Noto

Noto – baroková perla

Noto, známe ako baroková perla Sicílie, leží v juhovýchodnej časti ostrova a je jedným z najkrajších príkladov sicílskeho baroka. Po ničivom zemetrasení v roku 1693 bolo mesto kompletne prestavané, čo mu dodalo jednotný architektonický štýl. V roku 2002 bolo spolu s ďalšími siedmimi mestami v oblasti Val di Noto zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Noto nás vítalo zlatistým leskom kameňa, ktorý akoby zachytával slnečné lúče len pre seba. Už pri prvých krokoch po Corso Vittorio Emanuele nám došlo, že Noto nie je len obyčajné mesto.

Corso Vittorio Emanuele – os barokového sveta

Plavba po riekToto je tepna mesta. Hlavná ulica, ktorá spája najdôležitejšie budovy, kostoly a paláce. Keď kráčate po jej dlažbe, máte pocit, že každý kameň tu leží presne tam, kde mal byť. Barok tu neprezentuje prebytok, ale harmóniu. Budovy sú postavené z miestneho medového vápenca, ktorý v slnečnom svetle mení farbu – ráno je jemne zlatý, popoludní žiari do oranžova a večer sa sfarbí do ružova.

Okolo ulice nájdete množstvo reštaurácií a kaviarní. A už samotná Porta Reale, teda vstupná brána v tvare víťazného oblúka, vás dostane. Postavili ju v roku 1838 pri príležitosti návštevy kráľa Ferdinanda II.

Noto Cattedrale di San Nicolò

Dominantou mesta je Katedrála San Nicolò, ktorá sa týči nad hlavným námestím. S jej výstavbou začali na začiatku 18. storočia a dokončili ju v roku 1776. Katedrálu zasvietili svätému Mikulášovi z Myry a od roku 1844 slúži ako sídlo diecézy Noto.

Najlepšie urobíte, keď sem prídete pred západom slnka. Posledné slnečné lúče nádherne osvetľujú katedrálu a vytvárajú snáď nadpozemskú atmosféru.

Zvonku pôsobí stroho, ale pritom vznešene. Vošli sme dnu a čakalo nás prekvapenie. Biela čistota interiéru pôsobila až nečakane skromne oproti vonkajšiemu lesku. Ale aj tak neskutočne nádherne. Biele sochy na zlatom podklade okolo hlavného oltára nás veľmi nadchli. Pôsobili úplne odlišne ako v iných kostoloch. Taktiež čaro kostola nespočíva v sochách, ale v maľbách. Pozorne si ich všímajte.

Chiesa di Santa Chiara

Rovno oproti katedrále leží kostol svätej Chiary. A keďže Chiaru máme doma, nemohli sme ho nenavštíviť.

Vnútri nás privítal nežný dekor – štukové ozdoby, plastiky, zlatisté detaily, ktoré nepôsobili ťažko, ale ľahko a vzdušne. Na dvanástich vnútorných stĺpoch sa nachádzajú sochy apoštolov. V ľavom oltári stojí mramorová socha Madony s dieťaťom zo 16. storočia. Výzdoba je síce pekná, ale dôvod, prečo by ste nemali Chiesa di Santa Chiara vynechať, nenájdete vo vnútri kostola. Na kraji nájdete točité schody, ktoré vás dostanú na terasu, kvôli ktorej by ste určite mali kostol zaradiť do itineráru.

Strešná vyhliadka nám vyrazila dych. Odtiaľto máte celé mesto ako na dlani: katedrálu v celej svojej kráse, šachovnicové ulice, kopce v pozadí. Za 2 € sa tu človek cíti, akoby mal vlastné VIP miesto na divadelnej premiére barokového predstavenia. A ďalšou výhodou je minimum turistov. Skoro každá katedrála ponúka strešné vyhliadky, ale len Chiesa di Santa Chiara vám ukáže katedrálu v celej kráse.

Palazzo Ducezio a ďalšie barokové perly

Sídlo radnice sme si obzreli z námestia. So svojou oblúkovou fasádou pôsobil pokojne, akoby držal nad mestom ochrannú ruku. Ťažko povedať, ktorá strana nás ohromila viac – či katedrála, alebo Palazzo Ducezio. Našťastie ich obe uvidíte hneď, ako vstúpite do mesta.

Noto a jeho uličky

Nie všetko v Note sa odohráva na hlavnej osi mesta. Stačí zabočiť z Corso Vittorio Emanuele do niektorej z bočných uličiek a akoby ste vstúpili do iného sveta. Baroko necháte za sebou a čaká vás množstvo farieb. Maľované schody sú snáď všade po meste – stačí si vybrať, ktoré sa vám viac páčia.

V iných uličkách zas nájdete jednoduché balkóny, z ktorých sú urobené rôzne dekorácie ako napríklad korunky. Inde zase natiahli farebné dáždniky, aby vás chránili pred horúčavami.

Uličky sa krútia, niektoré sa končia schodiskom, iné sa zrazu premenia na malé námestíčko s jedným stromom a kamennou lavičkou. Sú to tie miesta, kde sa zastavíte len preto, že máte pocit, že by sa tu dalo chvíľu žiť

Noto – mestečko kostolíkov

Veľmi nás prekvapil počet kostolov, na ktoré sme pri prechádzke mestom neustále narážali. Hoci je Noto naozaj maličké – žije tu len niečo vyše 23 000 obyvateľov – nachádza sa tu vyše 30 kostolov.

Vysvetlenie však nájdeme v histórii. Po zemetrasení v roku 1693 bolo celé mesto nanovo vybudované podľa barokových princípov, ktoré sa spájali nielen s estetikou, ale aj s vyjadrením moci a viery. V tom čase bola cirkev dominantnou silou v spoločnosti a každý významnejší rád či šľachtický rod chcel mať „svoj“ kostol. Preto tu vzniklo toľko sakrálnych stavieb – niektoré boli súčasťou kláštorov, iné mali reprezentatívnu funkciu a ďalšie slúžili konkrétnym skupinám veriacich.

V Note nájdete kostoly od tých veľkolepých až po skromné stavby ukryté v bočných uličkách. Aj preto je prechádzka mestom ako putovanie medzi duchovnými ostrovmi – každý s vlastným príbehom, výzdobou a atmosférou.

Tipy na záver

🌞 Najkrajšie svetlo v Noto sme zažili medzi 16:00 a západom slnka, keď fasády žiaria ako zlato.

📍 Noto leží 35 km od Syrakúz a autom sem dorazíte do 40 minút. My sme bývali v Avole, odkiaľ to bolo cca 10 minút.

🅿️ Parkovanie je bezproblémové všade okolo historického centra. Podarilo sa nám dokonca nájsť aj bezplatné parkovisko, čomu sme najskôr ani nechceli uveriť – cca 7 minút od hlavnej vstupnej brány.

🕒 Noto je maličké, ale ani neviete ako, strávite tu 4–5 hodín. Atmosféra vás zvláka – najmä pokiaľ sem prídete s deťmi.

🍦 Odporúčame zmrzlináreň Gelateria L’Artigianale Noto, zmrzlina bola úžasná a deti spokojné