolu kopcom si dokonca dali menšie preteky.

Tretí kopec sme už umierali všetci a odrátavali minúty do cieľovej rovinky. A konečne sme sa dočkali. Špinaví, vyčerpaní, ale tak strašne šťastní a spokojní.

Posledná hodina nás čakala už len prechádzka smerom dolu a potom po rovine cez blato, kaluže a iné nástrahy. Staršie deti išli napred a podľa nich sme sa strašne vliekli. Mladšie ostali pri nás a po prvýkrát boli ticho. To sa často nestáva – zrejme sme ich tentokrát naozaj unavili.

Napriek tomu, že sme nevládali, cesta späť nám trvala iba tri a štvrť hodiny, čiže o pol hodiny menej ako k Boiling Lake. Pod sedem hodín sa táto túra naozaj nedá spraviť. Hodinky nám ukázali 26 000 krokov a prekonaných 2 500 výškových metrov.

Na konci cesty nás čakal ešte Titou Gorge – kaňon so studenou vodou hneď vedľa parkoviska, kde sme sa nutne potrebovali schladiť

Pár rád na cestu

• Začnite skoro ráno – túra trvá približne 7 – 8 hodín tam a späť.
• Nechoďte sem na vlastnú päsť – šanca, že sa stratíte, je vysoká aj s mapou.
• Zoberte si dostatok vody a jedla – na trase nie je žiadna možnosť doplniť si zásoby. Kvôli náročnosti túry budete potrebovať minimálne 2 – 3 litre vody na osobu.
• Pripravte sa na blato – chodník je často šmykľavý a blatistý, najmä po daždi. Pevná turistická obuv je nevyhnutná.
• Dávajte pozor pri prechode Dolinou skazy – horúce výpary, šmykľavé kamene a možné praskliny v teréne robia tento úsek nebezpečným.
• Nepodceňujte počasie – na hrebeni sa mení extrémne rýchlo. Zoberte si nepremokavú bundu, aj keď ráno svieti slnko.
• Nezabudnite si plavky – schladenie v studenej vode vám príde vhod.
• Túra nie je pre každého – je fyzicky náročná, s veľkým prevýšením a prudkými stúpaniami aj zostupmi. Ak nemáte skúsenosti s dlhými túrami v náročnom teréne, zvážte radšej kratšiu túru k vodopádom Middleham alebo Trafalgar.
• Rátajte s tým, že budete vyčerpaní – Boiling Lake nie je len „prechádzka prírodou“. Na konci budete cítiť nohy, ale zážitok stojí za to! 😊