Lávová jaskyňa the cave Vidgelmir
24. januára 2025
Salento: Palmové údole Valle de Cocora
27. januára 2025
Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Los Nevados National Park: sopečné hory
Niekde medzi zelenými kopcami regiónu Coffee Triangle sa začína úplne iný svet. V diaľke sa týčia biele štíty – niečo, čo človek v tropickej Kolumbii tak celkom nečaká. Los Nevados, národný park rozprestierajúci sa medzi departmánmi Caldas, Tolima, Quindío a Risaralda, je presne tým miestom, kde sa dažďový prales mení na mesačnú krajinu, páramo dýcha tichom a sopky si držia vlastné, často nevyspytateľné nálady.
Vo výške 4500 metrov nad morom nám tak Kolumbia ponúkla úplne inú tvár a aj keď sme už predtým videli sopečnú krajinu, táto bola unikátna a špecifická a rozhodne stojí za návštevu.
Jardin
- Možnosti vstupu
- Cesta k Ingreso Al Nevado Del Ruiz
- Miestny čaj - liek na výškovú chorobu
- Vstup do Los Nevados – Brisas
- Cesta k 1. estación Aguacerales
- 2. zastávka – Arenales
- 3. zastávka – Valle Lunar
- 4. zastávka – Valle de las Tumbas
- Meniace sa počasie
- Cesta nazad
- Cascada del Río Azufrado
- Los nevados National Park – praktické informácie
- Kde bývať ?
- S čím výlet spojiť?
- Termály Santa Rosa de Cabal
- Prehliadka Manizales
Možnosti vstupu
Cieľom mnohých turistov je vidieť aspoň jednu z troch dominánt parku – Nevado del Ruiz, Santa Isabel alebo Nevado del Tolima. Najvyšší z nich, Ruiz, dosahuje 5 321 metrov a stále patrí medzi aktívne sopky.
Hoci výstup na samotný vrchol nie je povolený kvôli bezpečnostným opatreniam súvisiacim s vulkanickou aktivitou, trasa ponúka neuveriteľné výhľady a možnosť spoznať flóru a faunu párama vo výške nad 4 500 metrov.
Jednou možnosťou je vstup zo strany Salenta. Odtiaľ sa dá vyraziť na viacdňový trek smerom k jazeru Otún, na vrch Santa Isabel (4 950 m n. m.) alebo dokonca absolvovať technicky náročnejší výstup na Nevado del Tolima (5 215 m n. m.). Tieto treky si vyžadujú dobrú kondíciu, aklimatizáciu a najmä certifikovaného horského sprievodcu – bez neho sa do vyšších polôh nedostanete.
Druhou možnosťou je využiť jednodňový trek iba k jazeru Otún. Ponúka ho viacero agentúr, no terén je vo vysokej nadmorskej výške a počasie môže výlet skomplikovať.
Vstup cez Brisas
Poslednou možnosťou je prístup z Brisas. Síce najvyššia výška je „len“ niečo okolo 4 600 metrov, no trasu idete na vlastnom aute (alebo v minibuse ak idete organozovanou túrou a vy si určíte, koľko na jednotlivých zastávkach nachodíte. A bola to s deťmi najlepšia voľba.
Nech sa rozhodnete pre ktorúkoľvek trasu, nebudete ľutovať. Samotný vstup do parku stojí 70 000 COP na osobu (bez sprievodcu). Organizované jednodňové výlety začínajú na 200 000 COP na osobu (ak zahŕňajú vstup do parku).
Cesta k Ingreso Al Nevado Del Ruiz
Z Manizales sme vyrazili o 8:00, aby sme do parku prišli na 9:00. Chceli sme sa vyhnúť radám na vstup a zároveň mať istotu, že sa do parku dostaneme. Aby sa neohrozovala fauna a flóra, park limituje počet ľudí, ktorí sem denne môžu prísť.
Prvá polovica cesty ubehla veľmi rýchlo. Pomaly sme sa štverali do kopca a naberali výšku. Mapy ani nepotrebujete, nakoľko sú všade smerové značky na Los Nevados. Viac menej idete stále rovno po hlavnej ceste.
Postupujeme ďalej meniacou sa krajinou. Husté stromy sme nechali za sebou niekde okolo nadmorskej výšky 2500 metrov. Ceste začínajú dominovať zelené polia, osamelé palmy a stromy. Cestou sme stretli aj niekoľko kráv či kôz, ktoré sa tu voľne pásli.
Miestny čaj - liek na výškovú chorobu
Vo výške 3200 metrov zastavujeme pred reštauráciou Parador Turístico Restaurante La Esperanza. Síce sme na hoteli raňajkovali, ale nemáme dostatočnú aklimatizáciu na výšku, do ktorej ideme, a tak siahame po lokálnom čaji, ktorý je výborná prevencia výškovej choroby. Vôbec sme ju necítili.
Nám dospelým čaj veľmi chutil, deťom vôbec. Snažili sme sa ich donútiť vypiť aspoň časť, no 12-ročná Katya sa postavila na zadné a odmietla. Výsledkom bolo, že ako jediná nedorazila do cieľa kvôli výškovej chorobe.
Po chvíľke znovu vyrážame na cestu, no už sa blížime k Los Nevados. A krajina sa viditeľne mení. Ocitáme sa v hustých oblakoch a okolo nás začína byť odlišná vegetácia.
Vstup do Los Nevados – Brisas
Tesne pred odbočkou do parku Los Nevados stojí polorozpadnutá budova. Nevynechajte ju, stojí za krátku zastávku. Auto pred nami zaparkovalo pri budove pri krajnici a naša zvedavosť zvíťazila. Zastavili sme tiež a neoľutovali sme.
Z okien sa totiž naskytá luxusný výhľad na okolité hory a vegetáciu. Zároveň sme si prvýkrát vyskúšali, aké to je dýchať vo výške 4000 metrov nad morom. Signál na mobile už viac nie je ako je, ale viac ho už aj tak nebudeme potrebovať. Doviedol nás do cieľa a ukázal spoľahlivú nadmorskú výšku.
Po pár metroch odbočujeme z hlavnej cesty na prašnú. Hneď v jej úvode sídli miestny strážnik, ktorý kontroluje pohyb turistov. Hlásime, že ideme pozrieť park a on nás púšťa ďalej. Posledné 2 kilometre a sme v prvom cieli. Došli sme k Brisas.
Po zaplatení vstupného, poplatku za sprievodcu a poistenia nás zamestnanci posielajú vypočuť si pokyny k návšteve. Tie sú, žiaľ, iba v španielčine, a tak máme smolu. Museli sme sa veľmi snažiť, aby sme aspoň niečomu porozumeli. Na záver sme boli pridelení do skupiny áut, ktorej sme sa mali držať počas celej návštevy. Pre istotu sme si dali ešte jeden miestny čaj a nasadli do auta. Teda až po tom, čo sme preskúmali okolie.
Cesta k 1. estación Aguacerales
Výhodou prístupu z tejto strany je kombinácia túry a jazdy autom, takže pokiaľ niekomu bude zle, jednoducho ostane ležať v aute. A pokiaľ sem idete s deťmi, šanca, že im bude zle, je vysoká.
Na prvú zastávku sme teda pokračovali v našom prenajatom aute a vychutnávali si scenériu. Ešte stále bola okolo nás zeleň.
Čím ďalej sme však išli, tým jej bolo menej a postupne už ostali iba kaktusy, mach a rastliny špecifické pre toto podnebie. No hory obklopené hmlou všade okolo nás ostali.
Keď sme konečne zastavili na prvej zastávke, ostali sme trošku sklamaní. Viac-menej ide iba o vyhliadkový bod bez nejakej extra chôdze. No napriek tomu mini vodopádik obrastený machom pôsobil nádherne.
2. zastávka – Arenales
Počas krátkej cesty k druhej zastávke sa krajina okolo nás úplne zmenila. Cesta bola hrboľatá a úzka, no neskutočne nádherná.
Rastliny boli čoraz vzácnejšie a čoraz menšie, zem pod nohami mala miestami žltkastý odtieň a všade navôkol sa dvíhali sivé svahy hôr.
Konečne sme zaparkovali a mohli sme sa vydať objavovať okolie..Tu už nás čakala krátka túra a my sme ihneď zamierili k veľkým skalám.
Čím bližšie sme boli, tým lepšie sme videli, kadiaľ tu v minulosti prúdila láva. Na rozdiel od Islandu, ktorý bol pokrytý čiernym pieskom, tu všade bola iba šedá.
Medzi vyschnutými steblami trávy sme sem-tam našli nádherné zelené rastliny, ktoré sme zatiaľ nikde inde nevideli. Sprievodca nám rozprával o miestnej flóre a faune, no my sme z jeho španielčiny veľa nerozumeli :).
Katyu už začínala bolieť hlava, ale zatiaľ len mierne.
S Martinom sme zatiaľ pátrali po okolí a našli sme skalu, z ktorej sme si neskôr spravili šmykľavku a trošku sme sa po dlhom sedení vybláznili.
Celkovo sme tu mali rozchod asi na 30 minút, ale sprievodcovia sa stále snažili mať prehľad o tom, kto kde je. Nešlo len o našu bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť krajiny. Dávali pozor, aby turisti nestúpali po kvetinách a aby sa nikto nepokúsil liezť cez sopečný popol hore na kopec.
Keď nastal čas, znovu sme sadli do áut a pokračovali ešte vyššie.
3. zastávka – Valle Lunar
Valle Lunar v preklade znamená „mesačné údolie“ a úprimne, to je presne prirovnanie, ktoré najlepšie vystihuje krajinu, kam sme dorazili.
Po vystúpení sa nám otvorila surová a drsná krajina – takmer bez vegetácie, s kamennými poľami, sivo-hnedým vulkanickým pieskom a hmlou, ktorá sem často zablúdi a vytvára dojem, že sa ocitáte mimo planéty. Šedé skaly, šedý piesok a dokonca aj šedé rastliny. Akoby maliarovi už došli ostatné odtiene.
Vzduch je tu citeľne redší, teplota môže byť len niekoľko stupňov nad nulou a vietor je nepríjemne studený. Práve v tejto časti výstupu sa často najviac prejavia účinky nadmorskej výšky a tak aj bolo. Z našej skupiny tu dvaja začali mať silné prejavy a dostali zákaz opúšťať auto. Katya sa ešte viac sťažovala na bolesť hlavy, ale túto krátku prechádzku ešte zvládla.
Z Valle Lunar pokračuje väčšina túr ešte o kúsok vyššie, k poslednému vyhliadkovému bodu pod kráterom Nevado del Ruiz, hoci vstup až na vrchol je už roky zakázaný kvôli aktivite sopky.
4. zastávka – Valle de las Tumbas
Farebné machy a akákoľvek vegetácia ustupuje a nahrádza ich už len sopečný prach a pieskovcové útvary. Pred nami sa rozprestiera Valle de las Tumbas, čo v preklade znamená „Údolie hrobov“ – názov, ktorý tu nie je náhodný.
Katya sa po pár metroch vracia do auto, dáva si lieky proti bolesti a ostáva v aute. V ostatných autách leží tiež niekoľko ľudí, a tak tu jeden sprievodca ostáva strážiť posádku s výškovou chorobou.
Vydávame sa po sypkom sopečnom piesku smerom nahor. Trasa je najskôr vyšľapaná, no po chvíľke už ideme do prudkého kopca, pričom sa nám nohy zahrabávajú do piesku.
Výhľady na vulkány
Táto časť národného parku Los Nevados pôsobí úplne inak než zvyšok trasy. Kým iné úseky dýchajú životom, Valle de las Tumbas je tichým, surovým miestom, kde krajina pripomína mesačný povrch alebo pradávne pohrebisko. Zvlnené duny sypkého vulkanického prachu a roztrúsené balvany sú jedinými vecami, na ktoré narazíte.
Pokiaľ by bolo lepšie počasie, videli by sme aj zasnežené vrcholy Vulkánov. Žiaľ počasie v horách je nevyspytateľné a možno vy budete mať viac štastia.
Miestni sprievodcovia často hovoria o tom, že názov vznikol kvôli podobnosti týchto skál so starými hrobmi alebo kvôli mýtom a legende o dušiach, ktoré sa v tomto údolí vraj strácajú v hmle.
Meniace sa počasie
Hmla hustla čoraz viac a po pár minútach začala byť taká hustá, že sme ledva dovideli 20 metrov pred nás. Valle de las Tumbas leží v nadmorskej výške 4500 metrov a počasie si tu naozaj robí, čo sa mu zachce. Vietor sa do nás tiež začínal opierať a boli sme vďační za hrubé zimné bundy, ktoré nám všade inde v Kolumbii boli úplne zbytočné 😊.
Neodolali sme ešte krátkej prechádzke po mesačnom povrchu. Kamene mali rôzne tvary a otvory. Niektoré zadržiavali vodu, iné boli zasypané pieskom. Valle de las Tumbas pôsobilo ako skutočne nehostinná krajina bez života a možno práve tým nás tak fascinovalo.
No nemali sme veľa času na obdivovanie. Hmla padla ešte viac, sprievodca hlasom lákal ľudí k sebe a veľmi rýchlo sme sa museli presunúť k autám, kde už na nás čakalo záchranné vozidlo.
Hneď sme aj chápali prečo. Viditeľnosť klesla na minimum, nebolo poriadne vidno cestu pred nami. Sprevádzalo nás až k druhej zastávke, kde sa odpojilo a asi išlo pomáhať skupine po nás. Mali sme šťastie, nakoľko pochybujem, že ďalšie skupiny pustili až hore.
Keď sme prišli hore my, viditeľnosť nebola najlepšia, ale ani zlá. Rapídne sa zhoršila za cca 10 minút a nevyzeralo to nádejne.
Cesta nazad
Keď sme schádzali dole, po celý čas nás doháňala hmla. Dokonca aj pri prvej zastávke, kde sme predtým pozorovali krajinu vzdialenú niekoľko stoviek metrov až kilometrov, bola zahalená hustou vrstvou.
Presne kvôli tomuto parku sme si v požičovni brali SUV, a netušili sme, že Los Nevados bol len začiatok šialených cestičiek. Neplánovane sme narazili aj na ďalšie 😊, najmä v regióne Huila.
Z parku sme sa rozhodli pokračovať ešte ďalej. Tesne pred odbočkou do parku nás totiž upútal vodopád na ceste pred nami. Rozhodli sme sa teda nezamieriť hneď späť do Manizalesu, ale pokračovať smerom na Termales El Sifón.
Cascada del Río Azufrado
Asi dve minúty po odbočení z prašnej cesty Los Nevados na hlavnú dorazíte k vodopádu Cascada del Río Azufrado.
Tento vodopád sa nachádza v oblasti, kde rieka Azufrado preteká geotermálne aktívnym územím – voda tu má jemný sírový nádych a miestami sa z nej vznáša para.
Okolie vodopádu je obklopené surovou andskou krajinou s holými svahmi a zvláštnymi skalnými útvarmi, ktoré dotvárajú takmer mesačný ráz. Žiaľ, zblízka nie je vodopád až tak dobre viditeľný.
Pokračovali sme ešte kúsok ďalej k Laguna de los Colores, kde sme čakali krásnu lagúnu. No jediné, čo sme tu našli, boli kaktusové polia a termálna rieka, z ktorej stúpala para. Zhora zas padala hmla, a tak bola celá scenéria trošku komická.
Konečne sme zamierili späť do Manizalesu, po tej istej ceste, ako sme prišli sem. Hlava nás už bolela všetkých, no stálo to za to. Ešteže sme si doma hovorili, že po tak náročnom dni nám dobre padnú termály, a na dnešný večer máme zarezervované Termales Santa Rosa del Cabal. Mám pocit, že to je presne to, čo naše telo teraz potrebuje.
Los nevados National Park – praktické informácie
Celý areál Los Nevados sa nachádza vo vysokohorskom prostredí – nadmorská výška presahuje 4 000 m n. m., preto netreba podceniť prípravu. Výšková choroba sa môže prejaviť už od 2 500 metrov.
💧 Majte pri sebe dostatok pitnej vody. V parku si ju nemáte kde kúpiť a dehydratácia môže zhoršiť príznaky výškovej choroby – bolesť hlavy, únavu či nevoľnosť.
🍃 Pri vstupe vám často ponúknu teplý čaj z listov koky. Určite si ho dajte. Z našej skupiny mali výškovú chorobu najmä deti, ktorých rodičia sa im ho báli dať. A aj my sme ľutovali, že sme Katyu nedonútili ho vypiť. Je bezpečný a nemusíte sa ničoho obávať. Dokonca sa tu predáva aj v potravinách.
🧥 Teplota v Los Nevados sa celoročne pohybuje okolo 0 °C, navyše často fúka silný vietor. Vezmite si zimnú bundu alebo aspoň viacero vrstiev oblečenia, ktoré si viete prispôsobiť.
🥾 Obujte si trekingové topánky alebo inú pevnú obuv. Po lávovom piesku sa vám bude veľmi zle chodiť v obyčajných teniskách.
💰 Vstupné do parku bolo dokopy 347 000 COP pre 4 osoby. Zahŕňalo to nielen vstup, ale aj sprievodcu a povinné poistenie. Na osobu to vychádzalo okolo 21 €. Pokiaľ pôjdete cez agentúru, bude to výrazne drahšie. Ponuky so zvozom z Manizalesu začínali na 100 € na osobu.
⛔ Deň pred výletom nejedzte ťažké jedlá, nepite alkohol a doprajte si výdatný spánok. Pomáhajú predísť výškovej chorobe, respektíve znižujú jej intenzitu.
🎒 Aj keď je chladno, UV žiarenie vo výške je extrémne silné. Nezabudnite si natrieť tvár opaľovacím krémom.
Kde bývať ?
Po ceste do Los Nevados
Pokiaľ by ste chceli bývať bližšie k Los Nevados, máte niekoľko možností pri dedinke Galizano. Okrem nádherných hotelov tu na vás čakajú aj termálne kúpele, ktoré si môžete vychutnať po túre.
Pokiaľ ste ochotní zaplatiť za noc 100 €/osoba, určite zvážte Termales El Otoño.
Pokiaľ hľadáte cenovo dostupnejšie možnosti, je ich tu viacero, napríklad hotel Queó Quality Hotel alebo nádherný Estelar Recinto.
Bývanie v Manizales:
Najlepšie oblasti sú East Manizales (Zona Rosa) a okolie centra – sú blízko reštaurácií, kaviarní, hlavných atrakcií ako Plaza Bolívar či Katedrála. Hotely ako Hotel Estelar El Cable sú výbornou voľbou: komfortné izby, dobré recenzie, blízko centra, čo je výhoda, keď chcete preskúmať mesto bez veľa presunov.
Určite v Manizales neodporúčame ísť do ubytovania mimo centra či s horšími referenciami. V uliciach sme videli desiatky policajtov, ktorí dozerali na bezpečnosť, ale keď sme prechádzali autom cez nektoré ulice, necítili sme sa úplne bezpečne.
My sme bývali v Hoteli Carreto a izby boli obrovské. Priestranné, čisté a aj s teplou vodou, čo je na Kolumbiu v niektorých častiach vzácnosť. Okrem toho ponúkal bezplatné parkovanie v ich garáži a fantastické raňajky Tento hotel má dve pobočky a pokiaľ chcete bývať bližšie k Los Nevados, lepšiu možnosť nenájdete.
S čím výlet spojiť?
Termály Santa Rosa de Cabal
Po dni strávenom vo vysokohorskom prostredí Los Nevados niet lepšieho zakončenia ako relax v termálnych prameňoch Santa Rosa de Cabal. Nachádzajú sa asi 40 minút jazdy od Manizales a ponúkajú niekoľko bazénov s rôznou teplotou, nádherný vodopád priamo pri areáli a prostredie obklopené zeleňou. Večer tu panuje čarovná atmosféra – kontrast horúcej vody a chladného horského vzduchu je presne to, čo vaše telo po náročnej túre potrebuje. Vstup stojí približne 50 000 COP a určite odporúčame rezervovať si lístky vopred, najmä počas víkendov.
Prečítajte si viac tu: Santa Rosa de Cabal
Prehliadka Manizales
Ak máte viac času, doprajte si aj prehliadku samotného Manizales. Toto univerzitné mesto, položené na strmom svahu, vás prekvapí autentickou atmosférou aj srdečnými obyvateľmi. Okrem katedrály Basilica de la Inmaculada Concepción sa oplatí vystúpiť na vyhliadkovú vežu Torre Chipre, odkiaľ uvidíte celé údolie a pri dobrej viditeľnosti aj zasnežené vrcholy Los Nevados. Manizales je známe aj svojou živou kultúrou – večer si tu môžete vychutnať tradičnú hudbu, lokálne bary alebo len prechádzku po vianočne vyzdobených uliciach, ak sem zavítate v decembri.
Spojením výletu do parku s termálmi alebo s prehliadkou mesta získate zážitok, ktorý ukáže nielen krásu andskej prírody, ale aj srdečnosť kolumbijských miest.
