Nemea

Nemea je malé mesto v severovýchodnej časti Peloponézu, známe predovšetkým svojimi archeologickými nálezmi a historickým významom v starovekom Grécku.

Pre nás bola Nemea jednoznačne jednou z najkrajších archeologických lokalít navštívených na Pelonenéze. Deti boli nadšené nielen s mačiek, ale aj z masívnych stĺpov Diovho chrámu, ktorých sa mohli dotýkať. Lokalita je maličká a návšteva vám zaberie približne hodinku. Pokiaľ idete navštíviť Mykény, zamierte aj sem.

Nemejské hry

Nemea je známa najmä ako miesto konania Nemejských hier, ktoré sa konali každé dva roky na počesť boha Dia. Hry boli súčasťou panhelénskych hier spolu s Olympijskými, Pytyjskými a Istmijskými hrami. Nemejské hry zahrňovali atletické a hudobné súťaže, podobné tým v Olympii. Tieto hry priťahovali súťažiacich a divákov z celého Grécka a boli významnou udalosťou pre starovekú grécku kultúru.

na štadióne sme si dali preteky

Podľa legendy boli hry založené na pamiatku Ofeltesa, syna Nemeovho kráľa Lykurga. Keď Ofeltes zomrel, bola zriadená súťaž na jeho počesť, čo neskôr prerástlo do pravidelného športového podujatia. V roku 573 pred Kr. sa Nemejské hry stali oficiálnou súčasťou panhelénskeho kalendára.

Čo vidieť v Nemei

Diov chrám

Jednou z najvýznamnejších pamiatok je veľký chrám zasvätený Diovi, postavený približne v rokoch 330 – 320 pred Kr. Chrám bol pravdepodobne miestom, kde sa konali náboženské obrady počas hier. Jeho monumentálne rozmery a elegantná architektúra sú ukážkou vysokej úrovne gréckeho stavebného umenia. Vďaka podpore zahraničných univerzít chrám prešiel čiastočnou rekonštrukciou a tak si viete lepšie predstaviť ako vyzeral v časoch najväčšej slávy.

Diov chrám

Štadión

Staroveký štadión v Nemei je ďalšou dôležitou pamiatkou. Bol používaný na športové súťaže počas Nemejských hier a mohol pojať tisíce divákov. Na východnom konci štadióna sa nachádza tunel, ktorým vstupovali atléti na športovisko, a je jedným z mála takýchto zachovaných tunelov z antiky.

Pre deti bol tento štadión jednoznačne najlepší, nakoľko sa tu nachádzajú aj stupne víťazov. Dali si preteky v behu a skokoch do výšky a následne sa postavili na pódium.

Nemea štadión

Cesta tunelom bola sama o sebe zážitkom. Tunel pôsobí trošku strašidelne, najmä po ceste na štadión. Masívne kvádre všade okolo vás môžu vyvolávať klaustrofóbiu, ale stojí to za to prejsť ním. Vrátite sa v čase a zažijete staroveké hry so všetkým čo obnašali. Jediné čo chýbalo bol vavrínový veniec pre víťaza.

cesta k štadiónu vedie cez tunel

Archeologické múzeum

Archeologické múzeum v Nemei uchováva množstvo artefaktov nájdených počas vykopávok. Návštevníci tu môžu vidieť sochy, keramiku, mince a ďalšie predmety, ktoré poskytujú cenný pohľad na život a kultúru starovekých Grékov.

História mesta

Podľa starovekej tradície bola Nemea posvätným miestom zasväteným Diovi. Prvé osídlenie v tejto oblasti sa datuje do mykénskeho obdobia (približne 1600 – 1100 pred Kr.). Avšak, najväčší rozkvet mesto zažilo v klasickom období, keď sa stalo významným centrom náboženstva a športu. A začali sa tu konať významné Nemejské hry.

V helénistickom období bola Nemea pod kontrolou Macedónie, ktorá významne prispela k rozvoju miesta. Počas rímskej nadvlády zostala Nemea významným náboženským centrom a miesto konania hier pokračovalo, hoci ich popularita začala postupne upadať v prospech iných podujatí.

Po páde Rímskej ríše význam Nemei klesol a miesto bolo postupne opustené. Stredoveké záznamy o tejto lokalite sú skromné a zameriavajú sa skôr na rozprávania o jej slávnej minulosti.

Padnutý stĺp Diovho chrámu

Nemea a mýty

Nemea bola považovaná za posvätné miesto nielen pre svoje náboženské významy, ale aj pre svoju prírodnú krásu. Okolitá krajina s bohatou vegetáciou a horskými scenériami prispievala k atmosfére mystickosti a posvätnosti. Preto tu aj podľa mytológie žil obávaný Nemejský lev, ktorého porazil Herakles pri prvej zo svojich 12tich úloh. Z jeho kože si urobil kabát  a od tej doby bol Herakles vždy zobrazovaný s leviou kožou na tele. Vďaka tomuto atribútu postavu Herakla vždy rozoznáte či už na sochách alebo inom umení z antického Grécka. Vydajte sa na prechádzku po okolí a skúste nájsť túto jaskyňu. Nám sa to nepodarilo, to však neznamená, že nebudete úspešní vy.  Nižšie si môžete prečítať celý príbeh.

Nemejský lev

Nemejský lev bol obrovský, nezničiteľný tvor, ktorý terorizoval údolie Nemea. Podľa legendy bol lev potomkom boha Tyfóna a Echidny. Iný príbeh hovorí, že ho bohovia poslali na Zem ako trest. Každopádne tento lev bol neporaziteľný, pretože jeho koža bola tak tvrdá, že žiadna zbraň ju nedokázala prebodnúť. Lev pustošil okolie, zabíjal ľudí a dobytok a stal sa postrachom celého regiónu.

Herakles a jeho prvá úloha

Krátko po svojom príchode do Mykén bol Herakles poverený kráľom Eurystheom, aby vykonal dvanásť hrdinských úloh ako pokánie za zabitie svojej rodiny, v záchvate šialenstva, ktoré naňho zoslala  bohyňa Héra. Prvou úlohou, ktorú mu Eurystheus zadal, bolo ulovenie a zabitie Nemejského leva.

Herakles sa vybral do údolia Nemea a začal pátrať po strašnom zvierati. Pátranie mu zabralo až 30 dní. Keď ho konečne našiel, pokúsil sa ho zabiť lukom a šípmi, no rýchlo zistil, že levia koža je nepreniknuteľná. Herakles vyskúšal rôzne zbrane, vrátane svojho meča a kyja, ale všetky jeho pokusy boli márne.

Keďže Herakles nemohol leva zabiť bežnými zbraňami, rozhodol sa použiť svoju neuveriteľnú silu. Sledoval ho do jeho jaskyne, ktorá mala dva vchody. Jeden z nich zatarasil a potom sa odvážil vstúpiť druhým. V tmavej jaskyni sa postavil tvárou v tvár levovi a holými rukami sa s ním pustil do zápasu. Po náročnom boji sa mu podarilo leva chytiť a vlastnými rukami ho uškrtiť.

Získanie kože

Keď Herakles zabil leva, chcel si vziať jeho kožu ako trofej, no zistil, že ani najostrejšie nástroje ju nedokážu prerezať. Nakoniec sa rozhodol použiť levove vlastné pazúry, ktoré boli dostatočne ostré na to, aby kožu prerezali. Potom si z nej Herakles vytvoril plášť, ktorý ho chránil v budúcich dobrodružstvách a stal sa jedným z jeho poznávacích znakov a symbolom jeho nesmiernej sily a hrdinstva.

By Peter Paul Rubens - Own work Yelkrokoyade, Public Domain, Link