Porto Vromi
14. augusta 2020
Catacombe di San Giovanni
27. januára 2021
Taormina – perla nad morom
Niektoré mestá sa vám zapíšu do pamäti obrazmi. Taormina je však výnimka – ona sa vám zapíše do srdca. Leží vysoko nad zálivom Giardini-Naxos, rozprestretá na skalnatom výbežku Monte Tauro, a akoby balansovala medzi nebom, morom a večne dymiacou Etnou. Už Homér by ju opísal ako miesto, kde sa stretáva svet bohov so svetom ľudí. Každý krok v tomto meste ponúka výhľad, ktorý vás donúti zastaviť sa.
Taormina nie je iba krásna – je zmyselná, elegantná a hrdá na svoju históriu. Gréci tu zanechali divadlo s výhľadom na sopku, Rimania ho rozšírili, Arabovia a Normani ju premenili na pevnosť. A napokon prišli romantici, spisovatelia a cestovatelia z celej Európy, ktorí jej dali povesť legendy. Niet divu, že Goethe, D. H. Lawrence či Richard Wagner nachádzali inšpiráciu práve tu.
Čo vidieť v Taormine
- Začíname skoro ráno
- Chiesa di Santa Caterina d'Alessandria
- Teatro Antico di Taormina
- Giardini della Villa Comunale – Záhrady z rozprávky
- Piazza IX Aprile a kostol San Giuseppe
- Sant’Agostino – z kostola knižnica s dušou
- Duomo di Taormina
- Malý poklad vedľa veľkého chrámu: Odeon v Taormine
- Taormina bez filtra: čo vám možno pred odchodom nik nepovie
- Ďalšie poklady okolo Taorminy
Začíname skoro ráno
Návštevu Taorminy sme starostlivo plánovali. Vedeli sme, že občas býva veľmi plná, a tak sme sa rozhodli začať s prehliadkou pred 9:00. Bol to skvelý ťah, nakoľko sa mesto ešte len prebúdzalo.
Pokiaľ máte prenajaté auto, zaparkujte ho v parkovacom dome Parcheggio Lumbi – Taormina. Je síce drahší, ale do centra autom ísť nesmiete a v okolí je len veľmi málo iných možností na zaparkovanie. Ušetríte si veľa času zbytočným krúžením.
Do mesta sme vošli bránou Porta Messina, dali sme si rannú kávu a croissant a už nás zlákal malý kostolík hneď na začiatku mesta.
Chiesa di Santa Caterina d'Alessandria
Kým sa budete prechádzať po hlavnej ulici Corso Umberto, zrazu sa pred vami otvorí malé námestie s barokovým kostolom, ktorý svojou nenápadnosťou takmer splýva s okolitou zástavbou. Tento katolícky chrám zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej vznikol v 17. storočí, no základy, na ktorých stojí, sú omnoho staršie. Archeologické nálezy potvrdzujú, že práve tu sa kedysi nachádzal rímsky chrám zasvätený bohu Apolónovi. Dnes z neho ostalo len niekoľko fragmentov zabudovaných do základov kostola – najvýraznejší z nich môžete vidieť priamo pred vstupom: kamenný blok so zachovaným rímskym nápisom.
Vnútri vás privíta čistota a svetlo. Celý priestor je natretý na bielo, čo ešte viac zvýrazňuje prirodzené svetlo prúdiace dovnútra cez bočné okná. Atmosféra pôsobí vzdušne a pokojne, bez akejkoľvek okázalosti. Drevený strop pozostáva z jednoduchých trámov, ktoré zostali čisté, bez ozdôb alebo maľovaných motívov. Tento detail ešte viac podčiarkuje strohý, ale dôstojný charakter interiéru.
Teatro Antico di Taormina
Pre mnohých návštevníkov je antické divadlo hlavným dôvodom, prečo sa rozhodnú prísť do Taorminy. Bolo to tak aj v našom prípade. Veľkolepé výhľady, staroveká história a predstava, že vstúpime na miesta, kde kedysi znela poézia antických tragédií – to všetko v nás vyvolávalo očakávanie výnimočného zážitku. No hoci sa to môže zdať prekvapivé, práve tu sme zažili jedno z najväčších sklamaní našej cesty.
Divadlo vzniklo pravdepodobne v 3. storočí pred n. l. ako grécka stavba. Neskôr ho prestavali Rimania, rozšírili javisko a prispôsobili ho na rôzne formy zábavy – okrem divadelných hier aj na gladiátorské zápasy či simulované námorné súboje. Miesto samo osebe nesie výnimočnú historickú hodnotu a s výhľadmi na Etnu a Jónske more mohlo byť dokonalé.
Žiaľ, krásu miesta zatemnilo jeho používanie na letné festivaly.
Spodná časť hľadiska je celá prekrytá plastovými stoličkami, usporiadanými na kovových podstavcoch, ktoré úplne potláčajú pôvodný ráz divadla. Z atmosféry antiky ostáva len torzo. Pocit, že sa nachádzate v starovekom priestore, sa vytráca už pri prvom pohľade na biele plastové sedenie.
Výhľady, ktoré aspoň trochu zachraňujú dojem
Napriek sklamaniu z moderných zásahov nemožno divadlu uprieť jeho polohu. Najmä z horných radov, kde sa ešte zachovali pôvodné kamenné lavice, sa otvárajú nádherné výhľady. Vľavo sa dvíha masív Etny a vpravo sa leskne hladina Jónskeho mora.
Hoci sa divadlo v Taormine často propaguje ako miesto s jedným z najkrajších výhľadov v celom Stredomorí, realita môže byť iná. V čase našej návštevy bola stredná časť scény úplne prekrytá obrovským pódiom, ktoré zasahovalo do výhľadu tak výrazne, že znemožňovalo akýkoľvek pohľad smerom na more. Z výšky sme nevideli ani typickú siluetu pobrežia, ani jasnú líniu Jónskeho mora.
Len veľmi ťažko sme hľadali akékoľvek pozitívum. Ako milovník antickej tragédie a zberateľ všetkých diel od Hésioda až po Aischyla som sa na návštevu gréckeho divadla veľmi tešil – navštívili sme ich už desiatky. No Taormina sa stala najdrahšou návštevou a zároveň najväčším sklamaním.
Funkčné využitie áno, ale s rešpektom
Chápeme snahu oživiť historický priestor a využívať ho aj dnes. Divadlo má dodnes kapacitu na niekoľko tisíc divákov a počas leta sa tu konajú koncerty či festivaly. No spôsob, akým sa to deje v Taormine, podľa nás nerešpektuje ani ducha miesta, ani jeho estetiku.
Na porovnanie – aj známe divadlo v gréckom Epidaure sa stále používa na predstavenia. No zachovalo si svoje kamenné lavice, akustiku aj harmonické proporcie. Tam človek cíti, že stojí v priestore, ktorý si zaslúži úctu. V Taormine plast a moderné úpravy nahrádzajú autenticitu a kompletne narúšajú celý zážitok. Pritom vstupné nie je zrovna nízke. Ešteže sme navštívili na Sicílií aj Temple di Sagesta, ktoré bolo za nás omnoho lepšie, práve vďaka atmosfére.
Vstupné bez výstrahy
O to väčšie bolo naše sklamanie, že nás na túto situáciu nikto pred vstupom neupozornil. A neskôr sme zistili, že počas letných mesiacoch takéto sklamanie zažije veľa turistov. Pri pokladni neboli žiadne informácie o prebiehajúcich technických úpravách (ak to náhodou nie je počas celého leta), ani náznak toho, že výhľady – často prezentované ako hlavný ťahák miesta – budú úplne zakryté. Žiadne upozornenie, žiadna zľava, len plná suma za lístok.
Vstupné do Teatro Antico nie je najlacnejšie, najmä ak cestujete ako rodina. Dospelý návštevník zaplatí 12 eur. Pre bežného turistu ide o sumu, ktorú si rád priplatí za zážitok. No keď sa pri prehliadke ukáže, že divadlo pôsobí skôr ako festivalová scéna než ako antické miesto, človek neodchádza s pocitom, že zaplatil za niečo výnimočné.
Skutočne by sme ocenili väčšiu transparentnosť – aj len jednoduché upozornenie pri vstupe, že v tomto období neuvidíte to, čo by ste možno čakali podľa fotografií v sprievodcoch. Zvlášť na tak ikonickom mieste, akým Taorminské divadlo nepochybne je.
Giardini della Villa Comunale – Záhrady z rozprávky
Po sklamaní z antického divadla sme zamierili do záhrad, ktoré nás mali upokojiť. A veru, urobili viac než len to. Giardini della Villa Comunale nás privítali ako nečakané pohladenie duše. Našli sme miesto, kde sa história, príroda a fantázia spájajú do jedného podmanivého celku. Len pár krokov od hlučného centra Taorminy nás obklopil pokoj, tieň starých stromov, vôňa kvetov a nádherné stavby, ktoré pôsobili ako vystrihnuté z rozprávky.
Tieto záhrady nevznikli náhodou. Ich zakladateľkou bola excentrická britská šľachtičná lady Florence Trevelyan, ktorú kráľovná Viktória vyhostila z dvora pre jej údajný románik s princom Albertom Eduardom. Florence sa usadila v Taormine na konci 19. storočia a začala tu vytvárať miesto, kde mohla naplniť svoju lásku k prírode, vtáctvu a orientálnej estetike. Záhrady pôvodne slúžili ako súkromná botanická zbierka, no neskôr prešli do vlastníctva mesta.
Architektúra fantázie
Záhrady sú výnimočné nielen botanickou rozmanitosťou, ale najmä svojou netradičnou architektúrou. Po celom priestore sú rozmiestnené pavilóny, vežičky a altánky, ktoré navrhla samotná Florence. Stavby pripomínajú orientálne minarety, viktoriánske vežičky aj pozorovateľne pre vtáky.
Použila na ne tehly, lávové kamene a terakotu, a hoci nemali žiadny praktický účel, dodnes pôsobia magicky – ako by vypadli z románu o dobrodružstvách vo vzdialených krajinách.
Jedným z najkrajších zážitkov boli tieňom zahalené aleje vysokých stromov, ktoré sa tiahli naprieč viacerými úrovňami terasovitého parku. Ich majestátne koruny tvorili akési prírodné stropy, cez ktoré prenikalo len mäkké, rozptýlené svetlo. Prechádzali sme sa po štrkových cestičkách lemovaných cyprusmi, borovicami aj exotickými palmami, ktoré vytvárali harmonickú kombináciu miestnej a dovezenej vegetácie.
Medzi hustou zeleňou sme objavovali stále ďalšie a ďalšie zaujímavé stavby. Ťažko povedať, ktorá bola krajšia – každá mala svoju osobitú atmosféru.
Zo záhrad sa nám ani nechcelo odísť. Boli sme očarení a ten prvotný pocit sklamania pomaly vyprchal. Začínali sme byť hladní a pripravení dať Taormine druhú šancu – a tak sme sa pomaly vrátili späť do mesta.
Piazza IX Aprile a kostol San Giuseppe
Ak existuje miesto, kde sa v Taormine spája krása architektúry, more, história a dolce vita, potom je to bezpochyby Piazza IX Aprile. Toto najkrajšie a najikonickejšie námestie v meste nás okamžite očarilo. Leží priamo na Corso Umberto a ponúka úchvatný výhľad na Iónske more aj na vrcholy pohoria Peloritani.
Piazza je vydláždená čiernobielymi kameňmi do mozaiky a lemujú ju palmy, lavičky, reštaurácie a obchody so zmrzlinou, ktoré akoby čakali, kým si sadnete a vychutnáte atmosféru. Miesto dýcha životom, ale nie preplnenosťou. Vždy tu niekto hrá na husliach, kreslí karikatúry alebo ticho sleduje, ako sa na horizonte vnára slnko.
Chiesa di San Giuseppe: barokový poklad
Jednu z dominánt námestia tvorí krásny barokový kostol Chiesa di San Giuseppe, ktorého biela fasáda kontrastuje s tmavým kameňom schodiska a jemným ružovým nádychom omietky. Chrám je zasvätený svätému Jozefovi a pochádza z konca 17. storočia. Do očí udrie predovšetkým jeho elegantné priečelie, zdobené kamennými ornamentmi a štíhlou zvonicou.
Vstupujeme do kostola a hneď nás pohltí pokoj, svetlo a čistota priestoru. Interiér je neveľký, ale pôsobí jemne a harmonicky. Biele steny odrážajú svetlo prúdiace cez bočné okná a vytvárajú príjemnú atmosféru. Steny najskôr pôsobia ako biele, no až neskôr sme si všimli, že prechádzajú z modrého mora do bielej čistoty neba. Kostolík bol plný takýchto malých detailov a na rozdiel od Duoma bol prázdny.
Sant’Agostino – z kostola knižnica s dušou
Na severnej strane známeho Piazza IX Aprile, priamo oproti terase s výhľadom na more, stojí nenápadný kamenný kostolík, ktorý už na prvý pohľad prezrádza svoju stredovekú minulosť. Dnes však neslúži náboženským obradom, ale tichému rozjímaniu nad knihami — Sant’Agostino sa premenil na verejnú knižnicu mesta Taormina.
Kostol bol postavený koncom 15. storočia, pravdepodobne okolo roku 1448, ako súčasť augustiniánskeho kláštora.
V 19. storočí, po zrušení mnohých kláštorov a reholí počas sekularizačných reforiem, bol kostol odsvätený a začal slúžiť verejným účelom. Mesto Taormina ho adaptovalo ako mestskú knižnicu (Biblioteca Comunale).
Okrem bežných kníh tu na vás čakajú aj skvosty. Ak milujete staré knihy, nemôžete kostol Sant’Agostino vynechať. Azda najväčšiu radosť nám spravila Aristotelova Fyzika z roku 1593. Physicorum je zbierka ôsmich kníh, v ktorých Aristoteles skúma základné princípy prírody, pohybu, zmeny a kozmu. Je to kľúčové dielo v histórii vedy a filozofie. Tentokrát bol nadšený najmä Martin 😊 – najmä z ôsmej knihy, ktorá je považovaná za vrchol Aristotelovej teórie prírody. Zaoberá sa napríklad aj večnosťou pohybu: Aristoteles argumentuje, že pohyb je večný a nemal začiatok ani koniec.
Duomo di Taormina
Keď sme prichádzali k hlavnému kostolu Taorminy, chvíľu sme váhali, či sme sa naozaj ocitli pred katedrálou. Duomo di Taormina, zasvätené sv. Mikulášovi, sa na prvý pohľad podobá skôr na pevnosť než na svätostánok. Jeho masívne stredoveké múry z drsného lávového a vápencového kameňa, vežovitá fasáda s cimburím a celková strohosť nás prekvapili – v príjemnom zmysle slova.
Pred kostolom sa rozprestiera malé námestie Piazza Duomo s fontánou zo 17. storočia, na ktorej tróni symbol Taorminy – kentaur so ženskou tvárou a kravskými rohmi. Celý priestor pôsobí dôstojne, ba až stredoveko – v ostrom kontraste k barokovému San Giuseppe a turistickému ruchu v okolí Corso Umberto.
Aj keď kostol pôsobí jednoducho, jeho umelecké detaily si zaslúžia pozornosť. Bočné oltáre zdobia obrazy svätcov, niektoré z nich sú ešte z 16. a 17. storočia. Najvýraznejším umeleckým dielom je však polyptych sv. Mikuláša, hlavného patróna chrámu, ktorý sa nachádza priamo v presbytériu. Nás však najviac oslovil hlavný oltár s vyobrazením poslednej večere. Odkedy aj deti čítali Da Vinciho kód a videli originál Poslednej večere, všade pozeráme, či je na obraze zobrazený muž alebo žena. 😊
Malý poklad vedľa veľkého chrámu: Odeon v Taormine
Len pár krokov za kostolom Chiesa di Santa Caterina d’Alessandria, takmer ukrytý v tieni modernej zástavby, sa nachádza Odeon – malý rímsky amfiteáter, ktorý často uniká pozornosti turistov. V porovnaní s veľkolepým antickým divadlom pôsobí nenápadne, no práve táto intimita a komornosť mu dodáva zvláštne čaro.
Odeon bol postavený v 1. storočí n. l., pravdepodobne počas vlády cisára Augusta, ako súčasť rozsiahlejšieho rímskeho komplexu, ktorý zahŕňal aj priľahlý chrám (pravdepodobne zasvätený Afrodite). Polkruhové hľadisko z červeného mramoru sa zachovalo len čiastočne, no napriek tomu si dodnes uchováva harmonickú kompozíciu. Na javisku sa pravdepodobne konali hudobné a poetické vystúpenia, a vďaka svojej veľkosti slúžil najmä pre mestskú elitu.
Jediná škoda, že Odeon chátra. Zaslúžil by si viac pozornosti a zaslúžil by si, aby ho vyniesli viac do popredia.
Taormina bez filtra: čo vám možno pred odchodom nik nepovie
Aj tá najkrajšia perla môže mať drobné nedokonalosti. Taormina je bezpochyby jedným z najpôsobivejších miest na Sicílii, no ak ju navštívite, pripravte sa aj na stránky, ktoré môžu pokaziť dojem.
Preľudnenosť
PreľudnenosťNajväčším problémom je preľudnenosť. Mesto, ktoré kedysi očarilo básnikov svojím pokojom, dnes denne zaplnia tisíce turistov – najmä z výletných lodí a organizovaných zájazdov. Úzke uličky sa počas sezóny zaplavia turistami tak, že sa musíte predierať davmi.
Vysoké ceny
Vysoké cenyCeny v meste sú výrazne vyššie než v iných častiach Sicílie. Za obed alebo kávu v centre zaplatíte niekedy dvojnásobok toho, čo v neďalekom Naxe či Letojanni. A ak plánujete ubytovanie, pripravte sa na to, že v samotnej Taormine nájdete najmä luxusné hotely alebo malé boutique izby za prémiové ceny.
Grécko-rímske divadlo
Grécko-rímske divadloGrécko-rímske divadlo bolo pre mňa najväčším sklamaním Sicílie. Áno, kulisa s výhľadom na Etnu a more je neskutočná. No ak ste sem prišli kvôli atmosfére starovekého sveta, môže vás sklamať súčasné využitie areálu.
Plastové stoličky, kovové pódium a dočasné technické vybavenie pre rôzne podujatia síce slúžia kultúre, no zároveň uberajú miestu autenticitu. Z pôvodnej krásy monumentálneho kameňa ostáva len torzo – kompletne prekryté moderným vybavením. Pri tak vysokej cene vstupného sme čakali niečo iné.
Ďalšie poklady okolo Taorminy
Ak vám Taormina nebude stačiť alebo si jednoducho chcete oddýchnuť od davov, okolie mesta ponúka pestré výlety – od prírodných divov cez starobylé pamiatky až po miesta, kde sa stretáva mýtus s realitou.
- Ak hľadáte osvieženie počas horúcich dní, vydajte sa do Gole dell’Alcantara. Úzka roklina s riečkou, ktorá si tisícky rokov razila cestu cez čierne lávové steny, ponúka krátke túry, brodenie v ľadovej vode aj možnosť vidieť jedinečné čadičové útvary.
- Ak túžite po dobrodružstve, vyberte sa na niektorý z Liparských ostrovov. Vyplávajú odtiaľto lode do Lipari, Vulcano či Stromboli – kde môžete sledovať sopečné erupcie priamo z paluby lode. Vulcano zasa kúpanie v termálnom bahne a výstup na dymiacu kráterovú plošinu.
- Iba hodinu jazdy od Taorminy sa nachádza Messina, mesto na samotnom prahu Sicílie, od Kalábrie ho delí len úzky prieliv. Aj keď Messina nie je turistickým magnetom ako Palermo či Catania, má svoju charizmu a výhľad na pobrežie Kalábrie je jednoducho krásny.
- Kúsok od pobrežia, neďaleko letoviska Aci Trezza, sa nachádzajú aj legendárne Kyklopove ostrovy, malé čierne skaly trčiace z mora, ktoré podľa Homéra odhodil nahnevaný Polyfémos po Odysseovi. Viete si ich pozrieť krátkym lodným výletom.
- A ak by ste chceli zažiť výlet, ktorý ponúka nielen výšky, ale aj výhľad na samotnú Taorminu z celkom inej perspektívy, nemôžete vynechať výstup na Etnu. Či už sa rozhodnete pre terénne auto, lanovku alebo peší výlet, krajina okolo kráterov vám bude pripomínať mesačný povrch.
