Mestečko Jardin – záhrada medzi Andami
17. januára 2025
Lávová jaskyňa the cave Vidgelmir
24. januára 2025
Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Cueva del Esplendor: vodopád v jaskyni
Už doma, keď sme plánovali návštevu Jardínu, sme vedeli, že Cueva del Esplendor musíme vidieť na vlastné oči. Vysoko v Andách uprostred hustej vegetácie leží jaskyňa, do ktorej padá nádherný vodopád. No kto by tomu odolal? Naživo bol ešte krajší, než sme si predstavovali, a výsledný vodopád nebol jedinou krásnou vecou. Bola ňou celá trasa. Rôznorodé prekrásne kvety nás sprevádzali celý čas a tie výhľady na Andy nás snáď nikdy neomrzia. A musím uznať, že boli iné ako v Salente či v parku Los Nevados.
Nepodceňte prípravu
Veľa sme googlili, aby sme zistili, ako sa sem dostať a aby sme sa vedeli pripraviť na náročnosť trasy. Zistili sme, že na návštevu existujú dve možnosti. Prvá je ísť na vlastnú päsť a vyviesť sa autom alebo tuktukom k malému parkovisku približne v polovici cesty, druhá – absolvovať výlet s agentúrou.
Výlet trval 4 hodiny, z toho približne hodina bola doprava. Rozdiel medzi výletom a cestou na vlastnú päsť je totiž v dĺžke trasy. Ak pôjdete sami, musíte ísť približne 4 kilometre jedným smerom pešo k začiatku samotného hiku. Cesta vedie do prudkého kopca a boli sme veľmi radi, že sme sa napokon rozhodli využiť džípy.
Pri googlení sme narazili na WhatsAppové číslo, na ktorom sme si dohodli túru dopredu. Číslo patrilo oficiálnej agentúre, ktorá v Jardíne organizuje všetky možné výlety: +57 316 515 2000. Platili sme až na mieste. Výlet bol napokon ešte lepší, ako sme čakali. Bonusom boli skvelé raňajky a snack v cene na miestnej farme.
Cesta začína
Keďže počasie v horách je premenlivé, zakúpili sme si dopoludňajší čas. O 9:00 teda prichádzame na prevádzku miestnej agentúry. Dostávame snack, vodu a podpisujeme papiere. Náš sprievodca si overuje, či všetci majú plavky, a nastupujeme do džípov, ktoré nás odnesú bližšie k začiatku trasy.
Cesta džípom bola zo začiatku pohodová a vychutnávali sme si výhľady, no potom sme zamierili na úzku cestu, ktorá v žiadnom prípade nie je pre bežné autá. Bola plná veľkých kameňov, dier a nebezpečne blízko zrázu. Už len pohľad na ňu nám nerobil dobre a ďakovali sme si za skvelý nápad neísť ju pešo.
Po asi 30 minútach konečne vystupujeme a môžeme si naplno vychutnávať výhľady. Už cestou boli krásne, ale keď sa auto konečne prestalo natriasať na nerovnom povrchu, ukázala sa nám celá krása miesta. Na lúke sa pasú koníky a kravy a všade navôkol sa majestátne týčia hory.
Pokiaľ pôjdete na vlastnú päsť celých cca 400 metrov nadmorskej výšky budete musieť zdolať pešo, pričom vás ešte čaká ďalšia hodina k samotnému vodopádu.
Hike začína
Po prekročení menšej rieky vstupujeme do lesa a kráčame do mierneho kopca. Stúpanie nie je strmé, ale aj tak je vyčerpávajúce. Sme vo výške 2700 metrov nad morom a vlhkosť vzduchu je veľmi vysoká. No po pár metroch už únavu necítime. Začíname chápať, prečo je Jardín prezývaný botanickou záhradou. Všade okolo nás je nielen les, ale aj množstvo nádherných rastlín.
Od ružových, cez fialové až po biele – niektoré bežné, iné sme nevideli od Panamy. Po oboch stranách cesty ich rastú stovky. A čím bližšie k farme sme, tým sú kvety krajšie a udržiavanejšie. Ešte je na nich zachytená ranná rosa, vďaka čomu pôsobia ešte čarovnejšie. Už teraz vieme, že sa nám výlet rozhodne bude páčiť. Miesto si nás už podmanilo.
Po asi 20 minútach prichádzame na farmu, kde máme asi 20-minútovú prestávku na raňajky. Podáva sa čaj z cukrovej trstiny, mäsové placky a arepa. Deti síce arepe neprišli na chuť, ale mäsové placky okamžite zjedli. Posilnení pred cestou sme si vychutnávali výhľady na celý pozemok.
Farma bola skutočne ako kvetinový záhon a dokonca zaujala aj teenagerov.
Pokračujeme lesnou cestou
Po prestávke pokračujeme ďalej, tentoraz už hustejším lesom. Cesta je úzka, no dobre vyšliapaná. Terén je miestami klzký, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť v pevnejšej obuvi. Korene stromov občas vytŕčajú spod zeme a treba dávať pozor, kam šliapete.
Cesta vedie raz hore a raz dole. Našťastie sú pri strmých zostupoch po bokoch laná, aby sme sa mohli pridržať. Približne v polovici lesnej cestičky narážame na rieku s menším vodopádom. Chodník je čoraz šmykľavejší a podmienky sa zhoršujú, ale deti si to práve v tejto časti začínajú najviac užívať – z túry sa stáva zábava a každý náročnejší úsek je pre nich výzvou.
Prichádzame k druhej rieke a už vieme, že sme blízko. V diaľke počujeme hukot vody, ako si razí svoju cestu dole. Posledné schody, posledná skala, popod ktorú musíme prejsť, a už sme v cieli. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo.
Vodopád Cueva del Esplendor
Z lesa konečne vychádzame do otvorenejšieho priestoru a o chvíľu prichádzame k miestu, kvôli ktorému sme túto túru podstúpili – k jaskyni Cueva del Esplendor. Keď prejdeme posledné metre, otvorí sa pred nami výhľad, ktorý naozaj stojí za to. Voda tu padá z výšky priamo do otvorenej jaskyne, ktorá svojím tvarom a svetlom pôsobí magicky. Výhľad sa ešte zlepší, len čo vstúpime do jaskyne.
Jazierko pod vodopádom je studené, ale lákavé. Deti sa okamžite vyzliekajú do plaviek a skáču do vody, zatiaľ čo my si vychutnávame výhľad a fotografujeme. Mne stačilo dotknúť sa vody bosou nohou a vedela som, že do nej nevleziem. Voda mala „príjemných“ 14 stupňov.
Nevynechajte vyhliadku na vodopád
Pokiaľ v jaskyni prejdete cez skaly do ľavej strany, vyjdete na veľkú skalu, z ktorej sa vám naskytne najlepší výhľad. Väčšina turistov ostáva v jazierku, a tak sme mali toto miesto iba pre seba.
Posadili sme sa na skalu a vychutnávali si silu prírody a samotu. Vedeli by sme tu stráviť hodiny. No žiaľ, toľko času sme nemali. Celkovo nám dal sprievodca na jazierko asi 45 minút. Pre nás to bolo málo, ale videli sme, že väčšina ľudí sa chystala k odchodu aj skôr.
Cesta naspäť
Cesta naspäť nám prišla omnoho rýchlejšia ako cesta sem. Možno nás poháňal hlad a dojmy, ktoré v nás vodopád zanechal. Ani sme sa nenazdali a boli sme pri menšom vodopáde, ktorý sme cestou sem síce míňali, ale vôbec si ho neobzreli.
Na farme nás už čakal čerstvý džús a výborná bábovka. Pobudli sme tu ďalších asi 15 minút, pokochali sa výhľadmi na hory a zamierili nazad k džípom.
Cueva del Esplendor – praktické informácie
K jaskyni nie je možné dostať sa vlastným autom až k začiatku túry. Máte dve možnosti – buď absolvujete organizovaný výlet s agentúrou, alebo sa dopravíte na vlastnú päsť (napr. tuktukom) k prašnej ceste, odkiaľ vás čaká náročnejšia pešia trasa. Obe možnosti začínajú v meste Jardín.
Celý výlet trvá približne 4 hodiny, z toho samotná túra (tam a späť) zaberie okolo 2 až 2,5 hodiny podľa tempa skupiny.
Organizovaný výlet stál 70 000 COP na osobu, čo je približne 15 €. V cene sme mali dopravu džípmi, sprievodcu a aj jedlo.
Odporúčame pevnejšie turistické topánky. Terén je miestami šmykľavý a mokrý. Nezabudnite ani na plavky a uterák, ak sa plánujete kúpať v jazierku pod vodopádom.
Repelent je nevyhnutný, a to nielen proti komárom. Najviac nás štípali drobné mušky, ktoré boli oveľa dotieravejšie – odporúčame kvalitný sprej proti rôznym druhom hmyzu.
Kde bývať v Jardine?
Ak do Jardínu pricestujete autobusom, určite odporúčame ubytovať sa priamo v centre mestečka. Budete to mať na krok od hlavného námestia, kde to žije kaviarňami, reštauráciami a večernou atmosférou. Navyše z centra sa ľahko dostanete aj k lanovke a väčšine turistických chodníkov. Pre rodiny je výhoda, že všetko dôležité máte doslova pod nosom – od pekární s čerstvým chlebom až po malé obchodíky s ovocím.
Pozrite si: ubytovanie v centre
Pokiaľ idete autom, určite sa vyhnite bývaniu priamo v centre. Väčšina uličiek neumožňuje parkovanie a nikdy neviete, ktoré z nich budú uzatvorené (aj počas našej návštevy boli asi 4 ulice neprejazdné kvôli nejakej akcii, ktoré sa v meste konajú pravidelne).
Najlepšie je bývať okolo mesta, do 15 min pešo. Takéto ubytovania nájdete aj okolo cascata del Amor, kde sme bývali aj my.
