Scénická cesta z Tatacoa do Bogota
1. februára 2025
Playa Blanca – krásna pláž, alebo turistická pasca?
2. februára 2025
Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Tatacoa desert – púšť, ktorá nie je púšťou
Tatacoa nie je len púšť. Je to celý svet farieb, ticha a hviezd. Aj keď ju mnohí volajú púšť, v skutočnosti ide o suchý tropický les, kde takmer každú noc zaprší. Práve táto kombinácia sucha cez deň a vlhkosti v noci vytvára jedinečné podmienky pre eróziu, farby a život.
Vďaka svojej odľahlej polohe a vzdialenosti od najbližšieho mesta ponúka počas jasných nocí nádherné pohľady na oblohu posiatu hviezdami.
Tatacoa má však mnoho tvári Každý kilometer vám ukáže, že je iný ako ten predtým. Od Red Desert cez Gray Desert až po kaňon Valle de los Xilópalos. Každá je iná, jedinečná a pre nás bola dokonalou čerešničkou cesty po regióne Huila pred návratom do Bogoty.
Na noc priamo na púšti nezabudnete
Jednoznačne odporúčame zostať na noc priamo v púšti. My sme si vybrali ubytovanie v srdci Tatacoy, mimo hlavných ciest a svetiel miest. Hoci vybavenie bolo jednoduché, nič sa nevyrovná tomu tichu, vôni noci a neuveriteľnej hviezdnej oblohe nad hlavou.
Práve tu sme v noci stretli líšky, ktoré sa potichu mihli medzi kaktusmi, a cítili sme sa ako uprostred divokej prírody. Nočné nebo bolo plné hviezd, Mliečna dráha jasne viditeľná a ticho priam ohlušujúce. Bez váhania môžeme povedať, že sme videli najkrajšiu oblohu v našom živote.
Dajte si ale pozor, aké ubytovanie si vyberiete. Na väčšine z nich nemáte zásuvky na izbe, iba na recepcii, a taktiež aj elektrina, a teda aj svetlo na izbe, je limitované. Niekomu to môže vyhovovať, no pri ceste s dvoma tínedžermi boli zásuvky „must“, rovnako aj Wi-Fi.
Bazény sú súčasťou väčšiny ubytovaní a nič neurobí väčšiu radosť ako po náročnom objavovaní Red Desert mať možnosť sa schladiť v bazéne.
Ktorú časť púšte si vybrať? ideálne všetky
Tatacoa sa skladá z troch častí a aj my sme pred návštevou váhali, kam sa vlastne vydať. Pozerali sme doma fotografie a zdalo sa nám, že bude stačiť navštíviť dve. Našťastie sme mali dosť času a mohli sme preskúmať všetky tri a bolo to skvelé rozhodnutie. Každá z nich je úplne iná, jedinečná a ukazuje inú tvár tejto fascinujúcej krajiny.
Red Desert je ikonická, presne taká, akú si človek predstaví, keď počuje „Tatacoa“. Vlnité červené útvary pripomínajú mesačnú krajinu a najlepšie sa objavujú pri východe alebo západe slnka, keď sa farby menia od zlatej po sýto červenú. Je to miesto, kde sa oplatí stratiť, doslova aj obrazne, a nechať sa pohltiť tichom a farbami púšte.
Len o pár kilometrov ďalej leží Gray Desert, ktorá verne zodpovedá svojmu názvu. Akoby maliarovi došli farby a na palete mu zostala len sivá. Sivé zvlnené kopce pôsobia surovo, no zároveň elegantne, a vytvárajú scény, ktoré vyzerajú ako z inej planéty. Zaujímavé je, že okolie je plné zelene, takže prechod z červenej do sivej časti pôsobí, akoby ste sa presunuli do úplne iného sveta.
Poslednou časťou je Valle de los Xilópalos, údolie, ktoré viac pripomína kaňon ako púšť. Úzke chodníky vedú pomedzi vysoké skaly, ktoré vás obklopia z oboch strán, a krajina tu má inú, odmoho drsnejšiu atmosféru.
Našťastie, žiadna z týchto častí nie je fyzicky náročná. Skôr než o túry ide o príjemné prechádzky, pri ktorých si naplno vychutnáte farby, ticho a kontrasty púšte. Len sa vyhnite obednému slnku. Vtedy sa púšť mení na horúce peklo a fakt nám nebolo všetko jedno.
Red Desert – ikonická tvár Tatacoy
Ak ste niekedy videli fotografie z Tatacoa, takmer určite to boli zábery z červenej časti púšte. Red Desert je najznámejšou a najľahšie dostupnou časťou, plnou zvlnených pieskovcových útvarov v odtieňoch červenej, oranžovej a hnedej.
Cestičky vás prevedú medzi vežičkami a skalnými bralami, ktoré sa menia so svetlom počas dňa. My sme sa sem vybrali skoro ráno, aby sme sa vyhli horúčave a boli úplne sami.
No, žiaľ, sme podcenili nočné dažde. Púšť bola jedno veľké blato, a tak sme sa po pár krokoch otočili, zamierili do Valle de los Xilópalos a na Red Desert sa vrátili až popoludní.
Určite sem nechoďte ráno, ak viete, že v noci pršalo – nemá to zmysel. A púšť ani popoludní nie je plná. Väčšina ľudí mieri iba na vyhliadkové body, a tak sme preskúmavali zákutia púšte úplne sami.
Niektoré chodníky viedli aj na vyvýšené miesta, odkiaľ sa otvárajú nádherné panorámy. Rátajte však s tým, že chodníky vôbec nie sú značené a všetky cestičky vyzerajú úplne rovnako. Síce nádherne, no stratiť sa v nich je veľmi jednoduché.
Gray Desert – úplne iná tvár púšte
Len pár kilometrov od Red Desert nás prekvapila úplne iná krajina. Sivé hlinené kopce, zvlnené ako rozliata čokoláda, vytvárajú scénu ako z iného sveta. Gray Desert je tichšia, menej navštevovaná a podľa nás ešte fotogenickejšia než jej známejšia červená sestra.
V tejto časti sme si mohli vybrať, či sa vydáme na okruh pešo alebo na koni. Keďže sme už prešli okruh Valle de los Xilópalos a vedeli sme, že určite dáme aj túru v Red Desert, zvolili sme koňské sedlo. Deti to veľmi ocenili a výsledne sme si prehliadku Gray Desert náramne užili.
Cestičky pre kone neviedli priamo cez púšť, ale po jej okrajoch. Nerátajte s rovinou. Na koňoch sme museli neustále stúpať a klesať, brodiť sa v bahnitých úsekoch po daždi, obchádzať kaktusy a občas si dokonca zľahka prikrčiť hlavu pod konármi. Miestami sme si pripadali ako na expedícii – krajina bola surová, divoká a pôsobila takmer opustene.
Práve vďaka tejto netradičnej trase mala jazda výnimočný charakter. Pohľad na zvlnené sivé kopce z koňského chrbta bol úplne iný než pešo. Možno sme nevideli celú krásu Gray Desert, no mali sme výhľady zo všetkých strán a bez toho, aby sme boli kompletne špinaví. Odporúčame túto možnosť najmä rodinám s väčšími deťmi. Pre menšie, menej skúsené, môže byť terén náročný.
Valle de los Xilópalos
Valle de los Xilópalos nám viac pripomínal kaňon ako púšť. Otvorená a pustá krajina, kde sa pásli ovce, sa zrazu zmenila na úzku roklinu. Chodníky sa kľukatili medzi vysokými hlinenými stenami, miestami sme prechádzali popod skalné previsy alebo si museli dávať pozor, aby sme nezakopli o kamene a korene.
Celý úsek roklinou trvá približne 10 až 15 minút a deti ho milovali – a my tiež. Aj keď kaňon nie je veľký, má neopakovateľnú atmosféru a patrí k najzaujímavejším miestam celej Tatacoy. Po daždi sa tu objavuje trochu blata, no určite menej ako v Red Desert či Gray Desert, takže prechádzka je príjemná.
Keď sme vyšli z rokliny, krajina sa opäť zmenila. Sivé odtiene postupne vystriedala zeleň a medzi kaktusmi sa začali objavovať aj nízke kríky. V diaľke bolo vidno červené aj sivé kopce – akoby sa pred nami symbolicky spojili všetky farby púšte. A až vtedy sme si uvedomili, že sme obklopení zeleňou.
Kruh sa uzatvára neďaleko miesta, kde sme začínali. Pri tom tu na nás už čakalo niekoľko koníkov. Síce sa nás najskôr báli, ale neskôr sa k nám aj trošku priblížili.
Ako sa dostať do púšte Tatacoa
Región Huila sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do hľadáčika cestovateľov a Tatacoa je jedným z hlavných dôvodov, prečo sem ľudia smerujú. Ak hľadáte nezabudnuteľný výlet mimo klasických turistických trás, výprava z Bogoty do Tatacoa je tým pravým dobrodružstvom. No nemali by ste ignorovať ostatné krásy regiónu. Celý stojí za preskúmanie a za nás bola Huila najkrajšou časťou Kolumbie – krajšou ako Salento či Tayrona.
Ako sa sem dostať z Bogoty?
Z Bogoty sa viete do Neivy dostať veľmi jednoducho aj verejnou dopravou. Priame autobusy jazdia niekoľkokrát denne z terminálu Salitre. Cesta trvá približne 6–7 hodín. A nemusíte sa báť, autobusy sú pohodlné a klimatizované. Z Neivy pokračujte miestnym autobusom do Villavieja (cca 1,5 hodiny), odkiaľ si už musíte zobrať tuk-tuk alebo mototaxi.
Autom z Bogoty vedie trasa cez Girardot a Neivu po dobre udržiavanej ceste Ruta 45. Cesta trvá približne 6,5 hodiny. Za Neivou treba odbočiť doprava na Villavieja a pokračovať až na začiatok púšte. Alebo môžete využiť v meste Aipe kompu.
Cesta z púšte Tatacoa späť do Bogoty nemusí viesť nutne cez Neivu a Villavieju. Existuje aj druhá možnosť – kratšia kilometrovo, no zato dobrodružnejšia, a podľa nás aj omnoho krajšia.
Táto trasa vedie po západnej strane rieky Magdalena a pripomína skôr horskú cestu než hlavnú dopravnú tepnu. Cesta je úzka, miestami nespevnená a v niekoľkých úsekoch treba dokonca prechádzať plytkými brodmi cez rieku. Určite ju neodporúčame bez SUV. Po prejdení mosta Puente Golondrinas si už poviete, že ste v živote zažili všetko. Pre nás bola táto alternatívna cesta najkrajšou v Kolumbii a časovo trvala rovnako dlho ako po hlavnej tepne.
Ako sa sem dostať z Garzónu/región Hulia?
Z Garzónu môžete cestovať verejnou dopravou aj autom. Najrýchlejšia verejná doprava zahŕňa minibus do Neivy (cca 2,5 hodiny), následne musíte prestúpiť na spoj do Villavieja. Pokiaľ chcete ísť až do púšte, musíte si na posledné kilometre zobrať taxík. Keďže Neiva je hlavným mestom regiónu, spoje jazdia často. Vopred sa ale spýtajte na presné časy, nakoľko sa môžu meniť.
Autom z Garzónu vedie cesta po hlavnej trase Ruta 45 smerom na Neivu. Pred samotným mestom odbočíte vpravo na Villavieja. Celková doba jazdy je približne 2,5 hodiny. Tento variant sme zvolili aj my, nakoľko sme preskúmavali krásy regiónu Huila a výhľady.
Okrem iného sme tu navštívili aj najväčšiu šmykľavku v džungli – La Mano del Gigante.
Kde bývať ? Tatacoa alebo Villavieja?
Pokiaľ už zamierite do púšte Tatacoa, nemali by ste si nechaj újsť možnosť spať priamo na púšti. Vďaka minimu svetelného smogu uvidíte nádhernú oblohu a možno aj púštne líšky a iné zvieratká.
Noc na púšti však znamená menej komfortu. Ubytovania tu nemajú ani klimatizáciu a často krát elektrika funguje iba pár hodín. My sme naštastie mali ubytovanie aj so zásuvkami na izbe, no teplú vodu nemalo ani to naše.
Vo Villavieja si viete dopriať komfort mesta, no prídete o nočnú oblohu, ktorá nás na Tatacoa ohromila.
Ubytovanie Tatacoa
Ak máte radi pokoj a výhľady, odporúčame ubytovanie priamo v púšti Tatacoa alebo na jej okraji, kde sa zobudíte do ticha, spevu vtákov a s výhľadom na červené i sivé pahorky. Niektoré hotely tu ponúkajú terasy s panoramatickým pohľadom na púšť či údolie rieky Magdalena, čo vytvára jedinečnú atmosféru.
Medzi najobľúbenejšie ubytovania patrí Hotel biohotel tatacoa Qji s výbornou polohou, priestrannými bungalovmi a možnosťou pozorovania hviezd priamo z postele. Hotel ponúka aj výbornú reštauráciu a bazén uprostred púšte.
O niečo viac komfortnejšie je ubytovanie Payande – Tatacoa, ktoré ponúka viac tradičné bývanie,
My sme zvolili ubytovanie El Peňon De Constantino, najmä kvôli elektrike a možnosti zásuviek priamo na izbe. Ubytovanie bolo skvelé a aj raňajky. Jedine cesta nás trošku potrápila, najmä po daždi, kedy bola takmer neprejazdná.
Ubytovanie Villavieja
Ak dávate prednosť pobytu v meste, Villavieja je skvelou základňou pre výlety do Tatacoa Desert aj do časti Gray Desert (Los Hoyos) a Valle de los Xilópalos. Zároveň tu nájdete väčšinu reštaurácií, menších obchodov a cestovných agentúr.
Pokiaľ hľadáte ubytovanie s dobrým pomerom ceny a kvality, odporúčame Hotel Colonial Villavieja, ktorý má čisté izby, klimatizáciu a malý bazén priamo v centre.
Skvelou voľbou je aj Cosmos Tatacoa Hotel, rodinný penzión s príjemnou atmosférou, záhradou a domácimi raňajkami..
Niektoré ubytovania vo Villavieja navyše zabezpečujú aj transport do púšte alebo organizované nočné pozorovanie hviezd – ideálne, ak chcete spojiť komfort s dobrodružstvom bez nutnosti vlastného auta.
Pozrite si dostupné ubytovania pri púšti Tatacoa tu: ubytovania
