Tatacoa Valle de los Xilópalos – kaňón v púšti

Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog. 

Tatacoa Valle de los Xilópalos – kaňón v púšti

Valle de los Xilópalos je úplne iné ako Red Desert či Gray Desert. Skôr než púšť nám pripomínalo menší kaňon, ktorý sa postupne mení na zelenšiu krajinu s kaktusmi a zvyškami dávneho tropického lesa. Názov údolia odkazuje na xilopaly, teda skamenené drevo. Počas okruhu uvidíte niekoľko častí starých stromov, ktoré dnes pôsobia ako kamenné kláty zapustené do zeme vďaka ich sivému sfarbeniu.

Na rozdiel od Red Desert či Gray Desert ide o súkromný pozemok, a preto sa pri vstupe platí malý poplatok, približne 1 € na osobu. Celý okruh nám zabral približne hodinu.

Cesta k Valle de los Xilópalos

Keď pôjdete z Red Desert či Gray Desert, pokračujete ďalej po prašnej ceste do útrob púšte. Pri mieste, kde vám Google Mapy oznámia, že ste dorazili do cieľa, uvidíte malú búdku. Hneď za ňou môžete zaparkovať pri okraji cesty, pretože ste už priamo na začiatku trasy.

Prešli sme cez bránku a tam už na nás čakala mapka trasy, ktorá nám bola úplne zbytočná, nakoľko medzi skalami sme nedokázali posúdiť, či už je čas odbočiť, alebo nie.

Hneď pri vchode nás privítali nádherné a zvedavé ovečky. Snažili sme sa ich prilákať bližšie, ale nechceli sa k nám priblížiť. Tak sme ich aspoň z diaľky pozorovali, ešte predtým, než sme sa vydali preskúmať najvzdialenejšiu a najmenej navštevovanú časť Tatacoa púšte.

Prvé kroky odlišnou púšťou

Po chvíli nám už pohľad padol aj na cestu pred nami. Čakal nás najskôr zostup pod kopec, kde sa kľukatila cestička údolím. Terén bol pomerne suchý a farebný, čo nás príjemne prekvapilo. Zatiaľ scenéria mierne pripomínala Gray Desert, ale neskôr sa výrazne zmenila.

Napriek tomu, že sme sa sem vydali veľmi skoro ráno a všetky ostatné časti púšte boli kompletne blatisté, tu bol terén skôr prašný a na blato sme narazili až neskôr. Deti ocenili, že sme stále išli po rovine a nemuseli neustále chodiť hore a dole po kopcoch.

Po pár minútach sa krajina začala meniť a videli sme prvé náznaky tvoriacej sa rokliny. Cesta menila konzistenciu a blata tu bolo čoraz viac. Slnečné lúče si totiž nevedeli preraziť svoju cestu do tejto časti púšte.

Cesta kaňonom

Skaly okolo nás naznačovali, že sa blížime k najzaujímavejšej časti túry, no najskôr musíme zdolať prírodné nástrahy. Cesta pred nami už nebola pevná, ale plná blata, ktoré sa nedalo obísť. Vedeli sme, že nemáme na výber, neboli sme ochotní sa vrátiť porazene nazad.

Martin mal preto nápad, aby sme vyliezli na neďaleký kopec a pokúsili sa preveriť situáciu pred nami. Ako najväčšia „koza“ v rodine som bola vyslaná na prieskum ja. Aj keď výhľad toho veľa neodhalil, mala som pocit, že cesta ďalej vyzerá pevnejšie. Zaťali sme zuby, vyhrnuli nohavice a opatrne začali kráčať dopredu, dúfajúc, že takáto cesta nebude trvať dlho.

A mali sme šťastie. Dorazili sme až do rokliny a zem pod nami bola pomerne pevná. Úzke chodníky sa kľukatia medzi vysokými hlinenými stenami, miestami treba prejsť popod malé skalné previsy a občas si dať pozor, aby ste nezakopli o korene alebo kamene.

Úsek kaňonom trvá len 10 – 15 minút, no zanechá silný dojem. Deti ho milovali, pretože pôsobil dobrodružne, najmä v najužších úsekoch, kedy Martin musel zaťať brucho a zložiť ruksak. Na tom sa deti veľmi bavili a konečne si začali túru užívať.

Po východe z najužšej časti kaňonu sme našli aj malú cestičku smerom nahor. Neváhali sme ani chvíľu a vydali sa na ňu. Sľubovala pohľad na kaňon zhora – a tak aj bolo. Ostali sme v nemom úžase, ako krásne pôsobí z tohto uhla. Keby nebolo všetko po daždi špinavé, určite by sme si tu posedeli, aby sme si predĺžili zážitok.

Cesta nás vedie ďalej

Pred nami bol ešte posledný úsek medzi masívnymi skalami a aj keď sa terén pod nohami zhoršoval, už nám to neprekážalo. Kolumbia nás už naučila, že dážď, blato a dobrodružstvo sú jej každodennou súčasťou.

Len čo vyjdete z úzkej rokliny, krajina sa úplne zmení. Sivohnedé steny ostanú za vami a pred vami sa otvorí mierne zvlnená krajina, kde sa strieda zelená s odtieňmi šedej a červenej. Okolo chodníka pribúda vegetácia, najmä rôzne kaktusy a nízke kríky.

Cesta ďalej pokračovala hore kopcom a ponúkla nám posledný pohľad na túto zemskú prasklinu, ktorá nás tak očarila. Potom sa začala stáčať smerom k parkovisku a pôsobila ako mesačná krajina. No nie nadlho. V diaľke deti zbadali koníkov a Chiara okamžite zrýchlila krok, aby bola pri nich čo najskôr.

Katya o kone nejavila záujem a dobrá nálada ju znovu opustila, ale na to sme si už zvykli. No vďaka tomu, že zaostávala, som sa musela otočiť a z vrchu kopca sa nám naskytol úplne iný svet. Vôbec som nevnímala, že je krajina okolo nás až tak zelená. Popri ceste pôsobila pusto a šedo, no zhora odhalila svoju tvár.

Kým sme sa kochali výhľadmi, Chiara sa už snažila nalákať k sebe koníky. Žiaľ, niektoré boli priviazané a pôsobili vydesene, a tak sme jej zakázali ísť k nim bližšie. Párik pred nami bol úplne voľný a zapózovali nám. Neviem, čo bolo krajšie – či kone, alebo samotný výhľad. Táto časť púšte mala neskutočné čaro.

Praktické informácie k návšteve Tatacoa Valle de los Xilópalos

🚗 Od Gray desert pokračujte ešte niekoľko kilometrov ďalej do útrob púšte. Google mapy boli prekvapilo úplne presné. Keď vám zahlásia, že ste v cieli, uvidíte malú bránku a to je vstup do údolia. Zaparkovať môžete pri ceste. Ak nemáte auto, skúste sa z ubytovaním dohodnúť na odvoze a dovezení nazad.

🧴 Vezmite si opaľovací krém, pokrývku hlavy a veľa vody. Nikde v okolí nie je možnosť si nič kúpiť. Najbližšie až pri Gray desert.

👟 Odporúčame pevné turistické topánky – terén býva klzký, najmä po daždi.

🥾 Nepodceňte terén a obujte si pevnú turistickú obuv. Aj keď je Valle de los Xilópalos väčšinou suchšie než Red Desert alebo Gray Desert, po daždi sa môžu objaviť blatisté úseky, kde sa bežná obuv rýchlo zničí.

🏜️ Časti púšte, ktoré by ste nemali vynechať

Gray Desert (Desierto Gris) – sivá časť púšte s odlišnou štruktúrou, bizarnými tvarmi a malým bazénom Piscina Mineral, kde sa môžete osviežiť.

Red Desert – červená časť púšte patrí medzi najnavštevovanejšie miesto v tatacoa. Jej ikonické červené skaly pôsobia ako povrch Marsu a nedá sa ich nevidieť. Na rozdiel od ostatných častí Tatacoa púčť aj najviac pripomína.

🎟️ Vstup je spoplatnený sumou cca 1€ nakoľko idete cez súkromný pozemok. Väčšina ubytovaní ponúka organizované výlety iba do red a Gray desert. Pokiaľ teda nemáte auto, môžete si skúsiť objednať súkromného sprievodcu cez getyourguide alebo sa dohodnúť z ubytovaním na odvoze.

Kde bývať ? Tatacoa alebo Villavieja?

Pokiaľ už zamierite do púšte Tatacoa, nemali by ste si nechaj újsť možnosť spať priamo na púšti. Vďaka minimu svetelného smogu uvidíte nádhernú oblohu a možno aj púštne líšky a iné zvieratká.

Noc na púšti však znamená menej komfortu. Ubytovania tu nemajú ani klimatizáciu a často krát elektrika funguje iba pár hodín. My sme naštastie mali ubytovanie aj so zásuvkami na izbe, no teplú vodu nemalo ani to naše.

Vo Villavieja si viete dopriať komfort mesta, no prídete o nočnú oblohu, ktorá nás na Tatacoa ohromila.

Ubytovanie Tatacoa

Ak máte radi pokoj a výhľady, odporúčame ubytovanie priamo v púšti Tatacoa alebo na jej okraji, kde sa zobudíte do ticha, spevu vtákov a s výhľadom na červené i sivé pahorky. Niektoré hotely tu ponúkajú terasy s panoramatickým pohľadom na púšť či údolie rieky Magdalena, čo vytvára jedinečnú atmosféru.

Medzi najobľúbenejšie ubytovania patrí Hotel biohotel tatacoa Qji s výbornou polohou, priestrannými bungalovmi a možnosťou pozorovania hviezd priamo z postele. Hotel ponúka aj výbornú reštauráciu a bazén uprostred púšte.

O niečo viac komfortnejšie je ubytovanie Payande – Tatacoa, ktoré ponúka viac tradičné bývanie,

My sme zvolili ubytovanie El Peňon De Constantino, najmä kvôli elektrike a možnosti zásuviek priamo na izbe. Ubytovanie bolo skvelé a aj raňajky. Jedine cesta nás trošku potrápila, najmä po daždi, kedy bola takmer neprejazdná.

Ubytovanie Villavieja

Ak dávate prednosť pobytu v meste, Villavieja je skvelou základňou pre výlety do Tatacoa Desert aj do časti Gray Desert (Los Hoyos) a Valle de los Xilópalos. Zároveň tu nájdete väčšinu reštaurácií, menších obchodov a cestovných agentúr.

Pokiaľ hľadáte ubytovanie s dobrým pomerom ceny a kvality, odporúčame Hotel Colonial Villavieja, ktorý má čisté izby, klimatizáciu a malý bazén priamo v centre.

Skvelou voľbou je aj Cosmos Tatacoa Hotel, rodinný penzión s príjemnou atmosférou, záhradou a domácimi raňajkami..

Niektoré ubytovania vo Villavieja navyše zabezpečujú aj transport do púšte alebo organizované nočné pozorovanie hviezd – ideálne, ak chcete spojiť komfort s dobrodružstvom bez nutnosti vlastného auta.

Pozrite si dostupné ubytovania pri púšti Tatacoa tu: ubytovania