Scénická cesta medzi Popayan a San Augustín
30. januára 2025
Cascata Salto de Bordones
1. februára 2025
Tento článok obsahuje affiliate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete, môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Národný park Purace – sopečná krajina
Predstavte si miesto, kde sa z hmly dvíha sopka, nad hlavou vám ticho krúžia kondory a z prameňov stúpa para. Miesto, ktoré turisti zatiaľ neobjavili. Národný park Puracé je divoký, surový a nádherný, a práve preto ho budete milovať.
Nachádza sa len pár hodín jazdy od Cali a približne hodinu od mesta Popayán, no turisti sem zatiaľ veľmi nechodia. A paradoxne práve táto časť Kolumbie spolu s Huliou nás oslovila najviac.
Purace
- Prespite v meste Popayán
- Cesta do parku Puracé
- Mirador del Cóndor
- Thermales San Juan – geotermálny okruh
- Cesta k termálom začína pri návštevníckom centre
- Vstup do geotermálneho sveta
- Výhľady počas cesty parkom
- Termales de Pilimbalá: obed pod vulkánom
- Cesta nazad
- Praktické informácie k výletu do Valle de Cocora
- Kde bývať ?
Prespite v meste Popayán
Po návšteve rušného Cali sme sa opäť rozhodli zamieriť do prírody. Naším cieľom bol Národný park Puracé, ktorý sa rozprestiera v pohorí Ánd v departemente Cauca, neďaleko mesta Popayán. Z Cali do Popayán sme cestovali v noci, aby sme si neskracovali dni. Vedie sem krásna asfaltová cesta, takže sa jej nemusíte báť ani v noci. Pokiaľ nemáte auto, z Cali do Popayán chodia aj priame autobusové linky, no na návštevu Puracé jednoznačne odporúčame vlastné auto.
Prespali sme v hoteli, ktorý vyzeral skôr ako zámok, a po výdatných raňajkách sme vyrážali za novými výhľadmi a úplne odlišnou krajinou. Ubytovanie v meste je veľmi lacné – podobne ako v ostatných častiach južnej Kolumbie, kam turisti zavítajú len zriedkavo
Cesta do parku Puracé
Popayán leží vo výške približne 1 760 metrov nad morom, no ako sme smerovali do mestečka Puracé (v nadmorskej výške okolo 2 500 m n. m.), stúpali sme čoraz vyššie do hôr. Cestou nás sprevádzali hmlisté lesy, prudké zákruty aj nádherné panorámy. Hoci sme boli po predchádzajúcich dňoch dosť unavení a nevyspatí, z ubytovania sme vyrážali už o 8:30. Spánok si doplníme na ostrove San Andrés. Kolumbia je príliš krásna na to, aby sme plytvali časom 😊.
Cesta sa kľukatila do kopcov a s každou zákrutou sa pred nami otváral čoraz krajší výhľad na andskú krajinu. Prvá časť trasy bola ešte po asfalte, no po odbočení na cestu Popayán – La Plata sa povrch zmenil na prašný štrk. Našťastie nás nečakali žiadne výmole ani hlboké jamy, takže aj s bežným osobným autom sa sem dostanete bez problémov. Po niekoľkých kilometroch sa cesta opäť zmenila na asfaltovú a taká zostala až do mestečka Puracé.
Keď prejdete cez mestečko Puracé a cesta vás začne viesť hlbšie do hôr, natrafíte na závoru. Tu sa oficiálne začína vstup do národného parku. Pri závore si musíte zakúpiť vstupné a zároveň si prizvať miestneho sprievodcu.
Sprievodcovia v Národnom parku Puracé pochádzajú z pôvodnej komunity Pueblo Yanacona, ktorá tu žije po generácie. Ide o domorodý andský národ s hlbokým vzťahom k prírode, ktorý sa aktívne podieľa na ochrane prírodného bohatstva aj duchovného významu tohto územia.
Rátajte však s tým, že sprievodcovia nehovoria po anglicky. Ak neovládate španielčinu, určite si pred cestou stiahnite offline prekladovú aplikáciu – v parku nie je žiadny signál a komunikácia so sprievodcom je kľúčová.
Mirador del Cóndor
V parku Puracé už nenájdete žiadnu asfaltovú cestu. Prašná cesta je plná dier a boli sme radi, že sme mali SUV. Stúpame serpentínami čoraz vyššie, do nadmorskej výšky, kde sa mraky stretávajú so zemou a viditeľnosť sa miestami znižuje na pár metrov. Krajina pôsobí drsnejšie, no zároveň čarovne.
Po približne dvadsiatich minútach prichádzame k úseku zvanému Mirador del Cóndor, kde zastavujeme pri krajnici. Odtiaľ vedie krátky, nenáročný chodník ku skalám, známym ako miesto pozorovania kondorov. Dúfame, že budeme mať šťastie.
A máme ho. Len čo sme dorazili ku skalám, na oblohe sa objavili prvé tiene. Jeden po druhom začali kondory krúžiť nad našimi hlavami. Ich obrovské krídla pôsobili majestátne, let bol tichý a ladný.
Sledovať ich zblízka bol neuveriteľný zážitok – krídla týchto vtákov dosahujú rozpätie až 3,2 metra, vďaka čomu patria medzi najväčšie lietajúce vtáky sveta. Sadali si na skalné výčnelky, natriasali perie a bez ostychu nám dovolili obdivovať ich silu i krásu
Sprievodca nám ukazoval, kde zvyknú hniezdiť, a rozprával, ako sa ich vďaka ochrane podarilo vrátiť späť do týchto výšin. Keď si jeden z nich sadol na skalný výbežok len niekoľko desiatok metrov od nás, mohli sme si ho prezrieť úplne zblízka – vráskavú kožu na hlave, ostrý zobák, dlhý krk bez peria.
Vysvetlil nám, že kondor je symbolickým druhom pre andské národy a jeho výskyt tu rozhodne nie je samozrejmosťou
Thermales San Juan – geotermálny okruh
Národný park Puracé ukrýva jedinečný prírodný poklad – Sendero Termales de San Juan, okružnú trasu vedúcu cez územie plné sirných prameňov, aktívnych gejzírov, farebných riek a neobyčajnej flóry. Prechádzka touto trasou nie je len turistickým zážitkom, ale vstupom do srdca sopečného sveta. Neverili sme, že po Islande nájdeme krajšiu sopečnú krajinu.
Celý chodník sa nachádza vo výške približne 3 400 metrov nad morom, čo zaručuje nielen úžasné geotermálne úkazy, ale aj krásne výhľady a horskú atmosféru.
Cesta k termálom začína pri návštevníckom centre
Trasa sa začína pri hlavnej ceste, kde sa nachádza návštevnícke centrum. Zamestnanec vám vysvetlí, že kúpanie v prameňoch je zakázané a neodporúča sa tu zdržiavať príliš dlho – sírne výpary sú silné a dlhší pobyt by mohol byť zdraviu škodlivý.
Odtiaľ pokračujete lesnou cestičkou smerom k termálom. Dážď je v tejto oblasti častý a nevyhol sa ani nám. Všade okolo nás sa rozprestierala hmla a vlhké stromy. Čím sme boli bližšie, tým bola vôňa síry intenzívnejšia.
Po asi desiatich minútach prichádzame k vstupu do iného sveta. Vôňa síry už je veľmi silná a Chiara začína protestovať. Nenávidí tento zápach, a tak sa rozdeľujeme – deti zostávajú v lese a my pokračujeme ďalej.
Vstup do geotermálneho sveta
Začiatok trasy nás prekvapil. Po malej drevenej lávke sme prekročili prvý geotermálny potok. Voda mala jemne modrastý odtieň a z jej hladiny stúpala para. Už tu bolo jasné, že nepôjde o obyčajnú prechádzku, ale o výpravu do živej, dýchajúcej zeme.
Mysleli sme si, že po Islande nás už nič neprekvapí, no mýlili sme sa. Cesta sa kľukatila medzi malými trhlinami, z ktorých unikal horúci vzduch, a ozývalo sa bublanie aj syčanie. Všade okolo nás pulzoval život – akoby zem priamo pod nohami dýchala.
Prekvapila nás aj miestna vegetácia. Biele rieky boli obklopené hustým machom a množstvom rastlín, ktoré v kontraste s parou vytvárali scény ako z iného sveta. To je presne to, čím sa Thermales San Juan odlišuje od Islandu.
Kúpanie tu nie je povolené kvôli vysokým teplotám a ochrane prírody, no pohľad je ohromujúci. Aby ste prešli celý okruh, musíte kráčať po skalách a drevených mostíkoch nad potokmi. Skaly sú však šmykľavé, preto sa oplatí kráčať pomaly a opatrne.
Za najväčšími termálnymi vývermi sa chodník stáča doprava a pomaly stúpa. Zdanlivo nenápadný úsek skrýva čaro – po oboch stranách sa rozprestiera hustý porast papradí, ktoré siahajú až po pás a jemne sa kolíšu vo vetre.
Mirador a panoramatické výhľady
Vyhliadka s názvom Mirador leží na najvyššom bode trasy a odtiaľto vidíte termálnu oblasť ako na dlani. Pod vami sa rozprestierajú rieky rôznych odtieňov – od mliečno bielej po nebesky modrú – a kontrastujú s čiernymi sopečnými kameňmi a zelenou vegetáciou.
Na rozdiel od iných geotermálnych oblastí tu chýbajú červené či žlté farby. Práve to robí toto miesto výnimočným a veľmi nám pripomenulo Boiling Lake na ostrove Dominika. Za dobrého počasia vraj vidno až k zasneženým štítom masívu Puracé. To je však v tejto oblasti veľmi zriedkavé.
Návrat cez termálne zóny – inou cestou späť
Z miradoru vedie spätná trasa miernym klesaním po druhej strane svahu, čím vytvára okruh, ktorý vás dovedie späť na hlavný chodník. Tento úsek je otvorenejší a ponúka panoramatické výhľady takmer nepretržite po pravej strane.
Cestou míňame menšie vývery a pramene, ktoré sme si predtým ani nevšimli – niektoré ticho dymia, iné hlučne bublajú. Mimo chodníka sa neoplatí zachádzať, pretože pôda môže byť nestabilná alebo horúca.
Po návrate na hlavnú trasu nás čaká krátka cesta späť cez les, ktorým sme ráno prišli z návštevníckeho centra. Cítime únavu, ale aj nadšenie. Práve sme prešli jedným z najfascinujúcejších geotermálnych miest v Kolumbii – surovým, živým a nádherným.
Vďaka predchádzajúcemu výstupu na Los Nevados sme si už zvykli na vysokú nadmorskú výšku, takže tentoraz nás netrápili žiadne ťažkosti. Môžeme pokračovať ďalej v objavovaní parku Puracé.
Výhľady počas cesty parkom
Puracé nie je len miestom plným nádherných zákutí. Už samotná cesta cez park zanecháva silné dojmy. Keď na chvíľu dážď ustal a obloha sa roztrhala, ukázali sa nám aj vrcholy hôr, ktoré predtým zahalili oblaky. Podľa našej sprievodkyne sme práve videli samotný vulkán Puracé.
Naša sprievodkyňa nás však nenútila vracať sa. Ukázala na tenkú odbočku smerom nahor – priamo na cestu k vulkánu. Keď sme si uvedomili, kam vedie, boli sme nadšení. Neboli sme si istí, či je táto cesta prístupná, no rozhodli sme sa pokračovať. Počasie sa cestou zlepšilo a my sme sa znovu ocitli nad oblakmi.
Ak sa neukázal vulkán, objavili sa aspoň vodopády. Najkrajší z nich bol masívny vodopád v diaľke, ku ktorému by sme sa najradšej hneď vybrali, no túra by trvala dve hodiny a to by sme už nestíhali.
Termales de Pilimbalá: obed pod vulkánom
Sprievodkyňa nás zaviedla k Termales de Pilimbalá, kde nás čakal neskorý domáci obed. Za približne 5 € na osobu sme dostali čaj, polievku a hlavné jedlo. Okrem nás tu nebol nikto, len deti z miestnej komunity.
Po výbornom obede sme sa vybrali na krátku prechádzku po okolí. Hneď za reštauráciou sme objavili termálne bazény, v ktorých sa hrali miestne deti. Pridal sa k nám aj štvornohý sprievodca – pes, ktorý sa rozhodol, že nám ukáže okolie.
Práve z Pilimbalá sa najčastejšie začína výstup na vulkán Puracé. Túra na samotný vrchol trvá 4–6 hodín (v závislosti od tempa a počasia) a vedie cez nehostinnú, ale fascinujúcu vysokohorskú krajinu. Vegetácia postupne mizne a krajinu striedajú lávové polia, sopečný prach a napokon samotný dymiaci kráter.
Žiaľ, počas našej návštevy bola sopka stále považovaná za nebezpečnú, a výstup na vrchol nebol povolený. No už vtedy sme si povedali, že sa sem určite chceme vrátiť – ubytovať sa na tomto nádhernom mieste a skoro ráno vyraziť až ku kráteru vo výške 4 750 m n. m.
Počas prechádzky sme narazili aj na starý, dnes už nefunkčný bazén ukrytý v lese. Zarastený trávou a obklopený bujnou zeleňou pôsobil ako spomienka na časy, keď tu návštevníci mohli oddychovať v teplej vode. Miestni nám spomínali, že jeho zatvorenie súviselo s geologickou aktivitou v oblasti – možno so zemetrasením, možno so zvýšenou činnosťou sopky Puracé.
Cesta nazad
Po krátkom oddychu sme sa opäť vydali na cestu, no s národným parkom Puracé sme sa ešte nelúčili. Odtiaľto sme zamierili do mestečka San Agustín a rozhodli sa ísť po prašnej ceste, ktorá pretína park ešte raz.
Vedeli sme, že nebude najpohodlnejšia, no sľubovala niečo cennejšie než komfort – ďalšiu dávku nádherných výhľadov, surovej prírody a pokojnej atmosféry tohto výnimočného miesta.
A úprimne, bola to jedna z najkrajších ciest v celej Kolumbii. Krajšia bola už len tá, ktorá viedla popri rieke Río Magdalena z Tatacoy do Bogoty mimo diaľnice.
Praktické informácie k výletu do Valle de Cocora
📍 Do mesta Popayán sa z Cali dostanete autom približne za 3–4 hodiny. Odtiaľ vedie cesta priamo do mestečka Puracé (asi 1 hodina), kde začína vstup do národného parku. Najjednoduchšie je mať vlastné auto, no ak ho nemáte, z Popayánu sem chodia aj miestne autobusy. Odporúčame vyraziť skoro ráno – park sa nachádza vo vysokohorskej oblasti a poobede často prichádza hmla či dážď.
🎟️ Vstup stojí 32 500 COP na osobu. Okrem toho je povinné najať si sprievodcu z komunity Pueblo Yanacona, ktorý vás bude sprevádzať po hlavných trasách za 50 000 COP. Sprievodcovia väčšinou hovoria iba po španielsky a nájdete ich pri vstupe do parku.
💧 Vezmite si dostatok vody a jedla – v parku nie sú žiadne reštaurácie ani obchody, iba malé domáce kuchynky pri termálnych oblastiach (napr. v Pilimbalá).
🥾 Trasy sú v nadmorskej výške 3 000–3 500 m n. m., preto kráčajte pomaly a nepodceňte aklimatizáciu. Určite sa vám zídu pevné, nepremokavé topánky, vetrovka, čiapka a pršiplášť. Počasie sa tu mení z minúty na minútu.
🕐 Prehliadka termálov San Juan zaberie 2–3 hodiny, pozorovanie kondorov na Mirador del Cóndor približne 30 minút. Ak plánujete výstup na sopku Puracé, potrebujete dva celé dní.
📸 Výlet môžete spojiť s turistikou v južnej časti parku, kvázi po ceste do San Augustín.
Kde bývať ?
Ak chcete navštíviť národný park Purace, najlepšie spravíte, keď budete bývať v meste Popayán. Nájdete tu množstvo nádherných ubytovaní za dostupnú cenu.
Budget-friendy ubytovania
Pre tých, ktorí cestujú s obmedzeným rozpočtom, Popayán ponúka niekoľko výborných možností v centre mesta.
Alojamiento Colonial Popayán – Tento útulný apartmán sa nachádza v historickom centre mesta a ponúka pohodlné izby s bezplatným Wi-Fi.
Casa Loma – Obľúbený medzi cestovateľmi, tento hostal ponúka jednoduché izby a priateľskú atmosféru.
Green Hostal Popayán – Súčasťou tohto hostalu je záhrada, terasa a reštaurácia, ideálne pre tých, ktorí hľadajú pokojné prostredie.
Pozrite si cenovo dostupné ubytovania tu: Budget-friendly
Stredná trieda – pohodlie a dobrá lokalita
Pre tých, ktorí hľadajú viac pohodlia za rozumnú cenu, sú tu tieto možnosti:
Hotel La Plazuela – Tento hotel v koloniálnom štýle sa nachádza v centre mesta a ponúka komfortné izby, skvelé raňajky a atmosféru ako na zámku. Sami sme bývali práve tu.
Hotel Dann Monasterio – Ubytovanie v historickom kláštore s modernými zariadeniami, vrátane bazéna a fitness centra.
Hotel Boutique Confort Suites – Elegantný hotel s vynikajúcimi službami a pohodlnými izbami, ideálny pre tých, ktorí hľadajú kvalitné ubytovanie.
Pozrite si ubytovania strednej triedy tu: Mid range ubytovania
Luxusné ubytovania tu žiadne nenájdete. Už stredná trieda vychádza okolo 50-70€ na noc a sú to vlastne najdrahšie ubytovania v meste.
