
Barrio Pablo Escobar: Escobarova štvrť
28. januára 2025
Mestečko Filandia – farebný drahokam
28. januára 2025Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Scénická cesta z Jardínu do Manizales
Kolumbia je krajina, kde sa cesta sama o sebe stáva zážitkom. Či už prechádzate horskými priesmykmi, údoliami s riekami alebo popri kávových plantážach, pohľady z auta sú vždy ako z pohľadnice. Snáď všetky cesty v Kolumbii sú scénické a ponúkajú nádherné výhľady na kopce, husté lesy a široké rieky. No aj medzi nimi sa nájdu také, ktoré si zapamätáte navždy. Pre nás to bola cesta z púšte Tatacoa do Bogoty a potom trasa z Jardínu do Manizales, ktorá sa nám navždy vryla do pamäti.

Mirador del Cauca
Unavení z celého dňa a z dlhej cesty sme zastavili pred pekne vyzerajúcou reštauráciou. Dúfali sme, že budú mať poriadnu kávu – pravé espresso. No len čo sme vstúpili, káva už bola druhoradá. K reštaurácii patrí obrovská terasa, ktorá ponúka nádherný výhľad na okolie.
Hustý les, divoko tečúca rieka, obrovský most a železné srdce – zdanlivo nesúvisiace prvky, ktoré vytvorili harmóniu a raj.
Deti hneď zaujala aj hojdacia sieť, do ktorej sa okamžite hodili a rozhodli sa pozorovať rieku, či náhodou neuvidia nejakého krokodíla. My sme si v kľude vypili kávu a aj keď nebola taká, po akej sme túžili, bolo nám to jedno.

Jednoduché šoférovanie
Doma sme veľa čítali, ako sú cesty v Kolumbii zlé a šoférovanie náročné. Najazdili sme v Kolumbii 3500 kilometrov a musíme nesúhlasiť s týmito tvrdeniami. Hlavné cesty sú široké, dobre udržiavané a často vyzerajú lepšie ako niektoré v Európe. Vedľajšie sú síce úzke a kľukaté, no stále nadštandardné vzhľadom na terén, ktorým vedú. Iba niekoľko ciest bolo naozaj rozbitých, ale aj tie zostali prejazdné. Auto nám ponúklo slobodu, možnosť zastaviť, kde sme chceli, a vychutnávať si výhľady, ktoré sa menili každých pár kilometrov.

Jedinou nevýhodou úzkych ciest bola nemožnosť plne sa kochať krajinou, pretože pozornosť musela ísť hlavne na volant 😊. Zelená krajina sa postupne menila – od svetlozelenej, takmer jarnej pri Jardíne, až po tmavozelenú, hlbokú a divokú zeleň pri Manizales. Každý úsek mal iný charakter. Raz sme sa ocitli medzi sviežimi kávovými plantážami, o pár kilometrov ďalej už dominovali banánovníky a palmy. V diaľke sa občas objavil vrchol Ánd zahalený v oblakoch a pri serpentínach sa otvorili výhľady na celé údolia s riekami.

Miestni jazdia prevažne na motorkách, pretože sú lacnejšie a praktickejšie. Prenášajú na nich doslova všetko – od vriec s ovocím až po televízory či bicykle. Cestou sme videli scény, ktoré by doma pôsobili absurdne, tu však patrili k bežnému koloritu. Celú trasu sme si užívali ako dobrodružstvo, ktoré by sme pokojne prirovnali k jazde cez rozprávkovú krajinu.

Manizales – Vianočný raj
Do Manizalesu sme dorazili k večeru, akorát tak aby sme si stihli dopriať výborné jedlo v hoteli a vydali sme sa na preskúmanie nočného mesta. Po týždni v Kolumbií už nemáme strach.

Aj keď Manizales nie je bežnou súčasťou itinerárov, pokiaľ sa chystáte navštíviť národný park Los Nevados, určite by ste mali zvážiť prespanie v tomto meste. A najlepšie je spojiť návštevu parku s večerným pobytom v termáloch Santa Rosa. Pre obe miesta je Manizales ideálnym východiskovým bodom.
Mesto na nás pôsobilo autentickejšie než Medellín či Bogotá a možno aj o niečo nebezpečnejšie. V uliciach stáli všade plne ozbrojení policajti, no žiadne nepokoje sme nevideli. Zato nás neuveriteľne prekvapilo vianočnou výzdobou. Takúto krásu sme tu naozaj nečakali.

Semafory sa premenili na ruky snehuliakov, po meste boli rozmiestnené obrovské vianočné gule a stromčeky a nechýbali ani Santove sane vedúce priamo do nákupného centra. Najkrajšia bola však výzdoba na námestí. Našli sme tu mapu sveta s vyznačenými kávovými veľmocami, exotické tanečnice aj svietiace zvieratká vrátane žirafy či zajkov.

Detský raj
Pre deti tu boli fontány, ktoré striekali vodu na chodník. Miestne deti pobehovali pod prúdmi vody a tie naše sa k nim hneď pridali. Takáto netradičná nočná prechádzka mimo turistických trás nás len utvrdila v tom, že Kolumbia nie je nebezpečná krajina. Pár jednotlivcov netvorí obraz celej krajiny a Kolumbia robí všetko preto, aby zmenila svoju povesť. Bežný turista sa tu naozaj nemá čoho báť.

Kde bývať v Manizales?
Ak prídete do Manizales, máte dve dobré možnosti na ubytovanie – buď si vybrať hotel priamo v centre mesta, alebo bývať pri termáloch, ak plánujete aj relax v horúcich prameňoch (termales), pred výletom do národného parku Los Nevados. Čo bol aj náš hlavný dôvod návštevy tohto mesta.
Bývanie v centre:
Najlepšie oblasti sú East Manizales (Zona Rosa) a okolie centra – sú blízko reštaurácií, kaviarní, hlavných atrakcií ako Plaza Bolívar či Katedrála. Hotely ako Hotel Estelar El Cable sú výbornou voľbou: komfortné izby, dobré recenzie, blízko centra, čo je výhoda, keď chcete preskúmať mesto bez veľa presunov.
Určite v Manizales neodporúčame ísť do ubytovania mimo centra či s horšími referenciami. V uliciach sme videli desiatky policajtov, ktorí dozerali na bezpečnosť, ale keď sme prechádzali autom cez nektoré ulice, necítili sme sa úplne bezpečne.
My sme bývali v Hoteli Carreto a izby boli obrovské. Priestranné, čisté a aj s teplou vodou, čo je na Kolumbiu v niektorých častiach vzácnosť. Okrem toho ponúkal bezplatné parkovanie v ich garáži a fantastické raňajky Tento hotel má dve pobočky a pokiaľ chcete bývať bližšie k Los Nevados, lepšiu možnosť nenájdete.
♨️ Po ceste do Los Nevados
Pokiaľ by ste chceli bývať bližšie k Los Nevados, máte niekoľko možností pri dedinke Galizano. Okrem nádherných hotelov tu na vás čakajú aj termálne kúpele, ktoré si môžete vychutnať po túre.
Pokiaľ ste ochotní zaplatiť za noc 100 €/osoba, určite zvážte Termales El Otoño.
Pokiaľ hľadáte cenovo dostupnejšie možnosti, je ich tu viacero, napríklad hotel Queó Quality Hotel alebo nádherný Estelar Recinto





