La Catedral – Pablovo väzenie

Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog. 

La Catedral – Pablovo väzenie

Na kopci nad Medellínom, v lesnatej oblasti východne od mesta, sa týči La Catedral. Miesto, kde mal byť Pablo Escobar odlúčený od sveta a pod kontrolou štátu. V skutočnosti však išlo o luxusné väzenie, ktoré si navrhol a dal postaviť sám.

Väzenie, ktoré mu poskytlo väčšie pohodlie ako väčšina hotelov v meste. A najmä väzenie, z ktorého Pablo mohol bez obmedzení riadiť svoj drogový kartel.

Cesta k La Catedral

K La Catedral sme sa vybrali autom z Medellínu. Cesta viedla cez štvrť Envigado a následne do kopcov nad mestom. Záverečný úsek bol úzky a strmý, no asfaltová cesta nás bez problémov doviedla až k areálu bývalého väzenia. Autobusom sa sem nedostanete, takže ak nemáte vlastné auto, jedinou možnosťou je privátny výlet.

Cestou sme míňali značky o výskyte mačkovitých šeliem, ale čo nás skutočne ohromovalo boli výhľad na Medelín. Už po ceste sme si uvedomini, prečo si vybral Pablo práve toto miesto pre svoje väzenie.

Po príchode si nás všimol jeden zo zamestnancov, ktorý sa nám sám ponúkol ako sprievodca. Prekvapilo nás, že za prehliadku nepýtal žiadne vstupné – len sa nás opýtal, či máme záujem dozvedieť sa viac o histórii tohto miesta. Samozrejme sme súhlasili a urobili sme dobre.

Organizovaná prehliadka

Nasledujúce dve hodiny sme strávili naozaj výnimočnou prehliadkou. Náš sprievodca sa ukázal ako veľmi rozhľadený a zasvätený človek. Postupne nám prezradil, že jeho otec bol počas 90. rokov členom Cali kartelu a on sám mal množstvo osobných spomienok a známostí spojených s týmto prostredím. Vďaka tomu nás neoboznámil len s faktami, ktoré by sme si mohli prečítať na internete – doplnil ich o zákulisné príbehy, detaily z každodenného fungovania kartelu a porovnával praktiky Medellínskeho a Cali kartelu.

Ukázal nám, kde stála pôvodná brána, ako fungovalo zabezpečenie areálu, ktorým tunelom Pablo unikol, aj kde presne sa nachádzali hroby obetí. Taktiež nám porozprával aj informácie o Pablovej manželke Viktórii, o dome, ktorý jej dal Pablo postaviť na opačnom kopci, aby ju mohol ďalekohľadom sledovať. A veľa, veľa ďalšieho.

Na záver sme mu chceli poďakovať, no on nechcel prijať žiadnu odmenu. Nakoniec sme mu aspoň symbolicky vtisli sme niekoľko peňazí do ruky, ako poďakovanie za čas, ktorý nám venoval. Bolo to jedno z najautentickejších stretnutí počas nášho pobytu v Kolumbii.

Prečo vôbec vzniklo takéto väzenie?

Začiatkom 90. rokov rástol tlak kolumbijskej verejnosti aj Spojených štátov, aby sa Pablo vzdal. Vláda potrebovala ukončiť vojnu s kartelom a prezident Gaviria súhlasil s neobvyklým riešením – Pablo sa vzdá, ale pôjde do väzenia, ktoré si postaví podľa vlastných predstáv a zostane na území Kolumbie. Hrozilo mu totiž vydanie do Spojených štátov, čoho sa Pablo veľmi bál. Tam by sa nedočkal žiadnych úľav a šanca na útek bola mizerná. Dohodol si ale jasné podmienky, vrátane obvinení, za ktoré pôjde sedieť.

Na prehliadke sme sa dozvedeli, že Pablo si však stavbu väzenia nefinancoval sám. Platili to daňoví poplatníci. Vláda bola ochotná urobiť čokoľvek, aby ukončila násilie a vraždenie policajtov.

Stavba pod Pablovou kontrolou a mŕtvi architekti

Pablo sa postaral o každý detail. Zvolil si miesto s výhľadom na Medellín, kde stála pôvodne stará chata mníchov. Tú zbúrali a na jej mieste vyrástla La Catedral s vlastným kasínom, barom, ihriskom a dokonca diskotékou. Areál stál vysoko v horách nad Medellínom, na strategickom mieste s výhľadom na celé údolie. Okrem toho, že poskytoval bezpečie, umožňoval Pablovi sledovať aj pohyby polície a armády v meste.

Väzenie strážili len jeho muži, nielen štátni dozorcovia. Stavba mala elektrický plot, kamenné múry a strážne veže.

Aby nikto neprezradil podzemné chodby a únikové trasy, všetkých 300 architektov a robotníkov po dokončení stavby odstránili. Každý z nich zmizol bez stopy. Dodnes sa predpokladá, že ich pochovali priamo v okolí väzenia.

Riadenie impéria z luxusného „väzenia“

Po tom, ako „nastúpil“ do La Catedral, Pablo sa nevzdal svojej moci. Naopak. Z pohodlia svojej vily na kopci pokračoval v riadení kartelu, prijímal hostí, organizoval večierky, navštevovali ho prostitútky a občas aj známe osobnosti. Väzenie slúžilo viac ako útočisko než trest.

K väzeniu mal vlastný heliport a vynútil si uzatvorenie vzdušného priestoru v rádiuse 10 kilometrov od areálu, aby nikto nemohol vidieť, v akom luxuse žije.

Prístupová cesta mala tri stanovištia, na ktorých návštevníkov kontrolovali, brali im zbrane a rozhodovali, či môžu, alebo nemôžu pokračovať v ceste.

Súčasťou stavby bol aj domček na susednom kopci, do ktorého presťahoval svoju manželku Viktóriu a ich deti. Chcel ich mať blízko pri sebe a kontrolovať, či sú v bezpečí. Zo svojho sídla ju tak vedel ďalekohľadom pozorovať, videl, ako sa deti hrajú vonku a tak, keď zrovna neriadil biznis, kochal sa pohľadmi na rodinu.

Manželka ho mohla prísť navštíviť kedykoľvek, no musela sa nahlásiť aspoň 24 hodín vopred. Dôvod? Pablo potreboval čas, aby nechal kasíno a spoločnosť upratať a pripraviť na jej príchod, aby všetko pôsobilo morálne čistejšie. A najmä upratať všetky stopy po ženských návštevách.

Mŕtvoly v zemi a desivé tajomstvá

Krásna záhrada a výhľady z La Catedral dnes pôsobia pokojne, no pod povrchom sa vraj stále ukrýva temná minulosť. Pablovi nepriatelia končili zakopaní v okolí stavby, rozsekaní na kúsky, bez dokumentov, pochovaní hlboko v lese.

Okolo La Catedral sa našlo množstvo odpadkových vriec s kosťami, ale v žiadnom nebol kompletný človek. V jednom vreci boli kosti viacerých ľudí a tak sa ich telá nepodarilo dodnes identifikovať.

Prečo utiekol a ako?

V roku 1992 sa Pablovi plány začali rúcať. USA aj kolumbijská vláda zistili, že z väzenia vedie drogový biznis ako predtým. Navyše, počas pobytu v La Catedral dal zavraždiť dvoch bývalých spojencov, ktorých nalákal na návštevu. Vláda už nemohla ďalej predstierať, že má situáciu pod kontrolou.

Plánovala preto presun Pabla do bežného väzenia. Lenže on o tom vedel vopred. Mal podplatené najvyššie špičky vo vláde, miestni sa domnievajú, že aj samotný prezident Gaviria bol na jeho výplatnom zozname.

Využil jednu z tajných trás a ušiel do hôr. Odvtedy ho opäť hľadali všetci – polícia, DEA aj konkurenčné kartely.

S čím výlet spojiť?

Comuna 13: najznámejšia štvrť Medellínu. Kedysi bola symbolom násilia, drogovej vojny a každodenného strachu. Úzke uličky ovládali ozbrojené skupiny a výstrely boli bežnou súčasťou života. Dnes však táto časť mesta ponúka úplne inú tvár a stala sa jednou z najvyhľadávanejších atrakcií.

Centrum mesta a Plaza Botero – srdce Medellína, kde sa nachádza 23 monumentálnych sôch Fernanda Botera. Okolo námestia nájdete Museo de Antioquia aj historické budovy, ktoré stoja za návštevu.

La Catedral – luxusné väzenie Pabla Escobara, ktoré si postavil vysoko v kopcoch nad Medellínom. Miesto je spojené s jeho životom aj útekom a dnes pôsobí ako silná pripomienka minulosti.

Múzeum Pabla Escobara – miesto, kde sa dozviete viac o živote jedného z najslávnejších narkobarónov sveta. Návšteva je kontroverzná, nakoľko múzeum prevádzkuje jeho synovec. Odporúčame ísť radšej do múzeá Escobara v štvrti Barrio Pablo.

Metrocable a vyhliadky – jazda lanovkou ponúka jedinečný pohľad na celé mesto a vyvezie vás až do prírody.

🌆 Pueblito Paisa – malá replika tradičnej dedinky na kopci Cerro Nutibara s panoramatickým výhľadom na Medellín. Najkrajšie pri západe slnka.

📜 Museo Casa de la Memoria – múzeum venované obetiam násilia a ozbrojených konfliktov. Silné a emotívne miesto, ktoré pomáha pochopiť nedávnu minulosť Medellína.

🌳 Jardín Botánico – botanická záhrada s tropickými rastlinami, obrovským skleníkom a miestom na oddych. Často sa tu konajú aj kultúrne podujatia.

Finca La Manuela: Slávna vila Escobara s príbehmi, dierami v stenách po ukrytých miliónoch a miestom, kde bola polícia najbližšie k jeho zatknutiu.

🦙 Parque Temático San José: Zastávka cestou z Medellínu – spojenie skvelej reštaurácie a mini farmy s alpakami, somárikmi a ďalšími zvieratami.

Kde bývať?

Bývanie v Medeline:

Ak plánujete, že budete robiť výlety mimo Medellínu (Guatapé, La Catedral, príroda okolo atď.), najlepšie je mať ubytovanie, odkiaľ sú výjazdy relatívne krátke, doprava bezpečná a zároveň ponuka reštaurácií, potravín, služieb ako aj pohodlia je dobrá.

Vyberajte miesto, ktoré je blízko diaľnice alebo dobrej cesty smerom k výletom (napr. Guatapé, La Catedral). Poblado má výhody v tom, že výjazdy do okolia sú omnoho pohodlnejšie, lebo ste „bližšie“ ku hlavným trasám. Ak plánujete prenajať auto, bude lepšie mať hotel s parkovaním / bezpečným parkovacím priestorom.

Laureles / Laureles-Estadio

• Menej turistov než v Poblado, pokojnejšia atmosféra, viac miest s lokálnou atmosférou, reštaurácie, kaviarne, priateľské ceny
• Výhodou, ak nechcete byť v centre nočného ruchu, ale stále mať všetko po ruke
• Pozrite si dostupné hoteli tu: ubytovanie Laureles
• My sme bývali v hoteli Hotel San Pedro del Fuerte a aj keď vzdialenosť od mesta bola väčšia, hotel bol skvelý, najmä reštaurácia v ktorej robili všetko možné z avokáda.

Bývanie pri Guatape:

Pokiaľ by ste chceli stráviť viac času v Guatape, môžete bývať priamo tu. Avšak zvážte, že v lokalite je menej možností ako v Medeline a aj ceny sú o niečo vyššie. Pozrite si dostupné ubytovania tu: ubytovania v Guatape

Pre výlety do okolia sme my zvolili bývanie na pol ceste. Ubytovali sme sa v mestečku Marinilla, ktoré leží cca 45 minút od El Peňon de Guatape a taktiež je po ceste za ostatnými miestami v okolí. Bývali sme v Casa Floral a aj keď sa sem bez auta nedostanete, prostredia a ubytovanie uprostred prírody malo sloje čaro.