Tatacoa Gray desert

Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog. 

Tatacoa Gray desert

Len pár kilometrov od známej Red Desert nás privítala úplne iná krajina. Sivé hlinené kopce, zvlnené ako rozliata čokoláda, vytvárajú scenériu ako z iného sveta. Gray Desert je tichšia, menej navštevovaná a pre nás mala ešte väčšie čaro než jej červená sestra.

Je to miesto, kde sa púšť viac otvára, rozprestiera sa široko a pôsobí, akoby ani nemala žiaden koniec. Aj tu nájdete zvláštne skalné útvary, hlboké praskliny a chodníky, ktoré vedú do neznáma. No celkový dojem je úplne iný – ako keby ste prešli z Marsu na Mesiac.

Cesta zo Sivej púšte a ako ju prejsť – pešo alebo na koňoch?

Hneď pri parkovisku sme si všimli, že existujú dve možnosti, ako ju preskúmať – buď pešo, alebo na koňoch. Keďže sme už absolvovali peší okruh vo Valle de los Xilópalos a vedeli sme, že nás ešte čaká aj túra v Red Desert, rozhodli sme sa tentoraz pre kone.

Deti boli nadšené a aj nám sa to zdalo ako perfektný spôsob, ako si užiť túto časť púšte bez toho, aby sme sa kompletne zašpinili, nakoľko sme už pri vstupe videli, že sa budeme viac brodiť blatom ako kráčať po pevnej zemi.

Oproti vstupu do Gray Desert leží malá reštaurácia, pred ktorou sme aj zaparkovali naše auto. Dali sme si niečo malé pod zub a spoločnosť nám robil roztomilý papagáj. Hneď vedľa bola ohrada s koňmi, a tak kým deti obdivovali a snažili sa pohladkať papagája, Martin zisťoval ceny a podmienky.

Mali sme na výber krátky alebo dlhší okruh. Vybrali sme si dlhší, asi 1,5-hodinový, vďaka ktorému sme mohli viac-menej obísť väčšinu púšte. Cena bola iba 15 € na osobu. Pán nás rovno upozornil, že cesta cez Gray Desert je kvôli silným nočným búrkam (počas suchej sezóny) kompletne blatistá a miestami sa nedá prejsť. O tom sme sa neskôr presvedčili aj z konského sedla.

Začiatok cesty ponúka rovinu

Prvá časť cesty vedie po prašnej ceste, ktorá je prejazdná aj autom. Cesta stihla vyschnúť, a tak sme mali čas sa zžiť s koníkmi a naučiť sa, ako reagujú a ako s nimi pracovať. Deti nesedia na koňoch často a nemali ani žiaden výcvik.

Kone boli živé a bolo na nich vidieť, že sa tešia na svoju prvú prechádzku dňa. Najmladší, ktorého mala Katya, neustále viedol skupinu, zatiaľ čo tie naše sa neustále pretekali medzi sebou. Bolo to dosť zábavné a ani sme sa nenazdali, a už sa pred nami začala rysovať sivá púšť.

Prešli sme drevenou bránkou a okolo nás sa začínali objavovať prvé kaktusy. Rovná cesta skončila a pred nami sa začali zákruty. Veľmi sme sa tešili, čo nám prinesú.

Po pár minútach sme sa dočkali a pod nami sa objavili jednotlivé útvary Gray Desert. Bola nádherná a úplne iná ako Red Desert. Šedú farbu dopĺňali zemité tóny a nechýbali ani stromy a zeleň. Takto sme si ju nepredstavovali. Trochu nás začínalo mrzieť, že nepôjdeme priamo cez ňu, ale na druhej strane – inak by sa nám asi nenaskytli takéto výhľady.

Po ďalšej chvíľke sme dorazili na vyhliadku, odkiaľ sa nám naskytol pohľad do všetkých strán. Cesta bola zatiaľ pokojná, no to sa malo o chvíľku zmeniť. Vyrážame totiž bližšie ku skalám a širokú cestu nechávame za sebou.

Brodenie sa púšťou

Od vyhliadky začala úplne iná cesta – užšia, s kríkmi a kaktusmi z oboch strán. Miestami bola výzva medzi nimi manévrovať, ale bolo vidieť, že kone cestu dobre poznajú. Okolo kaktusov prechádzali do cvalu, aby boli čo najrýchlejšie od nich, a potom znovu nasadili vychádzkové tempo.

Napriek jazde na koňoch sme sa nevyhli ani blatu. Po nočnom daždi zostali niektoré úseky trasy mokré a ťažké. Kone si s tým poradili, no nám nebolo všetko jedno. Cestou sme videli aj ľudské stopy, takže sme pochopili, že sme sa pripojili na okruh, ktorým by sme išli pešo. A boli sme teda veľmi radi, že sme sa rozhodli inak.

Množstvo blata pribúdalo a stopy po ľuďoch mizli. V tomto bode by sme sa určite otočili aj my. Celkovo sme už cez hlboké bahno išli asi 10 minút a začínali sme si uvedomovať, že sme mali šťastie, že sa deťom nechcelo ísť pešo a že tu bola možnosť ísť na koňoch.

Skaly okolo nás boli uchvátené – úplne iné ako v Red Desert či vo Valle de los Xilópalos. Masívne sivé bloky nás lákali preskúmať ich zblízka, no zároveň pôsobili tajomne, keďže neponúkali možnosť vojsť medzi ne.

Dobrodružstvo začína

Blatistý úsek sa postupne strácal a cesta sa zmenila na úzky lesný chodník, ktorý sa čoraz viac kľukatil. Bol plný skál, koreňov a prírodných stupienkov, cez ktoré sme museli koňom dôverovať, že vedia, kam šliapu. Nečakali sme, že počas takej krátkej chvíle sa scenéria tak výrazne zmení.

Po krátkom úseku sa pred nami znovu otvorila nehostinná púšť, posiata len kríkmi a šedou farbou, ktorá bola všade okolo nás. Bolo nesmierne ťažké sústrediť sa len na cestu, keď okolo nás neustále pribúdali nové pohľady a iná krajina. Jedna chvíľa pripomínala mesačnú pustatinu, ďalšia skôr kaňon s hlinitými stenami, a v diaľke sme opäť videli zvlnené kopce, ktoré sa tiahli až po horizont.

Cesta sa pomaly stáčala k začiatku a šedá sa menila na červenú. Prostredie začínalo viac pripomínať Red Desert. Po posledných minútach jazdy cez kľukaté úseky a menšie stúpania sme uzavreli náš okruh.

Unavení, trochu zaprášení, ale nadšení sme zosadli z koní a ešte raz sa obzreli na Gray desert. Bola iná než Red desert– menej ikonická, ale drsnejšia a plná malých dobrodružstiev, ktoré by sme pešo po daždi nezažili. A taktiež úplne iná ako Valle de los Xilópalos. Sme veľmi radi, že sme mali možnosť prejsť ich všetky tri a odniesť si tak nezabudnuteľné spomienky.

Praktické informácie k návšteve Tatacoa Gray desert

🚗 Ako sa sem dostať

Akonáhle budete pri Red desert stačí vám pokračovať v ceste púšťou ďalších cca 7 kilometrov. Pokiaľ nemáte vlastné auto, odporúčame vám cez ubytovanie si zabezpečiť organizovaný výlet, alebo sem prísť taxíkom z Villavieja.

🐎Gray Desert môžete prejsť pešo alebo na koňoch. Peší okruh trvá približne 1–2 hodiny v závislosti od tempa. Jazda na koni je ideálna po dažďoch, keď je terén blatistý – stojí okolo 15 € na osobu (1,5-hodinový okruh).

V Gray Desert nájdete aj Piscina Mineral, kde sa môžete schladiť v bazéne. my sme mali bazén na ubytovaní a presne tam sme aj z Gray desert zamierili :).

🧴 Vezmite si opaľovací krém, pokrývku hlavy a veľa vody (v púšti nie je tieň).

👟 Odporúčame pevné turistické topánky – terén býva klzký, najmä po daždi.

🕶️ Ak plánujete dlhšiu túru, vyrazte poobede – ráno môže byť terén po nočnom daždi blatistý.

🏜️ Časti púšte, ktoré by ste nemali vynechať

Red Desert – červená časť púšte patrí medzi najnavštevovanejšie miesto v tatacoa. Jej ikonické červené skaly pôsobia ako povrch Marsu a nedá sa ich nevidieť. Na rozdiel od ostatných častí Tatacoa púčť aj najviac pripomína.

🌵 Valle de los Xilópalos – menej navštevovaná oblasť so skamenelým drevom a zaujímavými skalnými útvarmi, ideálna pre tých, ktorí hľadajú pokoj a menej turistov.

🎟️ Vstup je bezplatný, pokiaľ prídete na vlastnú päsť. Väčšina ubytovaní ponúka organizované výlety do púšte za približne 25€ na osobu alebo si ho môžete objednať dopredu cez getyourguide.

Kde bývať ? Tatacoa alebo Villavieja?

Pokiaľ už zamierite do púšte Tatacoa, nemali by ste si nechať újsť možnosť spať priamo na púšti. Vďaka minimu svetelného smogu uvidíte nádhernú oblohu a možno aj púštne líšky a iné zvieratká.

Noc na púšti však znamená menej komfortu. Ubytovania tu nemajú ani klimatizáciu a často krát elektrika funguje iba pár hodín. My sme naštastie mali ubytovanie aj so zásuvkami na izbe, no teplú vodu nemalo ani to naše.

Vo Villavieja si viete dopriať komfort mesta, no prídete o nočnú oblohu, ktorá nás na Tatacoa ohromila.

Ubytovanie Tatacoa

Ak máte radi pokoj a výhľady, odporúčame ubytovanie priamo v púšti Tatacoa alebo na jej okraji, kde sa zobudíte do ticha, spevu vtákov a s výhľadom na červené i sivé pahorky. Niektoré hotely tu ponúkajú terasy s panoramatickým pohľadom na púšť či údolie rieky Magdalena, čo vytvára jedinečnú atmosféru.

Medzi najobľúbenejšie ubytovania patrí Hotel biohotel tatacoa Qji s výbornou polohou, priestrannými bungalovmi a možnosťou pozorovania hviezd priamo z postele. Hotel ponúka aj výbornú reštauráciu a bazén uprostred púšte.

O niečo viac komfortnejšie je ubytovanie Payande – Tatacoa, ktoré ponúka viac tradičné bývanie,

My sme zvolili ubytovanie El Peňon De Constantino, najmä kvôli elektrike a možnosti zásuviek priamo na izbe. Ubytovanie bolo skvelé a aj raňajky. Jedine cesta nás trošku potrápila, najmä po daždi, kedy bola takmer neprejazdná.

Ubytovanie Villavieja

Ak dávate prednosť pobytu v meste, Villavieja je skvelou základňou pre výlety do Tatacoa Desert aj do časti Gray Desert (Los Hoyos) a Valle de los Xilópalos. Zároveň tu nájdete väčšinu reštaurácií, menších obchodov a cestovných agentúr.

Pokiaľ hľadáte ubytovanie s dobrým pomerom ceny a kvality, odporúčame Hotel Colonial Villavieja, ktorý má čisté izby, klimatizáciu a malý bazén priamo v centre.

Skvelou voľbou je aj Cosmos Tatacoa Hotel, rodinný penzión s príjemnou atmosférou, záhradou a domácimi raňajkami..

Niektoré ubytovania vo Villavieja navyše zabezpečujú aj transport do púšte alebo organizované nočné pozorovanie hviezd – ideálne, ak chcete spojiť komfort s dobrodružstvom bez nutnosti vlastného auta.

Pozrite si ubytovania pri púšti Tatacoa tu: ubytovania