Silvester v Cartagene – najlepšie ohňostroje
2. februára 2025
Tento článok obsahuje affiliate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete, môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Tayrona – Cabo San Juan: Tropický raj
Cabo San Juan patrí medzi najznámejšie miesta národného parku Tayrona a zároveň k najfotografovanejším plážam v celej Kolumbii. Cesta k nej však nie je len o cieľovej pláži, ale o samotnom zážitku z treku, ktorý vás prevedie tropickým lesom v ktorom stretnete opice, ponúkne prvé výhľady na more a napokon odmení dokonalým kúskom karibského raja. Tento článok vás prevedie celou cestou z hlavnej brány El Zaino až po legendárne Cabo San Juan, krok za krokom.
Cabo San Juan a Playa Pristina
- Tayrona – Cabo San Juan: Tropický raj
- Vstup do Tayrony – čím skôr, tým lepšie
- Minibus od brány k začiatku treku
- Samotný hike – prvé kroky a vstup do lesa
- Zvieratká v Tayrone – opice, kapybary a ďalšie
- Hike pokračuje – kopce, les a prvé výhľady na more
- Cesta okolo Playa Cañaveral – divoká pláž a vlny
- Cesta od hotela k Playa Arenilla
- Playa Arenilla a pokračovanie na Playa La Piscina
- Pláž Playa La Piscina – raj, ktorý si musíte nájsť
- Medzi La Piscina a Cabo San Juan
- Ikonická pláž Cabo San Juan – srdce Tayrony
- Noc na pláži – sen, ktorý sme si nesplnili
- Cesta naspäť na koňoch
- Posledný úsek už po tme
- Praktické informácie o playa Cristal
- Kde bývať v Tayrona?
Vstup do Tayrony – čím skôr, tým lepšie
Ak plánujete výlet do Tayrona National Park z brány El Zaino, pripravte sa na to, že ráno sa tu zvykne tvoriť dlhý rad turistov. My sme dorazili približne o 8:45 a hneď sme videli, že už je pred nami poriadny dav ľudí, z ktorého väčšina mala rovnaký cieľ – dostať sa na ikonickú pláž Cabo San Juan.
Park má obmedzený počet vstupov na každý deň a predaj lístkov prebieha relatívne pomaly. Výsledne sme čakali viac ako hodinu a pol kým sme sa dostali na rad na kúpu lístkov. To už sme začínali byť nervózni, či sa vôbec dostaneme dovnútra, najmä keď sme počúvali ľudí pred nami, ktorí sa rozprávali o tom, že niekedy sa lístky vypredajú už pred desiatou.
Odporúčame vám preto prísť aspoň o hodinu skôr ako my, ideálne už o 7:30, kedy sa brána otvára. Tak si zabezpečíte nielen vstup, ale aj viac času na samotný trek. Vstupné sa platí priamo na mieste a zahŕňa aj základné poistenie. Pri kúpe lístka od vás budú požadovať aj doklad totožnosti, takže pas alebo jeho kópiu majte pripravenú. Pozor taktiež na očkovanie proti žltej zimnici. Je vysoko odporúčané, niekde sme sa dočítali, že dokonca aj povinné, ale nikto od nás nepýtal očkovací preukaz.
Minibus od brány k začiatku treku
Hneď po prechode vstupnou bránou sa môžete rozhodnúť, či pôjdete prvý úsek pešo, alebo využijete miestny minibus, ktorý vás zavezie až k začiatku kempingovej oblasti Cañaveral. My sme zvolili minibus a neľutovali sme.
Cesta po asfaltke by síce trvala len niečo vyše hodiny, no neponúka nič zaujímavé – len úzky chodník v tieni stromov. Navyše by nám zbytočne ubrala čas aj energiu, ktoré sme chceli venovať samotnému treku k plážam a pozorovaniu zvierat.
Minibus stojí 5 000 kolumbijských pesos na osobu a odchádza vždy, keď sa naplní. Cesta trvá len niekoľko minút a vďaka nej sme získali čas vychutnať si samotné pláže. Ak by sme išli pešo, na kúpanie by nám ostala maximálne hodina. A úprimne – najväčšia krása Tayrony začína až za týmto úsekom.
Samotný hike – prvé kroky a vstup do lesa
Po vystúpení z minibusu sa ocitnete na okraji stanového mestečka Cañaveral, ktoré slúži ako vstupná brána do Tayrona. Cesta začína širokým chodníkom, ktorý sa kľukatí medzi stromami a hustou tropickou vegetáciou.
Našťastie sú na väčšine úsekov urobené drevené chodníčky, inak by sme sa museli brodiť blatom, ktoré pokrýva väčšinu povrchu mimo lesa.
Po približne desiatich minútach vstupujete do hustého lesa. Stromy sú vysoké a ich koruny vytvárajú súvislú zelenú strechu nad hlavou. Svetlo preniká len v úzkych lúčoch a vytvára hru tieňov na zemi.
Zrazu sa začínajú ozývať pohyby medzi konármi. Opice, zvedavé a energické, si vás všimnú zhora. Nenechávajú sa však vyľakať, držia si odstup. Sledujú každý váš krok, niekedy poskočia na kratšiu vzdialenosť, no väčšinou sedia okolo trasy a zvedavo si vás obzerajú.
Nepozerajú sa na vás ako na zdroj potravy, neútočia a nepokúšajú sa vás nasledovať. Sú úplne iné ako opice na Bali či Gibraltári.
Ich prítomnosť dodáva prechádzke jedinečnú atmosféru. Cítite, že ste súčasťou živého ekosystému, v ktorom človek nie je dominantný, ale iba hosť.
Kráčate okolo nich – sú ich tu desiatky a môžete pozorovať ich prirodzený život: naháňanie sa mláďat, vyťahovanie bĺch, párenie či len jedenie. Ak sa k nim nepribližujete, vnímajú vás ako súčasť lesa – niekoho, koho sa netreba báť, ale ani vyhľadávať.
Zvieratká v Tayrone – opice, kapybary a ďalšie
Tayrona neponúka len exotickú scenériu, ale aj pestrú faunu. My sme stretli predovšetkým dva druhy opíc. Prvým sú kapucíni – malé, rýchle a veľmi pohyblivé. Majú tmavohnedú až čiernu srsť a svetlejšiu tvár, ktorá im dodáva zvedavý výraz. Sledujú vás z konárov, poskakujú z vetvy na vetvu a občas vydajú krátke výkriky, ktoré znejú, akoby vás vítali v ich svete.
Druhým druhom boli väčšie opice s oranžovou srsťou, ktoré sme nedokázali presne identifikovať, no ich veľkosť a výrazná farba ich robili výnimočnými. Neskôr sme sa dozvedeli, že to boli red howler – resp. vrešťan červený. Tieto opice sa pohybujú pomalšie, sú opatrnejšie a zdržujú sa vyššie v korunách stromov.
Miestni nás na ne upozornili, keď sme o niekoľko stoviek metrov ďalej počuli prenikavý vreskot, ktorý znel, akoby niekde zúrila šelma.
Okrem opíc môžete v Tayrone stretnúť kapybary – najväčšie hlodavce na svete. Sú pokojné, väčšinou sa zdržujú pri vodných plochách alebo močiaroch a pohybujú sa v menších skupinách. My sme mali smolu, nestretli sme ich, ale ich stopy vo vlhkej zemi jasne naznačovali prítomnosť v okolí.
V lese žijú aj menšie cicavce a hlodavce, ktoré sa často skrývajú pod lístím. Z vtákov môžete vidieť tukany, kolibríky a rôzne druhy papagájov, ktorých farby vytvárajú kontrast s tmavozeleným pozadím. Niekedy sa vám podarí zahliadnuť aj malé jaštery alebo hady, ktoré sa ticho plazia po zemi, a nechýbajú ani aligátory.
No žiaľ, okrem opíc sme nemali šťastie na žiadne ďalšie zvieratká – ak nerátame kraba, ktorý nám zapózoval.
Hike pokračuje – kopce, les a prvé výhľady na more
Po úvodnej časti lesa a stretnutí s opicami sa chodník začína meniť. Cesta vedie raz hore a raz dole miernym kopcom. Každý krok je iný – niekedy stúpačka pripomína schody, ktoré prirodzene vytvorila príroda z koreňov stromov a kameňov. Inokedy sa chodník prudšie zvažuje a vy musíte opatrne položiť nohu, aby ste sa nepošmykli. Les okolo vás je hustý, stromové koruny sa preplietajú, vytvárajú akúsi zelenú kupolu, a napriek tomu sa občas objaví svetelný lúč, ktorý prežiari tieň a ukáže vám malé detaily – machom pokryté kmene, liány alebo padajúce listy.
Drevené cestičky, ktoré sa miestami vynárajú nad mokrou zemou alebo prameňmi, vás ťahajú hlbšie a hlbšie do parku. Každý mostík, každý zákrut, každý pohyb v lese vytvára pocit dobrodružstva. Zeleň je všade okolo – v rôznych odtieňoch, od temnej smaragdovej po svetlozelenú farbu – a keď na chvíľku ustúpi, ponúkne vám pohľad na hustú džungľu všade okolo vás.
Po približne štyridsiatich minútach od začiatku sa les otvorí a ukáže prvý výhľad na more a pláž. Oceán sa rozprestiera v diaľke ako modrý koberec s bielymi čiarami, ktoré tvoria vlny bijúce o pobrežie. Farebný kontrast medzi tmavozelenou lesnou stenou a jasnou modrou vodou vás núti zastaviť sa a vychutnať si okamih. Ten výhľad je prvým znamením, že sa blížite k moru a zároveň vás motivuje pokračovať v ceste, aby ste sa dostali bližšie k cieľu.
Cesta okolo Playa Cañaveral – divoká pláž a vlny
Les na chvíľu ustúpi a pred nami sa otvorí pohľad na Playa Cañaveral. Piesočná pláž sa ukazuje v plnej sile, vlhké oblaky morskej peny sa trblietajú vo svetle slnka a vlny sa valia s mohutnou energiou. Každá prichádza s hukotom a vytvára hustú bielu penu, ktorá sa láme o piesok. Ihneď nám je jasné, prečo sa tu kúpanie zakazuje.
Cesta sa opäť stáča späť do lesa. Stromy nás obklopujú, listy šumia vo vetre a korene sa tiahnu naprieč chodníkom, no lesná trasa netrvá dlho a znovu sa nám ukáže Playa Cañaveral.
Vstup je zatvorený a mohutné vlny znovu pripomínajú, že toto miesto je divoké a nebezpečné. Z pláže vedie opäť lesná cestička, ktorá nás pomaly privádza k hotelu Ecohabs. Trasa je jednoduchá na orientáciu, no stále nás obklopuje lesná scenéria, v ktorej sa mieša vôňa mora, soli a vlhkého dreva.
Cesta od hotela k Playa Arenilla
Pri hoteli Ecohabs nás privítala nenútená pohoda a deti okamžite zaujali miestne koníky, ktoré hladkali a pozorovali ich pohyby. Medzitým sme odmietli ponuku na zvezenie na pláž. Hoci bola lákavá, rozhodli sme sa pokračovať ďalej pešo po lesnej cestičke.
Cesta sa postupne menila a pribúdali značky smerujúce na pláž. Ich prítomnosť dodávala pocit istoty, že sa blížime k moru, no zároveň nás cestička stále vťahovala hlbšie do hustého lesa. Stromy vytvárali tieň a vlhkosť vzduchu bola citeľná.
Po pár minútach sa pred nami objavila prekážka – vyliata rieka. Miestni obyvatelia sa ju snažili premostiť vriecami s pieskom, no tie nestačili. Topánky by sme si určite namočili, keby sme sa nepustili do improvizovaného brodenia. Museli sme sa vyzuť a prejsť po hladkom piesku a kamienkoch, s vodou po členky. Princezná Chiara sa, samozrejme, nechala zviesť 😊.
Len čo sme prešli rieku, čakala nás nová výzva – tabuľka s nápisom „Pozor aligátory“. Deti ihneď ožili, po očku sledovali okolie a snažili sa vypátrať akúkoľvek známku pohybu. S napätím hľadali vo vode aj medzi koreňmi, no nenašli nič. Teda, niečo predsa len – skaly, o ktorých sme vedeli, že patria k pláži Arenilla. V tej chvíli sme sa potešili všetci, lebo sme vedeli, že cieľ je nablízku.
Playa Arenilla a pokračovanie na Playa La Piscina
Prvá pláž, na ktorú sme sa dostali – Playa Arenilla – nás upútala svojou divokosťou a najmä malým počtom návštevníkov. Ak by sme vedeli, koľko ľudí nájdeme na ďalších plážach, určite by sme sa tu zdržali dlhšie, no vtedy sme to netušili.
Pláž obklopovali nádherné veľké skaly a pod stromami nás čakalo niekoľko stánkov s jedlom a nápojmi. Ani nevieme, prečo sa nedostavil ten wau efekt – možno pre očakávania, ktoré sme mali od ostatných pláží, možno preto, že sme si vraveli, že táto je len prvá a ostatné budú krajšie.
Rozhodnutie pokračovať ďalej sme si neskôr trochu vyčítali, no na druhej strane – ak by sme sa zdržali dlhšie, nemali by sme čas zastaviť sa na všetkých miestach. Ak si naozaj chcete vychutnať všetky pláže, oplatí sa tu stráviť aspoň jednu noc, aby ste mali na túru dva dni.
Cestička sa ďalej vinula medzi palmami, vietor jemne šumel v listoch a každý krok nás privádzal bližšie k ďalšiemu cieľu. Už sme nešli hustým lesom, ale nádhernou prímorskou flórou, ktorá vytvárala otvorený priestor s výhľadmi na more.
Netrvalo dlho a pred očami sa nám zjavila Playa La Piscina. V tej chvíli nás zaplavili úplne protichodné pocity. Nádherná prírodná pláž, akoby vystrihnutá z pohľadnice, bola zaplavená ľuďmi. Nevedeli sme, či sa nám vlastne páči, alebo nepáči. Tento rozporuplný pocit v nás zostal dodnes.
Pláž Playa La Piscina – raj, ktorý si musíte nájsť
Playa La Piscina mala byť tým rajom, o ktorom sa píše v cestovateľských sprievodcoch. A musím povedať, že ním aj naozaj bola – nádherná, obklopená hustou zeleňou a s úžasnou panorámou, ktorú tvoria palmy, piesok a tyrkysová voda. Pláž pôsobila ako z katalógu, no miesta na sebenia boli veľmi obmedzené.
Ale bola tu aj druhá stránka mince – pláž bola šialene preplnená. V prvej časti pri vstupe sa nedalo nájsť ani kúsok voľného miesta, uteráky a lehátka boli natlačené jeden vedľa druhého a ľudia si tu hľadali miesto na slnku doslova centimetrovými posunmi.
Nechceli sme sa tlačiť, a tak sme pokračovali ďalej. Druhá polovica pláže bola už citeľne prázdnejšia, s pokojnejšou atmosférou a väčším priestorom na dýchanie.
No až keď sme dorazili na zadnú stranu pri skalách, otvoril sa nám pohľad, ktorý nám okamžite pripomenul Seychely – hladké kamenné bloky, zlatistý piesok a takmer žiadni ľudia. Tu sme našli to, po čom sme túžili – krásnu, divokú pláž bez davov, kde bolo počuť len šum vĺn.
Rozložili sme si veci, oddýchli asi hodinu a poriadne si vychutnali kontrast medzi živou a tichou časťou pláže. Schladili sme sa v mori, ktoré bolo pokojné a vhodné aj na pohodové plávanie. S dobrou náladou a novou energiou sme sa zbalili a vydali pokračovať na ikonickú pláž Cabo San Juan
Medzi La Piscina a Cabo San Juan
Hike medzi Playa La Piscina a Cabo San Juan nie je len prechádzka po pláži – je to malá výzva, ktorá vás vie poriadne spomaliť. Aj keď sme boli v období sucha, cesta bola stále plná blata. Povrch tu nie je len obyčajná hlina, ale zmes mokrého piesku, mazľavého blata a kameňov, ktoré sú tým blatom obalené. Každý krok si musíte premyslieť, aby ste neukončili túru s premočenými topánkami alebo šmykom na bok.
Ďalším faktorom sú kone. V parku majú vyhradené vlastné chodníky, no práve tento úsek je spoločný pre peších aj pre kone. Znamená to, že sa musíte nielen vyhýbať blatu, ale občas aj ustúpiť, keď oproti vám kráča jazdec. Nie je to nič nebezpečné, no treba mať oči otvorené a udržať si svoj priestor – najmä na užších úsekoch, kde sa cesta stáča okolo skál a koreňov stromov.
Ikonická pláž Cabo San Juan – srdce Tayrony
Cabo San Juan patrí medzi najfotografovanejšie miesta národného parku Tayrona a právom sa považuje za jeho symbol. Napriek tomu, že sa k nej dostanete len po náročnom, približne 2,5–3 hodinovom hiku cez kopcovitý a miestami blatistý terén, pláž býva úplne plná. Hlavným dôvodom sú organizované výlety zo Santa Marty, ktoré sem privážajú desiatky ľudí naraz loďami kotviacimi v jednej z dvoch lagún Cabo San Juan.
Prvé dojmy sú zaujímavé – z diaľky vás očarí tyrkysová voda a ikonická vyhliadková veža na skalnatom výbežku. No keď sa priblížite, zistíte, že z pláže samotnej nevidíte celé okolie. Stromy a početné stánky s jedlom, spolu s davom turistov, zakrývajú výhľad.
Preto odporúčame vyjsť na vyhliadkový bod medzi dvomi lagúnami. Pohľad odtiaľ hore je ten pravý pohľad na Cabo San Juan, ktorý sa objavuje na pohľadniciach a cestovateľských blogoch.
Noc na pláži – sen, ktorý sme si nesplnili
Ak túžite vidieť Cabo San Juan bez davov ľudí, jediná reálna možnosť je zostať tu na noc. K dispozícii sú jednoduché chatky a hojdacie siete s výhľadom na more. Ráno, keď sa park ešte len prebúdza a lode s turistami ešte nevyplávali, má pláž úplne inú atmosféru. Zažijete pokoj, šum mora a prázdny piesok pred sebou.
Očkovanie proti žltej zimnici je v Tayrone oficiálne povinné. Kontroly síce neprebiehajú, no my sme nechceli riskovať, keďže ho mala len polovica našej rodiny. Preto sme si nocľah nechali ujsť, hoci vieme, že by to bol zážitok, ktorý by ďaleko predčil krátku dennú návštevu.
Jedna časť zátoky – tá, kde kotvili lode – nás sklamala. Pláž bola cítiť po motorovom oleji a na brehu boli okrem rias aj odpadky, dokonca ani piesok nebol taký jemný ako v druhej zátoke. Musíme uznať, že Cabo San Juan je nádherný zhora, no zdola tu nájdete len preplnenú a pomerne obyčajnú pláž. Dokonca ani podmorský život tu viac-menej nebol žiadny.
Cesta naspäť na koňoch
Keď sme sa po dlhom dni chystali opustiť pláž Cabo San Juan, slnko už pomaly klesalo k horizontu. Vedeli sme, že ak sa vydáme späť rovnakou pešou trasou, čakajú nás približne tri hodiny chôdze a príchod až po zotmení. To by samo o sebe nebol problém, keby sme sa do parku nedostali pomerne neskoro a nevyčerpali tak väčšinu denného svetla. Na pláži sa nám navyše tak veľmi páčilo, že sme si ju chceli užiť do poslednej minúty – a to znamenalo hľadať rýchlejší spôsob návratu.
Pri malej chatke, kde sa v parku organizuje prenájom koní, sme sa rozhodli, že dnes vyskúšame niečo úplne iné – cestu na koňoch. Personál nám rýchlo pridelil dve zvieratá a bez dlhého vysvetľovania nás nasmeroval na úzky chodník smerujúci do vnútrozemia. Sedieť na koni po takomto dni bolo spočiatku zvláštne. Nohy sme mali unavené z predchádzajúcej túry a balansovanie na sedle uprostred úzkej cesty si vyžadovalo trochu cviku.
Po bokoch nás obklopovala hustá džungľa. Na chvíľu sme zbadali, ako sa v konároch mihol tieň opice, a vzápätí sme začuli škriekot vtákov, ktoré sa od nás vzďaľovali. Vôňa vlhkej zeme a listov bola intenzívnejšia než počas dňa a spolu s postupujúcim súmrakom vytvárala úplne inú atmosféru, než akú sme zažili pri príchode. Nehovoriac o teréne cez ktorý sme išli. Miestami sme sa fakt báli, že padneme.
Posledný úsek už po tme
Keďže sme chceli ostať na pláži čo najdlhšie, išli sme až s poslednými koňmi. Vedeli sme teda, že posôedné minúty pôjdeme aj po tme. To len dodávalo na dobrodružstve.
Na internete sme našli množstvo informácií o tom, že kone žijú v zlých podmienkach a že sa o ne starajú nedostatočne. Naša skúsenosť však bola iná. Videli sme, ako kone hladkali, dávali im vodu a držali ich v tieni. Celkovo sme nemali pocit, že by sa s nimi zle zaobchádzalo. Terén je náročný, ale nič, čo by kone neabsolvovali aj v minulosti.
Súmrak sa rýchlo menil na šero. Po 17. hodine už lúče slnka prenikali len cez malé medzery v korunách stromov a osvetľovali chodník nepravidelnými zlatistými škvrnami. Počuli sme zvuky večernej džungle. Na krátkych otvorených úsekoch sme cítili teplejší vzduch, zatiaľ čo v tieni džungle sa ochladzovalo.
Asi desať minút pred cieľom sa úplne zotmelo. Len zriedka bolo vidieť zvyšky denného svetla na oblohe. Keď sme konečne dorazili na malé priestranstvo, kde sa zhromažďujú turisti čakajúci na autobusy, bola už tma ako v rohu. Počkali sme asi 25 minút, než sme sa dostali do autobusu. Aj keď sme sa obávali, či sa nám ešte ujde miesto, pretože už bolo po 18:00, autobusy stále prichádzali.
Praktické informácie o playa Cristal
💰 Vstupné
Cenu vstupu určuje pôvod návštevníka – zahraniční turisti zaplatia 77 500 COP (cca 18 €), Kolumbijčania a rezidenti majú cenu nižšiu. Okrem vstupného sa pri vstupe platí aj povinné zdravotné poistenie pre pobyt v parku vo výške 5 000 COP na osobu. Rátajte s tým, že pred vstupom vám môžu skontrolovať doklad o očkovaní proti žltej zimnici, hoci v našom prípade to neurobili.
🚍 Doprava
Do hlavného vstupu El Zaino sa dostanete autobusom zo Santa Marty (asi 45 minút jazdy). Autobusy odchádzajú často a stoja priamo pred vstupom. Pri návrate počítajte s tým, že večer býva menej spojov, preto je dobré odísť pred zotmením alebo si zabezpečiť taxi.
🧴 Čo si priniesť
Vezmite si dostatok vody, ľahké jedlo alebo snacky, opaľovací krém, repelent proti hmyzu a plavky. Pevná obuv je výhodou, pretože cesty sú kamenisté a klzké, najmä po daždi. Nezabudnite na repelent. Komáre sú agresívne a je ich tu veľa. Ochorenia prenášané hmyzom sú v tejto oblasti reálne riziko. Nepodceňte ani sand flies – repelent je vhodné nanášať viackrát počas dňa.
Kde bývať v Tayrona?
Výber ubytovania záleží od toho, či máte alebo nemáte prenajaté auto. Najlepšie je bývať priamo v Tayrone, pri mestešku Calabazo alebo pri vstupe El Zaino. Pokiaľ cestujete verejnou dopravou, najlepšie urobíte, ak ostanete priamo v tomto mestečku, nakoľko sa odtiaľto jednoducho dostanete všade. Druhou alternatívou, ak nemáte auto, je bývanie v meste Santa Marta kvôli dostupnosti autobusov.
Ubytovanie priamo v parku:
V Tayrone môžete prespať na viacerých miestach, no najznámejšia je pláž Cabo San Juan, kde sú k dispozícii hamaky (od 40 000 COP) alebo stany (od 80 000 COP). Výhodou je, že sa ráno zobudíte priamo pri ikonickej pláži, no rátajte s tým, že rezervácia sa robí len na mieste a miesta sa rýchlo míňajú, najmä cez víkendy.
Ďalšou možnosťou je Ecohabs Tayrona, luxusné chatky na vyvýšenom mieste s výhľadom na more, ktoré sú výrazne drahšie, ale poskytujú viac pohodlia a sú vhodné aj pre rodiny.
Nevýhodou je absencia signálu a množstvo komárov.
Výber ubytovania záleží od toho, či máte alebo nemáte prenajaté auto. Najlepšie je bývať priamo v Tayrone, pri mestešku Calabazo alebo pri vstupe El Zaino. Pokiaľ cestujete verejnou dopravou, najlepšie urobíte, ak ostanete priamo v tomto mestečku, nakoľko sa odtiaľto jednoducho dostanete všade. Druhou alternatívou, ak nemáte auto, je bývanie v meste Santa Marta kvôli dostupnosti autobusov.
Bývanie, ak máte auto:
My sme si vybrali medzi hotelmi Santuario Tayrona Hostel, Moon Wind Tayrona a Senderos del Mar. Po zvážení všetkých faktorom sme si vybrali práve Senderos a neoľutovali. Izba veľká a čistá, deti mali konečne na raňajky lievance, takže ich tu jedli každé ráno počas pobytu. Tak boli šťastné. A personál a areál boli taktiež skvelé. Ceny ubytovaní boli veľmi podobné, do cca 50€ na noc pre dvoch, a všetky ponúkali bazén, raňajky.
Pokiaľ hľadáte niečo luxusnejšie pozrite si hotel Zirwa Boutique.
Bývanie, ak nemáte auto:
Pokaiľ nemáte aujto, najlepšie urobíte, ak budete hľadať ubytovania v blízkosti vstupu El Zaino. Okrem vstupu k plážam tu totiž priamo stojí autobus do Santa Marta a Minca.
Ubytovania pri El Zaino sú rôznej kvality a ceny, každý si tu nájde to svoje.
Pozrite si ubytovania pri: El Zaino
Pokiaľ nechcete bývať priamo pred Tayronou, ubytovanie Santa Marta ponúka množstvo ubytovaní. Zvážte však, že cesta autobusom je dlhá a tak budete musiež vyrážaž už o 6:00 aby ste mali istotu, že sa dostanete k pláži Cabo San Juan. Ubytovanie v Santa Marta skôr odporúčame, pokiaľ nemáte záujem o hikovanie v národnom parku a preferujete jednodňové výlety loďou.
- Pokiaľ hľadáte cenovo dostupné ubytovania, pozrite si ich tu: budget friendly.
- Pokiaľ hľadáte luxusnejšie ubytovania, pozrite si ponuku tu: luxusné ubytovania
