Enna a jazero Pergusa

Enna a jazero Pergusa: Únos Persefony

Ak hľadáte miesto, kde história ožíva v mýtoch a príroda vás prekvapí svojou krásou, navštívte mestečko Enna a jazero Pergusa. Táto jedinečná kombinácia očarujúceho stredovekého mesta a tajomného jazera s mytologickým príbehom vás prenesie do čias antiky. Výhľady zo stredovekého hradu, pútavé legendy o Persefone a pokojná atmosféra prírodnej rezervácie sú dôvodmi, prečo sa oplatí vydať sa do tejto časti Sicílie.

Jazero Pergusa: Miesto mýtu a pokoja

Jazero Pergusa je jediné prírodné jazero na Sicílii, ktoré sa nachádza len pár kilometrov od Enny. Svojou temnou modrozelenou farbou vytvára až mystickú atmosféru. Podľa starovekého mýtu sa tu odohral tragický príbeh Persefony, ktorú uniesol Hádes do podsvetia. Miestni veria, že práve na brehu tohto jazera sa otvorila zem a Hádes odviedol Persefonu do svojej ríše. Deťom sme tento príbeh prerozprávali pri jazere a malá, šesťročná Katya si ho zamilovala. Niekoľko rokov o Persefone ešte rozprávala a príbeh som nakoniec musela vyrozprávať viackrát. Ak cestujete s deťmi, na konci článku nájdete plnú verziu príbehu.

V súčasnosti jazero obklopuje Prírodná rezervácia Pergusa, kde sa prechádzate medzi divokými rastlinami a pozorujete vzácne vtáky. Na jar sa pri jazere zastavujú sťahovavé plameniaky, ktoré svojou ružovou farbou oživujú scenériu. Počas letných mesiacov sa hladina pokryje leknami, ktoré v kontraste s temnou vodou vytvárajú úchvatný obraz.

V lete síce nestretnete plameniaky a jazero nie je ružové, avšak aj tak jeho pokoj a krása stoja za návštevu. Prejdite sa okolo starých stromov, ktoré dotvárajú atmosféru, a preneste sa do čias pred tritisíc rokmi, keď jazero možno zohralo tak významnú rolu.

Enna: Mesto bohyne Demeter

Enna nás očarila už pri príchode – z diaľky vyzerá, akoby sa starobylé mesto vznášalo nad krajinou, ukotvené na skalnatom vrchu v samotnom strede Sicílie. Jeho poloha mu v minulosti zaručovala strategickú výhodu, dnes však ponúka predovšetkým nezabudnuteľné panoramatické výhľady a atmosféru, ktorá spája minulosť s prítomnosťou.

Uličky Enny sú úzke, kamenné, miestami tak strmé, že sa nám zdalo, že vystupujeme do samotného neba. Na každom kroku sme cítili históriu – z balkónov viseli kvety, staré domy dýchali pokojom, a ticho, ktoré vládlo mimo hlavného námestia, nás napĺňalo zvláštnym pokojom. Niekde medzi tým všetkým sa rozprestiera hlboká duchovná vrstva tohto miesta – pocit, že sme skutočne v meste bohyne Demeter, nie je len metafora.

Stredoveký hrad a svätyňa Deméter

Dominantou Enny je Castello di Lombardia, rozľahlá stredoveká pevnosť, ktorá patrí medzi najväčšie a najzachovalejšie hrady na celom ostrove. Prechádzka po jeho múroch a nádvorí bola ako cesta v čase. Už jeho samotné meno odkazuje na longobardské posádky, ktoré tu údajne sídlili v stredoveku. Pôvod pevnosti však siaha ešte oveľa ďalej – na mieste existovala už v predgréckych časoch akropola, neskôr ju prestavali Rimania a definitívnu podobu dostala v normanskom období v 11. – 12. storočí. Hrad rozšíril a opevnil Fridrich II. Hohenštaufský v 13. storočí, ktorý si ho zvolil za jednu z hlavných pevností svojej ríše.

Castello di Lombardia sa radí medzi najväčšie hrady Talianska – komplex mal pôvodne 20 veží (dnes ich stojí šesť) a rozkladá sa na ploche okolo 26 000 m². Prechádzka po jeho múroch je ako výprava naprieč dejinami – rôzne časti opevnenia odhaľujú nielen obranné, ale aj obytné a správne funkcie hradu. Z veže Torre Pisana, ktorú sme si určite nenechali ujsť, sa otvára jeden z najúchvatnejších výhľadov na celom ostrove.

Len niekoľko krokov od hradu sa nachádza Svätyňa bohyne Demeter, ktorá je najstarším náboženským miestom Enny. Táto lokalita je úzko spojená so starogréckou mytológiou – práve tu vraj žila bohyňa úrody Demeter, a v blízkom jazere Pergusa sa podľa legendy odohralo unesenie jej dcéry Persefony bohom podsvetia Hádom.

Svätyňa, ktorú tu dnes nájdete, pochádza z archaického obdobia (7. – 6. stor. pred Kr.) a leží na skalnatej plošine tesne pod hradným kopcom. Hoci z nej zostali len základové kamene, miesto má silnú atmosféru. Výhľad do údolia, poloha a ticho okolo ešte zosilňujú duchovný nádych tohto miesta. Podľa archeológov tu prebiehali aj rituály plodnosti a úrody, ktoré sa viazali na agrárne cykly.

Autodróm Enna: Pretekárska dráha pri jazere

Len pár krokov od jazera Pergusa sa nachádza známy Autodróm Pergusa (Autodromo di Pergusa), jediný permanentný okruh na Sicílii. Tento okruh, ktorý obkolesuje samotné jazero, patrí medzi najstaršie talianske autodrómy a už od svojho vzniku v roku 1951 hostil množstvo významných automobilových a motocyklových pretekov.

Možno aj vy budete mať šťastie na tréning športových áut, ako aj my. Chiaru sme nevedeli dostať z vyhliadky, nakoľko sa jej páčilo „Ferrari autíčko“ a aj keď už prešlo niekoľko rokov, stále musíme platiť formulu a fotí sa s každým Ferrari autíčkom, ktoré stretne 😊. Pozitívom je, že vyhliadkové miesta sú zadarmo.

Vstupné a praktické informácie

Vstup do mesta Enna a k hradu Castello di Lombardia je bezplatný. Návštevu hradu odporúčame najmä počas slnečného dňa, keď sú výhľady na okolie najkrajšie. My sme prišli, keď už zapadalo slnko, a tak sme z vyhliadky až tak veľa nemali.

Prístup k jazeru Pergusa je tiež bezplatný, keďže ide o prírodnú rezerváciu. Môžete sa prejsť po okružnej trase okolo jazera, ktorá má približne 4,8 km. Ak máte záujem o odborný výklad či prehliadku s miestnym sprievodcom, v turistickom centre Enny vám radi poradia.

Najjednoduchšia cesta do Enny vedie z Catanie, ktorá je najbližším väčším mestom s letiskom. Catania je od Enny vzdialená približne 85 km a cesta autom trvá asi 1 hodinu a 30 minút. Vydajte sa po diaľnici A19 smerom na Palermo, z ktorej zídete na výjazde Enna. Pokračujte po ceste SS117bis, ktorá vás privedie priamo do centra mesta.

Ak nemáte auto, využite autobusové spojenie z Catanie. Cesta autobusom trvá približne 2 hodiny a spoje premávajú niekoľkokrát denne. Z autobusovej stanice v Enne môžete pokračovať k jazeru Pergusa miestnou dopravou alebo taxíkom – vzdialenosť je len 7 km.

Príbeh o únose Persefony

Na okraji rozkvitnutej lúky pri jazere Pergusa sa mladé dievča menom Persefona veselo hrávalo so svojimi priateľkami. Bola dcérou mocnej bohyne úrody, Demeter, a ako dieťa milovala kvety, zeleň a všetko, čo rástlo pod slnečnými lúčmi. Jej smiech sa niesol po lúkach, zatiaľ čo zbierala kvety do kytice, pričom jeden bol krajší ako druhý.

Jedného dňa, keď trhala na lúke kvety, sa zrazu otvorila zem pod jej nohami. Z temnoty vyrazil čierny voz ťahaný divokými koňmi. Na voze sedel sám Hádes, boh podsvetia, a jeho tvár bola rovnako temná ako hlbiny, ktoré spravoval.

Hádes, očarený krásou mladej Persefony, ju uchopil pevne za ruku a vtiahol na voz. Dievča len krátko vykríklo, ale jej hlas pohltil rachot koča. Hádes švihol opratami a voz sa s ohlušujúcim rachotom rozbehol po zemi. Persefona sa zúfalo obzerala a volala o pomoc, zatiaľ čo voz ťahaný čiernymi koňmi uháňal ponad polia a kopce. Potom sa zem znovu otvorila a voz pohltila ríša zosnulých.

Smútok Demeter

Demeter cítila, že sa niečo stalo. Keď sa vrátila na miesto, kde predtým videla svoju dcéru, našla len rozhádzané kvety. Zúfalstvo sa jej vkradlo do srdca, pretože nikto nevedel povedať, kam sa Persefona podela. Demeter prešla celý svet – hory, údolia, rieky aj morské pobrežia. Volala ju dňom i nocou, ale odpoveď neprichádzala.

Nakoniec sa dozvedela pravdu od boha slnka Hélia, ktorý ako jediný videl, čo sa stalo. Povedal jej, že Hádes odviedol Persefonu do podsvetia. Demeter v hneve a smútku prestala plniť svoje povinnosti bohyne úrody. Zem prestala rodiť, rastliny chradli a zima sa rozprestrela po celom svete.

Podsvetie a záchrana

V podsvetí sa Persefona cítila osamelo. Hádes sa ju snažil upokojiť drahokamami a krásnymi šatami, ale nič ju nemohlo rozveseliť. Myslela na svoju matku, na lúky a voňavé kvety. Napokon jej Hádes ponúkol granátové jablko. Persefona zjedla niekoľko zrniek, netušiac, že tak uzavrie osudovú dohodu.

Medzitým sa Zeus, najvyšší boh, rozhodol zasiahnuť, pretože svet začal trpieť večnou zimou. Poslal svojho posla Hermesa, aby vyjednal s Hádom. Hádes súhlasil, že Persefonu pustí, ale keďže ochutnala jedlo podsvetia, už sa jej stalo domovom. Nemohla sa viac trvalo vrátiť na zem.

Zeus rozhodol, že Persefona bude tráviť časť roka s matkou na zemi a časť roka s Hádom v podsvetí. Keď sa Persefona vracala na povrch, svet ožil. Kvety rozkvitali, slnko hrialo a polia sa zazelenali – prišla jar. No keď sa musela vrátiť do podsvetia, Demeter smútila a zem upadala do zimného spánku.

Tak sa každoročne opakuje kolobeh prírody – jar prináša Persefonin návrat a zima jej odchod. Persefona tak symbolizuje obnovu a život, ale aj nevyhnutnosť zmien a kolobehu ročných období.