Tatacoa Red desert

Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog. 

Tatacoa Red desert

Tatacoa Desert nás lákala už od prvého momentu, keď sme videli jej fotografie – nie pieskové duny ako z africkej Sahary, ale zvlnené červené hrebeňe, ktoré pôsobia skôr ako mesačná krajina. A práve Red Desert, najikonickejšia časť tejto kolumbijskej púšte, sa pre nás stala miestom, ktoré si budeme dlho pamätať. Nielen kvôli jej kráse, ale aj kvôli tomu, ako nás dokázala prekvapiť – najprv blatom, potom pokojom a napokon neúprosným slnkom.

V tomto článku vás vezmeme na našu cestu krok za krokom naprieč touto nezabudnuteľnou krajinou.

Ranná návšteva nie je dobrý nápad

Hoci sa to môže zdať ako ideálny plán – vstať skoro ráno, vyraziť pred východom slnka a vychutnať si ticho púšte bez ľudí – pre nás sa ranná návšteva Red Desert skončila úplným fiaskom. Tatacoa síce patrí medzi suché oblasti, no ani tu nie je dážď výnimočný, najmä v noci. A ak prší, tak ráno púšť pripomína viac lepkavé stavenisko než miesto na výlet.

Presne to sa nám stalo. Po príchode na parkovisko v Red Desert všetko vyzeralo pokojne. Vietor jemne povieval, prvé lúče slnka farbili oblohu do oranžova a nikde ani noha. No už po pár krokoch sme zistili, že cesta bude krátka. Suchý piesok sa zmenil na lepkavé blato, ktoré nám okamžite obalilo topánky a s každým krokom sa na nás nalepila ďalšia vrstva. Bolo to nepríjemné, šmykľavé a hlavne – úplne bezvýznamné. Púšť v takom stave stratila svoje čaro.

Bez váhania sme sa otočili a odišli. Zamierili sme do Valle de los Xilópatos, kde bola situácia o niečo lepšia. Do Red Desert sme sa napokon vrátili až poobede – a spravili sme dobre. Púšť stihla preschnúť a zároveň bola stále príjemne prázdna. Väčšina ľudí prichádza len k vyhliadkovým bodom, takže do jej útrob sa vydá len málokto.

Hlavná vyhliadka na púšť s barom

Po našom neúspešnom rannom pokuse sme sa do Red Desert vrátili autom po hlavnej ceste, ktorá vedie priamo k najznámejšiemu vyhliadkovému bodu. Parkovisko je len pár metrov od výhľadu, takže je ideálne aj pre tých, ktorí nechcú absolvovať celodennú púštnu túru. Výhľad je naozaj ohromujúci – pred vami sa rozprestiera panoráma červených hrebeňov, hlbokých roklín a bizarných pieskovcových veží, ktoré sa tiahnu až po horizont.

Odtiaľto začína chodník do útrob púšte. Už úvod bol ráno nepredstaviteľnou prekážkou, keďže cesta vedie dole kopcom po šmykľavom teréne a len naznačuje, čo vás ďalej čaká.

Cesta púšťou

Keď sme konečne vstúpili do samotného srdca Red Desert, počasie nám prialo. Púšť už bola suchšia, slnko sa skláňalo a odtieň červenej sa každou minútou menil. Prvé kroky nás ihneď viedli pomedzi vysoké červené kopce a úzka cestička naznačovala, kadiaľ ďalej. Cesty tu totiž nie sú značené – žiadne šípky, mapky ani smerovníky. Jediné, čo vás vedie, je váš odhad na to, čo ešte je cesta a čo už nie.

Cesta sa kľukatí a tak sme nikdy vopred nevedeli, čo nás čaká ďalej. Orientačnými bodmi boli zriedkavé stromy, pomocou ktorých sme sa zorientovali. Cedule hlásali, aby sme nechodili mimo chodníčka, no zatiaľ sme presne vedeli, kadiaľ ísť

Po pár minútach sme dorazili na veľkú otvorenú plochu uprostred púšte. Všade okolo nás boli červené skaly, drobné cestičky a niekoľko kaktusov. Začali sme váhať, kadiaľ ďalej pokračovať. Nemali sme ani poňatia, kadiaľ vedie oficiálna trasa, a tak sme si vybrali cestu, ktorá sa nám najviac páčila.

Cesta nás rýchlo zaviedla pomedzi vysoké skaly a neustále sa zužovala. Blata pribúdalo, až sme sa ocitli v bode, kde sme nemohli ďalej pokračovať. Do tejto časti púšte ako jedinej nesvietilo slnko a nestihla vyschnúť.

Môj pokus o pokračovanie viedol k tomu, že som uviazla po členky v blate a nevedela som sa ani pohnúť. Pochopili sme, že tadiaľto to ďalej nepôjde, a tak sme sa rozhodli otočiť a hľadať inú cestu, ktorou preskúmame Red Desert.

Stratení na púšti

Každá odbočka vyzerá ako tá predchádzajúca, každá veža má podobný tvar, a hoci je to vizuálne úchvatné, človek si rýchlo uvedomí, že je v priestore, kde nie je ľahké zorientovať sa. Prechádzali sme úzkymi roklinami, stúpali na pieskové vyvýšeniny, z ktorých sa odhaľovali úplne nové pohľady. Každých pár minút sme narazili na nový „wow moment“.

Aj keď sme presne vedeli, kde sme a ako sa dostať k východu, nechceli sme sa vracať po tej istej ceste, a tak začalo zúfalé hľadanie inej, ktorá by nás doviedla do cieľa. Až sme narazili na cestu, ktorá sa mierne kľukatila smerom hore. Teplo už bolo neznesiteľné a deti začínali protestovať.

Akonáhle sme vyšli prvý kopec, uvedomili sme si, že toto asi nie je oficiálna cesta. Chodník, po ktorom sme išli, pravdepodobne nebol chodník – museli sme preliezať viacero kmeňov stromov, až úplne zmizol. Aj keď sme boli len kúsok od hlavnej cesty, nemali sme sa na ňu ako napojiť. Rezignovali sme a zamierili späť na voľnú plochu.

Dokončujeme okruh – slnko je nepríjemné

Záver našej cesty púšťou bol poznačený únavou. Aj keď sme sa vybrali až poobede, slnko v Tatacoe nemá zľutovanie. Je intenzívne, bez milosti, a bez tieňa sa každý krok po rozpálenom piesku zmení na výzvu. Voda vo fľašiach sa mení na čaj a tempo výrazne klesá.

Po približne hodine a pol sme uzavreli okruh a vrátili sa späť k miestu, kde sme začínali. Boli sme unavení, prehriati a šťastní. Bolo to náročné, ale úžasné. Púšť sme si naplno vychutnali bez davov a v plnej kráse. Aj napriek slnku a blúdeniu sme neľutovali ani jeden krok. Teda aspoň nie my, dospelí. Deti boli zničené a aj keď sme mali dostatok vody, Red Desert bola pre ne nočnou morou.

Na záver môžeme povedať, že Red Desert nie je len ikonická časť Tatacoa, ale jedno z miest, kde sa cítite ako na inej planéte. Dajte si však pozor na počasie, vybavte sa vodou a pripravte sa na to, že aj krátka prechádzka tu môže byť malou výpravou. A v tom je jej čaro.

Praktické informácie k návšteve Tatacoa Red desert

🚗 Ako sa sem dostať

Z Neivy:
🚌 Autobusom z hlavnej stanice do Villavieja (cca 1,5 hodiny, 10 000–12 000 COP).
🚗 Autom po ceste Ruta 45 smerom na sever, potom odbočte pri Aipe na cestu do Villavieja.

Z Villavieja:

🚙 Džípom, tuk-tukom alebo mototaxi priamo do Red Desert alebo Gray Desert (cca 15–25 minút).

🧴 Vezmite si opaľovací krém, pokrývku hlavy a veľa vody (v púšti nie je tieň).

👟 Odporúčame pevné turistické topánky – terén býva klzký, najmä po daždi.

🕶️ Ak plánujete dlhšiu túru, vyrazte poobede – ráno môže byť terén po nočnom daždi blatistý.

🏜️ Časti púšte, ktoré by ste nemali vynechať

Gray Desert (Desierto Gris) – sivá časť púšte s odlišnou štruktúrou, bizarnými tvarmi a malým bazénom Piscina Mineral, kde sa môžete osviežiť.

🌵 Valle de los Xilópalos – menej navštevovaná oblasť so skamenelým drevom a zaujímavými skalnými útvarmi, ideálna pre tých, ktorí hľadajú pokoj a menej turistov.

🎟️ Vstup je bezplatný, pokiaľ prídete na vlastnú päsť. Väčšina ubytovaní ponúka organizované výlety do púšte za približne 25€ na osobu alebo si ho môžete objednať dopredu cez getyourguide.

Kde bývať ? Tatacoa alebo Villavieja?

Pokiaľ už zamierite do púšte Tatacoa, nemali by ste si nechať újsť možnosť spať priamo na púšti. Vďaka minimu svetelného smogu uvidíte nádhernú oblohu a možno aj púštne líšky a iné zvieratká.

Noc na púšti však znamená menej komfortu. Ubytovania tu nemajú ani klimatizáciu a často krát elektrika funguje iba pár hodín. My sme naštastie mali ubytovanie aj so zásuvkami na izbe, no teplú vodu nemalo ani to naše.

Vo Villavieja si viete dopriať komfort mesta, no prídete o nočnú oblohu, ktorá nás na Tatacoa ohromila.

Ubytovanie Tatacoa

Ak máte radi pokoj a výhľady, odporúčame ubytovanie priamo v púšti Tatacoa alebo na jej okraji, kde sa zobudíte do ticha, spevu vtákov a s výhľadom na červené i sivé pahorky. Niektoré hotely tu ponúkajú terasy s panoramatickým pohľadom na púšť či údolie rieky Magdalena, čo vytvára jedinečnú atmosféru.

Medzi najobľúbenejšie ubytovania patrí Hotel biohotel tatacoa Qji s výbornou polohou, priestrannými bungalovmi a možnosťou pozorovania hviezd priamo z postele. Hotel ponúka aj výbornú reštauráciu a bazén uprostred púšte.

O niečo viac komfortnejšie je ubytovanie Payande – Tatacoa, ktoré ponúka viac tradičné bývanie,

My sme zvolili ubytovanie El Peňon De Constantino, najmä kvôli elektrike a možnosti zásuviek priamo na izbe. Ubytovanie bolo skvelé a aj raňajky. Jedine cesta nás trošku potrápila, najmä po daždi, kedy bola takmer neprejazdná.

Ubytovanie Villavieja

Ak dávate prednosť pobytu v meste, Villavieja je skvelou základňou pre výlety do Tatacoa Desert aj do časti Gray Desert (Los Hoyos) a Valle de los Xilópalos. Zároveň tu nájdete väčšinu reštaurácií, menších obchodov a cestovných agentúr.

Pokiaľ hľadáte ubytovanie s dobrým pomerom ceny a kvality, odporúčame Hotel Colonial Villavieja, ktorý má čisté izby, klimatizáciu a malý bazén priamo v centre.

Skvelou voľbou je aj Cosmos Tatacoa Hotel, rodinný penzión s príjemnou atmosférou, záhradou a domácimi raňajkami..

Niektoré ubytovania vo Villavieja navyše zabezpečujú aj transport do púšte alebo organizované nočné pozorovanie hviezd – ideálne, ak chcete spojiť komfort s dobrodružstvom bez nutnosti vlastného auta.

Pozrite si dostupné ubytovania pri púšti Tatacoa tu: ubytovania