Erice

Erice – kamenný poklad nad Trapani

Ak hľadáte miesto, kde sa história spája s magickou atmosférou starobylých uličiek, Erice vás očarí na prvý pohľad. Toto malé stredoveké mestečko sa rozprestiera na vrchole hory Monte Erice vo výške 751 metrov nad morom a ponúka úžasné výhľady na pobrežie západnej Sicílie, soľné polia pri Trapani aj na vzdialené Egadské ostrovy.

Cesta z Trapani do Erice

Z Trapani sa do Erice pohodlne dostanete lanovkou (Funivia Trapani-Erice). Jazda trvá približne 10 minút a poskytuje nádherné panoramatické pohľady na more, pobrežie a zelené kopce. Cena spiatočného lístka je okolo 10 € na osobu (môže sa sezónne mierne meniť). Lanovka premáva spravidla od skorého rána do neskorého večera, no pri silnom vetre býva mimo prevádzky.

Ak dávate prednosť ceste autom, čaká vás kľukatá horská cesta so skvelými výhľadmi. Hneď pod mestom nájdete bezplatné parkovisko, z ktorého je staré centrum vzdialené len pár minút pešo. Cesta autom je pohodlná a výhodná najmä pre tých, ktorí sa chcú zdržať až do večera a zažiť Erice bez davov turistov. Aj my sme sem radšej prišli autom a odchádzali po západe slnka.

Zaparkovali sme na parkovisku kúsok od Duomo a cez Porta Trapani vstúpili do mestečka. Odfotili sme si mapku a už nás lákalo Duomo.

Duomo dell’Assunta

Neďaleko vstupu stojí monumentálna Katedrála Duomo dell’Assunta, postavená v 14. storočí kráľom Fridrichom III. Po zemetrasení v 19. storočí prešla rozsiahlou prestavbou, no zachovala si svoju pôvodnú gotickú atmosféru. Žiaľ, prišli sme príliš neskoro. Všetky kostoly sa v Erice zatvárajú medzi 16:00 až 17:00. My sme dorazili po výlete na Favignanu, okolo 17:30.

Zvonku pôsobí katedrála pevne a mohutne, s jednoduchou, no elegantnou fasádou a vysokou zvonicou stojacou samostatne vedľa nej.

Torre Campanaria pôvodne slúžila ako strážna veža. Dnes si môžete na Torre Campanaria zakúpiť vstupné a vystúpiť po točitých schodoch na jej vrchol. Odmenou vám budú neuveriteľné panoramatické výhľady. A naozaj boli lepšie ako z iných miest, nakoľko vám vo výhľade nič nestojí.

uličkami do srdca mesta okolo kostolíkov

Od Duomo sme vyrazili do srdca mesta. Po pár minútach sme dorazili k druhému kostolíku. Chiesa di San Martino je malý kamenný kostolík s jednoduchou, ale elegantnou fasádou. Vyniká svojou čistotou línií a skromnou výzdobou, ktorá krásne zapadá do stredovekého charakteru mesta. Deťom sa veľmi páčila ružová fasáda, mne zas vstupná brána plná ornamentov.

O kúsok ďalej stojí Chiesa di San Giuliano, ďalší historický poklad Erice. Kostol je zasvätený svätému Julianovi a pochádza z 11. storočia. Kostolík má aj vlastnú zvonicu a deti sa nás začali pýtať, načo bolo v tak malom meste toľko kostolov. Spýtali sme sa google a dostali odpoveď, že bohaté rodiny a mníšske rády v Erice zakladali nové kostoly ako prejav viery, ale aj ako spôsob, ako si zabezpečiť „miesto v nebi“ cez rôzne donácie a zakladanie kláštorov.

Castello di Venere

Cesta nás doviedla až k najikonickejšej pamiatke mesta, k Castello di Venere. Tento hrad bol postavený na mieste starovekého chrámu zasväteného bohyni Venuši, kde si dávne národy uctievali božstvo lásky a plodnosti. Z pôvodného chrámu sa zachovali len nepatrné základy, no stredoveký hrad s mohutnými múrmi stojí dodnes.

Castello ponúka nádherný výhľad na všetky strany – vidíte odtiaľ Trapani, soľné polia, more a ak je jasno, až ku pobrežiu Tuniska. Hrad obklopujú pôvabné záhrady Giardino del Balio, ktoré sú ideálne na pokojné prechádzky. Atmosféra tu bola magická, najmä vo večernom svetle, keď sa hradné múry zafarbili do zlatista. Výhľad na Egadské ostrovy bol jednoducho perfektný. Najmä keď sme ešte pred pár hodinami sami boli aj na Favignane aj na Levanzo.

Hradby zas ponúkajú niekoľko výklenkov a každý ponúka úplne odlišný výhľad. Niektoré nám ukážu hrad, iné výhľady na pobrežie.

Torretta Pepoli

Keď sa z hradieb hradu Venere zahľadíte smerom dolu, váš pohľad určite pritiahne malá romantická stavba ukrytá medzi skalami – Torretta Pepoli. Tento elegantný neogotický zámok nechal v 19. storočí postaviť gróf Agostino Pepoli, milovník umenia a histórie, ktorý sa tu chcel ukryť pred ruchom sveta a venovať sa štúdiu a písaniu. Torretta pôsobí ako z rozprávky, s vežičkami, cimburím a nádherným výhľadom na more aj údolie pod Erice.

Uličky Erice

Od hradu sme sa rozhodli stratiť v uličkách. Snažili sme sa ísť po iných ako sme sem prišli – a darilo sa nám. Kúpili sme si arancini (stali sme sa tu na nich závislí) a vychutnali si pohľad na zapadajúce slnko.

Uličky v Erice nás okamžite očarili svojou rozmanitou atmosférou. Niektoré boli plné života – lemované obchodíkmi so suvenírmi, vôňou čerstvých sladkostí a šumom rozhovorov turistov aj miestnych.

Inde sme sa zasa ocitli v tichých, prázdnych uličkách, kde kamenné múry a starobylé dlažby rozprávali príbehy minulých storočí. Úzke chodníky sa kľukatili pomedzi nízke domčeky a občas sme prechádzali popri malých vnútorných nádvoriach, ktoré pôsobili úplne opustene – akoby sa tu zastavil čas.

Erice Pass – výhodná vstupenka na pamiatky

Ak plánujete v Erice navštíviť viacero historických pamiatok, určite sa vám oplatí zakúpiť Erice Pass. Ide o kombinovanú vstupenku, ktorá zahŕňa vstupy do najvýznamnejších kostolov, múzeí a aj na vežu pri katedrále.

Za cenu približne 6 € (v roku 2024, môže sa mierne meniť) získate možnosť vidieť:

• Duomo dell’Assunta – hlavnú katedrálu mesta
• Torre Campanaria – ikonickú zvonicu so strhujúcim výhľadom
• viacero ďalších menších, ale krásnych kostolíkov rozosiatych po meste, napríklad Chiesa di San Martino, Chiesa di San Giuliano či Chiesa di San Cataldo
• a niektoré malé múzeá

Erice Pass si viete kúpiť priamo pri vstupe do Torre Campanaria, ktorá slúži ako hlavné predajné miesto. Pri kúpe vám dajú mapku mesta s vyznačenými pamiatkami, takže sa ľahko zorientujete, čo všetko si môžete pozrieť.

Kedy navštíviť Erice

Erice žije iným tempom ako pobrežné mestá. Najlepší čas na návštevu je skoro ráno alebo podvečer, keď sa skupiny turistov rozídu a staré mesto akoby opäť patrilo len vám. V lete tu býva o niečo chladnejšie ako na pobreží, čo je príjemné osvieženie po horúcich dňoch.

Pokiaľ prídete na večer, bude mestečko síce prázdne, ale aj všetky pamiatky zatvorené. Má to svoje čaro, ale chýbala nám možnosť nakuknúť do kostolíkov. Dokonca sme rozmýšľali, že sa sem vrátime ďalší deň skoro ráno, ale deti protestovali a jasne sa vyjadrili, že nám šibe a oni chcú spať a potom ísť na pláž 😊. A tak aj bolo a zamierili sme do prírodnej rezervácie Zingaro.