Lávová jaskyňa the cave Vidgelmir
24. januára 2025
Tequendama Falls
28. januára 2025
Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Salento: Palmové údole Valle de Cocora
Salento patrí medzi najčarovnejšie mestečká v Kolumbii a zároveň slúži ako brána do známeho údolia Valle de Cocora. Leží v regióne Quindío, uprostred kávovej oblasti, a vďaka farebným fasádam, priateľskej atmosfére a nádherným výhľadom sa stal obľúbeným miestom cestovateľov. My sme sa sem vybrali najmä kvôli údoliu Cocora, ale aj samotné mesto si nás okamžite získalo.
Salento je presne to mesto, v ktorom máte čo robiť aj niekoľko dní. Okrem Valle de Cocora môžete navštíviť kávové plantáže či vodopád Santa Rita. V okolí Filandie na vás čakajú ďalšie turistické trasy a vodopády, ktoré taktiež stoja za návštevu.
Salento: Valle de Cocora
- Valle de Cocora: Akú trasu zvoliť?
- Ako sa dostať do Valle de Cocora
- Začíname v údolí
- Princezná, ochránkyňa údolia
- Najznámejšia ruka
- Mirador 1
- Mirador 2
- Pokračujeme k Finca La Montaña
- Hmlistý les
- Zradná cesta
- Konečne prichádzame k mostom
- Cesta popod údolie k začiatku
- Praktické informácie k výletu do Valle de Cocora
- Kde bývať ?
- Čo vidieť ešte v okolí Salento?
- Prehliadka mestečka Filandia
Valle de Cocora: Akú trasu zvoliť?
Valle de Cocora je známe predovšetkým vďaka voskovým palmám (palmas de cera), ktoré sú národným stromom Kolumbie. Tie najvyššie môžu dosahovať až 60 metrov a rastú vo výške okolo 2 400 m n. m., čo vytvára úplne surrealistickú krajinu – kombináciu džungle, hmlového lesa a tropickej lúky. Trasa cez údolie ponúka viacero možností.
Mnohí turisti si zvolia kratší okruh, kde prejdú iba palmovú vyhliadku. Tento okruh trvá približne 1,5 hodiny a ponúka nádherné výhľady na palmy a viaceré fotokútiky.
Pokiaľ sa však nebojíte dlhších túr, určite odporúčame celý okruh. Nám zabral rovných 5 hodín, ale veľa sme sa zastavovali, kochali a aj lietali s dronom.
Choďte v protismere hodinových ručičiek
Pokiaľ sa rozhodnete ísť veľký okruh, choďte ho v protismere hodinových ručičiek, ako sme išli aj my. Na iných blogoch sme veľa čítali, ako sa turisti stratili, a skutočne – ak pôjdete v smere hodinových ručičiek, narazíte na veľmi spornú odbočku, kde cesta, z ktorej prichádzate, je užšia ako druhá a chýba akékoľvek značenie. Pokiaľ pôjdete v protismere, nemôžete zablúdiť.
Ako sa dostať do Valle de Cocora
Z hlavného námestia v Salente odchádzajú každé ráno tradičné farebné Willy džípy, ktoré vás za pár tisíc pesos (cca 2–3 €) zavezú priamo k vstupu do údolia. Cesta trvá približne 25 minút a hoci ide o turistickú trasu, stále má svoj autentický šarm. Už počas jazdy máte výhľady na zelené kopce a hmlu, ktorá sa prevaľuje cez vrcholky hôr.
Pokiaľ ste v Salente autom, pomocou Google Máp jednoducho trafíte až k parkovisku, ktoré leží priamo pred vstupom. Cesta vám zaberie približne 15 minút.
Pokiaľ plánujete ísť celý okruh, určite začnite skoro ráno. Nielen kvôli počtu turistov, ale najmä kvôli dĺžke a možnej hmle. My sme z ubytovania vyrážali o 8:00 a bolo to ideálne. O 13:30 sme už sadali do auta po túre – unavení, hladní, no spokojní.
Začíname v údolí
Po zaparkovaní na mieste, kde zastavujú aj džípy, nás najskôr čaká príjemná asi 10-minútová prechádzka k začiatku trasy. Prechádzame okolo farmy, ktorá ponúka jazdu na koňoch. Deti by aj chceli, no miesto je tak nádherné, že si ho radšej chceme vychutnať pešo.
Vstup do areálu sa nedá minúť, okamžite vidíte krídla, sochy a slávnu ruku, ktorá sa vznáša nad údolím. Dokiaľ nevidíte ruku, viete, že ešte musíte pokračovať rovno.
Zaplatili sme za vstup a zamierili najskôr k ikonickému nápisu.
Od nápisu vedie chodník ďalej do mierneho kopca. Cesta je dobre upravená, no po daždi môže byť šmykľavá, najmä ak máte len tenisky. Po pravej strane sa začínajú objavovať voskové palmy a výhľady do údolia Valle de Cocora, ktoré sú čoraz pôsobivejšie s každým krokom.
No v tomto momente naše pohľady nesmerovali k palmám, ale zvedavým kozám. Aj keď sme sa snažili, nenechali sa nalákať a tak sme ich pozorovali aspoň z diaľky.
Princezná, ochránkyňa údolia
O niekoľko minút neskôr prichádzame k soche princeznej. Je umiestnená na skalnatom výbežku, odkiaľ je nádherný panoramatický pohľad na údolie.
Socha má jemné, takmer mystické črty a pôsobí, akoby ticho dohliadala na celý kraj. V pozadí sa dvíhajú palmy do výšky ako tenké veže a hmly sa medzi nimi pomaly rozplývajú.
Podľa miestnej legendy dostalo údolie Valle de Cocora svoje meno po princeznej Cocore, dcére náčelníka indiánskeho kmeňa Quimbaya. Bola známa svojou dobrotou, múdrosťou a hlbokým rešpektom k prírode. Zamilovala si údolie, kde rástli jedinečné a majestátne voskové palmy – a verila, že sú to posvätné stromy, ktoré spájajú nebo so zemou. Každý deň sa o palmy starala, rozprávala sa s nimi a chránila ich pred tými, ktorí by im chceli ublížiť.
Najznámejšia ruka
Od sochy princeznej pokračujeme v stúpaní do kopca. Výhľady sú čoraz krajšie, no nás čoraz viac láka ruka, ktorá leží tesne nad nami. Každých pár metrov sa obzeráme späť – palmy sa čoraz viac rozprestierajú pod nami ako zelené more.
A potom ju konečne máme priamo pred sebou. Z diaľky vyzerala ako plastová atrakcia, no zblízka pôsobí prekvapivo prirodzene, akoby naozaj vyrastala zo svahu. Obrovská dlaň natiahnutá nad údolie pôsobí ako pozvanie – sadnúť si, zastaviť sa a nechať sa unášať pohľadom na palmy, ktoré sa v diaľke hojdajú v jemnom vetre.
Na chvíľku sme si sadli, aby sme si vychutnali krásu miesta, čo ihneď využila miestna krásavica. No nedalo sa jej odolať, a tak sme sa s ňou niekoľko minút hrali.
Deti začínajú byť unavené, kopec do vrchu pred nami ich už vôbec neláka, no prísľub ešte krajších výhľadov ich na chvíľku namotivoval. Pokračujeme teda hore, až konečne prichádzame k vyhliadke číslo 1.
Mirador 1
Otvorí sa pred nami panoráma, ktorá doslova vyráža dych. Z troch strán máme výhľad na údolie Valle de Cocora – na jednej strane vidíme vlnité zelené kopce, ktoré sa strácajú v oblakoch, pod nami sa kľukatí cesta, ktorou sme pred chvíľou prešli, a v diaľke sa dvíhajú vrcholy Ánd zahalené v bielej hmle
Je tu aj lavička s krídlami – ideálne miesto na fotku s výhľadom. No aj bez nej máme pocit, že by sme najradšej vzlietli. Deťom sa výhľad tiež veľmi páči. Obe si hneď chcú sadnúť medzi krídla a dívať sa na palmy a zráz pod nimi. Prebehla medzi nimi menšia hádka o hojdačku, takže sme vedeli, že energie majú dosť a môžeme pokračovať v okruhu. 😉
Najkrajší je však pohľad na cestu, ktorou budeme pokračovať. Drevené schody, obklopené sviežou zelenou trávou, sa vinú nahor medzi vysoké palmy, ktoré lemujú trasu zo všetkých strán. Vedú k výhľadu do údolia na opačnej strane kopca.
Pokiaľ by ste chceli ísť na koňoch, všetky sa otáčajú pri tejto prvej vyhliadke – ukrátite sa tak nielen o hmlistý les, ale aj o druhú vyhliadku.
Mirador 2
Úsek medzi prvou a druhou vyhliadkou patrí k najmalebnejším častiam celej trasy vo Valle de Cocora. Lesná cestička sa kľukatí cez zelené svahy, kde sa voskové palmy týčia do výšky priamo vedľa nás. Ich tenké, no neuveriteľne vysoké kmene sa dvíhajú k oblohe a vytvárajú fascinujúci kontrast s oblakmi, ktoré sa pomaly prelievajú cez vrcholy okolitých kopcov.
Cestička nie je technicky náročná, no v tejto nadmorskej výške nás každý krok stojí viac síl, než by sme čakali. Našťastie, scenéria nám dodáva energiu – každá zákruta odkrýva nový pohľad.
Keď konečne prichádzame na Mirador 2, čaká nás tu veľká drevená terasa, z ktorej sa otvára panoramatický výhľad na celý masív Ánd aj údolie posiate palmami. Tento mirador pôsobí ako oáza. Nechýba tu ani menší snack bar, kde si môžeme kúpiť kávu, horúcu čokoládu alebo niečo malé pod zub. Po túre to padne viac než vhod.
Vysoké zelené svahy, ktoré sa v diaľke menia na kamenné vrcholy, nám pripomínajú, aká surová a zároveň nádherná dokáže byť príroda.
Pokiaľ idete iba krátky okruh, odtiaľto zamierte cestičkou dole kopcom a dostanete sa znovu do údolia. Ak idete celý okruh ako my, pokračujete ďalej po lesnej ceste.
Pokračujeme k Finca La Montaña
Za druhou vyhliadkou sa krajina opäť mení. Vchádzame do hustého lesa, ktorý nás privíta tichom a vlhkým vzduchom. Po chvíľke dosiahneme východ z Valle de Cocora, ktorý je úplne opustený.
Cestička stúpa stále vyššie, zatáča medzi stromami a pod nohami cítime mäkkú pôdu pokrytú lístím. Palmy z doliny ostávajú za nami – ich miesto postupne preberajú borovice so striebristými konármi, ktoré sa trblietajú v rannom svetle.
Po niekoľkých desiatkach minút stúpania sa les začína otvárať. Zrazu kráčame lúkami posiatymi pestrými horskými kvetmi. Sme na hrebeni, kde nás zo všetkých strán obklopujú vrcholy priľahlých kopcov. V diaľke sa zjavuje posledný cieľ nášho výstupu – Finca La Montaña. Nie sme jediní, ktorí dúfali, že si tu kúpia niečo studené na pitie alebo využijú toaletu. Turisti sa opatrne rozhliadajú, no nikde nevidíme žiadnu obsluhu ani ceduľku, ktorá by vysvetľovala, či je finca prístupná.
Sadáme si na lavičku pred domom a vychutnávame si posledné výhľady. Hmla začína klesať. Biele pramene sa prevaľujú cez hrebene a zahaľujú výhľady, ktoré boli pred chvíľou jasné. Táto časť trasy má prezývku hmlistý les, a tak po krátkej prestávke pokračujeme ďalej, aby sme nezostupovali v hustej hmle.
Hmlistý les
Cesta z vyhliadky prudko klesá a od prvých krokov nás preveruje. Korene stromov číhajú na každom kroku a blato sa rýchlo stáva naším novým nepriateľom. Nedá sa mu vyhnúť. Našťastie máme vysoké trekingové topánky.
Po niekoľkých minútach máme konečne rieku na dohľad – vieme teda, že sme na správnej ceste. Rieka nás bude sprevádzať až dovtedy, kým nevyjdeme z lesa späť pri Valle de Cocora.
Cestička sa mení na úzky chodník popri rieke. Blato tu nie je len nepríjemné, ale aj zradne šmykľavé, a tak musíme pozorne sledovať každý krok. O to ťažšie je nechať sa unášať krásou okolitej prírody. Všade okolo nás sa zelenajú machy, kvitnú lesné rastliny a nad hlavami sa preháňajú vtáky.
Po ceste míňame niekoľko tabuliek upozorňujúcich na výskyt púm. Deti okamžite ožijú a dúfajú, že aspoň jednu „mačičku“ uvidíme. No žiadnu sme nestretli.
Niekoľkokrát sme museli zdolávať menšie potoky až sme došli k miestu, kde sa spájajú cesty.
Zradná cesta
Pri jednom potoku, ktorý sme museli prejsť, sme začali váhať, kadiaľ máme pokračovať. Obe cesty vyzerali rovnako široké a pekné, dokonca krajšie než tá, z ktorej sme prišli.
Zamysleli sme sa, ako sme išli, a vytiahli mobily. Pomocou GPS sme sa zorientovali, ktorým smerom leží začiatok trasy. Nikde nebola žiadna ceduľa a ak by sme išli v smere hodinových ručičiek, pravdepodobne by sme túto odbočku minuli.
Konečne prichádzame k mostom
Akonáhle prichádzame k prvému mostu, deti znovu ožívajú. Milujú drevené mosty, ktoré sa hýbu, keď po nich prechádzajú. Okamžite po nich chcú skákať a behať.
Za mostom nás čaká ďalší zaujímavý úsek. Rieka sa tu stáča priamo popri chodníku a my musíme prejsť po skalách pozdĺž jej brehu. Krok za krokom hľadáme stabilný povrch a dávame pozor, aby nám noha nešmykla do vody. Cesta je úzka a klzká, no zároveň krásna.
Hneď za týmto úsekom sme našli nádherný kaskádový vodopád. Síce nebol veľký, no nečakali sme ho tu.
Po krátkej pauze pokračujeme k druhému mostu. Tento sa hojdá ešte viac než prvý. Okolo nás vyrastá hustá vegetácia, pod nohami zurčí plytká rieka a most pôsobí, akoby bol ukrytý v džungli.
O niekoľko minút sa pred nami objaví tretí most – a ten sa deťom páči najviac. Nemá žiadnu pevnú konštrukciu, len laná uviazané o kmene stromov. Pri každom kroku sa kolíše do strán a vŕzga, akoby nás skúšal. Deti využívajú príležitosť – rýchlo prebehnú na koniec, kde začínajú skákať, aby sa mi hojdal most pod nohami. 😊
Posledných pár minút a vychádzame von na lúku.
Cesta popod údolie k začiatku
Akonáhle opúšťame les, pred nami sa v diaľke znovu objavuje údolie Valle de Cocora. Najskôr nás však ešte čaká asi 10-minútová prechádzka okolo fariem s kravami až po modrú bránu. Táto časť trasy vedie cez súkromný pozemok, a tak sme za jej využitie museli zaplatiť symbolický poplatok.
Ešte pár minút a opäť sa ocitáme priamo v palmovom údolí. No stále nie je koniec. Najnáročnejšia časť nás ešte len čaká — len o tom zatiaľ netušíme. Záverečný prudký kopec, ktorý vedie až k parkovisku, nás úplne vyčerpáva.
Deti plačú, aj my sme na pokraji síl, a tak stúpame hore slimačím tempom. Zastavujeme snáď každých pár metrov, no ani to veľmi nepomáha. Keby bola možnosť objednať si taxík už pod kopcom, okamžite by sme ju využili. Žiaľ, nemáme na výber.
S výdatným sebazaprením stúpame ďalej, až sa konečne ocitáme späť pri parkoviskách, reštauráciách a baroch.
Praktické informácie k výletu do Valle de Cocora
📍 Zo Salenta sa k parkovisku vo Valle de Cocora najľahšie dostanete typickými farebnými džípmi Willys, ktoré vyrážajú zo stredu mesta približne každú polhodinu. Ak máte auto, parkovísk tu nájdete niekoľko.
🎟️ Za vstup na Mirador 1 a 2 zaplatíte 20 000 COP na osobu. Pokiaľ pôjdete okruh ako my, zaplatíte navyše ešte 6 000 COP. Ak by ste chceli okruh rozšíriť o farmu s kolibríkmi Acaime Nature Reserve, rátajte s ďalšími 10 000 COP na osobu. My sme celkovo zaplatili 104 000 COP pre 4 osoby, teda približne 8 € na osobu.
💧 Nezabudnite si pribaliť veľa vody, energetické snacky a ideálne aj obed so sebou. V hornej časti okruhu nie sú dostupné reštaurácie ani pitná voda a Finca La Montaña môže byť zatvorená.
🥾 Túra je fyzicky náročná, s viacerými prudkými výstupmi a dlhými úsekmi v blate. Určite odporúčame pevné turistické topánky, ideálne aj nepremokavé, a pláštenku, keďže počasie sa tu mení veľmi rýchlo.
🕐 Celý okruh vrátane Acaime trvá približne 7 hodín, bez neho okolo 5 hodín. Ak plánujete len vyhliadky a fotenie v palmovom údolí, postačia 2–2,5 hodiny. Začnite ráno – len čo sme my vyšli, spustil sa veľmi silný dážď, ktorý trval až do noci a zrušil nám plán na kávovú plantáž.
📸 Výlet do Valle de Cocora môžete ideálne spojiť s návštevou pestrofarebného mestečka Filandia – menej turistického, no rovnako krásneho ako Salento. V okolí sa oplatí preskúmať aj kávové plantáže, podniknúť kávovú tour alebo si dopriať relax v termálnych prameňoch Santa Rosa de Cabal.
Kde bývať ?
V Salente nájdete ubytovanie pre každý rozpočet – od jednoduchých hostelov až po štýlové boutique hotely s výhľadom na údolie. Ak hľadáte budget-friendly možnosť, skvelou voľbou jeHospedaje Vista Hermosa Salento alebo Casa Quinta, ktoré ponúkajú čisté izby, priateľskú atmosféru a výbornú polohu len pár minút od centra.
Pozrite si cenovo dostupné ubytovania tu: Salento budget-friendy
My preferujeme skôr zlatú strednú cestu, preto sme si vybrali Hotel Rancho san Antonio.
Tu nájdete ponuku hotelov strednej triedy: mid-rangfe ubytovanie
Pre tých, ktorí si chcú dopriať trochu viac pohodlia a ticha, odporúčame Hotel Terasu, kde si môžete vychutnať raňajky na terase s výhľadom na hory. Ak hľadáte niečo výnimočné, skúste Hotel Kawa Mountain Retreat – ekologické ubytovanie zasadené do prírody, len pár minút jazdy od Salenta, s vlastnou reštauráciou a nádherným panoramatickým výhľadom.
Pozrite si ponuku luxusnejších hotelov tu: Luxusné hotely
Čo vidieť ešte v okolí Salento?
Termály Santa Rosa de Cabal
Po dni strávenom vo vysokohorskom prostredí Los Nevados niet lepšieho zakončenia ako relax v termálnych prameňoch Santa Rosa de Cabal. Nachádzajú sa asi 40 minút jazdy od Manizales a ponúkajú niekoľko bazénov s rôznou teplotou, nádherný vodopád priamo pri areáli a prostredie obklopené zeleňou. Večer tu panuje čarovná atmosféra – kontrast horúcej vody a chladného horského vzduchu je presne to, čo vaše telo po náročnej túre potrebuje. Vstup stojí približne 50 000 COP a určite odporúčame rezervovať si lístky vopred, najmä počas víkendov.
Prečítajte si viac tu: Santa Rosa de Cabal
Prehliadka mestečka Filandia
Len 30 minút jazdy od Salenta leží čarovné mestečko Filandia, ktoré si stále zachováva pokojnejšiu a menej turistickú atmosféru. Nájdete tu tradičné domy s farebnými fasádami, typické pre región Quindío, a úzke uličky plné kaviarní, reštaurácií a obchodíkov s lokálnym umením.
Centrom diania je námestie Plaza de Bolívar, kde sa nachádza nádherný kostol Iglesia María Inmaculada a množstvo lavičiek, na ktorých sa môžete zastaviť s kávou z miestnej pražiarne.
Za návštevu určite stojí aj Mirador de Filandia, drevená rozhľadňa na kopci nad mestom, z ktorej sa otvára panoramatický výhľad na údolia, kávové plantáže a vrcholky Ánd.
Prečítajte si viac tu: Filandia
