Ľadový tunel Into the Glacier
24. novembra 2024
Salto de la Chorrera – najvyšší vodopád Kolumbie
17. januára 2025
Tento článok obsahuje affilate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Bogota - vstupná brána do Kolumbie
Naša cesta po Kolumbii začala práve v hlavnom meste Bogota. N internete sme našli množstvo informácií ako tu skoro nič nie je a že Bogota ako taká nestojí za návštevu. Na základe toho sme sa rozhodli tu stráviť iba 2 dní a to bolo osudová chyba. Bogota ako mesto je očarujúca, živá a ponúka nádherné výhľady.
No ešte krajšie je okolie okolo hlavného mesta, ktoré sme kvôli nedostatku času veľmi nestihli preskúmať. Chýbal nám tu aspoň 1-2 dní navyše, aby sme si plne vychutnali všetky prírodné krásy, ktoré sú roztrúsené okolo celého mesta.
Keďže Bogota bola pre nás príletové a aj odletové mesto, prvý deň sme strávili v nej a posledný, neodletový deň sme si zas vyhradili na jej okolie, aby sme mali časovú rezervu, ak by sa niečo stalo.
Na čo si dať v Bogote pozor?
Prvá vec, ktorú by ste mali urobiť, je zamieriť k najbližšiemu bankomatu Davivienda a vybrať si peniaze. Napriek tomu, že Bogotá je hlavné mesto, kartou nezaplatíte v žiadnym malých potravinách, reštauráciach a ani niektoré vstupy. Táto sieť ponúka vyššie limity, čo sa vám zíde, ak cestujete aj s rodinou.
Okrem peňazí je dobré mať na pamäti aj bezpečnosť. Vyhýbajte sa tmavým a opusteným uličkám, najmä večer, a dávajte pozor na svoje veci v preplnených dopravných prostriedkoch. Polícia je prítomná najmä v turistických častiach, ale ostražitosť sa vždy hodí. Stačí použiť zdravý rozum. Bežne sme v meste fotili, deti boli na telefóne a nikto sa nás nepokúsil okradnúť. No nikdy sme sa od seba neoddelili.
Ďalšou vecou, na ktorú si treba dávať pozor, je nadmorská výška. Bogotá leží vo výške približne 2 640 metrov, čo môže spôsobiť miernu výškovú chorobu – najmä únavu, bolesti hlavy alebo závraty. Dajte si čas na aklimatizáciu a veľa pijte vody.
Počasie sa môže meniť každú chvíľu, preto sa pripravte na náhle dažde, aj keď svieti slnko. Nepodceňujte opaľovací krém a ľahkú bundu, aby ste boli pripravení na všetky zmeny počasia.
Kde bývať v Bogote?
Výber ubytovania v Bogote závisí najmä od toho, čo od mesta očakávate. Ak chcete byť priamo v srdci histórie, kultúry a rušného života, najlepšou voľbou je štvrť La Candelaria. Nájdete tu múzeá, koloniálne uličky, farebné domy a množstvo kaviarní či reštaurácií, ktoré dodávajú miestu osobité čaro. Atmosféra je jedinečná, všetko máte na dosah a centrum mesta môžete spoznávať pohodlne pešo.
Pokiaľ hľadáte cenovo dostupné ubytovanie a le máte radi pohodlie, Candelaria House Boutique by sa vám mohlo páčiť.
Pokiaľ hľadáte niečo luxusnejšie skúste pozrieť Camelia by Masaya.
Ak dávate prednosť pohodliu, modernejšiemu prostrediu a zároveň máte skorý let alebo neskorý prílet, praktickou voľbou je bývanie v blízkosti letiska El Dorado. Hotely sú tu novšie, s lepším vybavením a presun na letisko trvá len pár minút, čo ušetrí veľa stresu. Nevýhodou je väčšia vzdialenosť od centra, ktorá trvá cca 30 minút taxíkom. My sme zvolili práve túto alternatívu a neoľutovali sme. Bývali sme v Hoteli Habitel, ktorý ponúkal nonstop bezplatný shutle z letiska a na letisko a taktiež mal skvelé raňajky.
Monserrate – Bogota na dlani
Najkrajšou časťou Bogoty je jednoznačne hora, ktorá sa vypína nad mestom vo výške 3 152 metrov nad morom. Pokiaľ nie ste aklimatizovaní, rátajte s bolesťami hlavy a malátnosťou.
Už pohľad z mesta na horu vzbuduje rešpekt, no zhora Montessate pôsobí ako sen. Z vrcholu sa naskytá panoráma Bogoty, ktorá vám doslova vezme dych a dá pocítiť, aká obrovská a rušná metropola sa pod vami rozprestiera.
Monserrate je zároveň najznámejším pútnickým miestom v Bogote. Už v 17. storočí tu postavili kaplnku, ktorú neskôr prestavali na kostol. Dnes tu nájdete Baziliku Pána z Monserrate (Santuario del Señor Caído de Monserrate), do ktorej prichádzajú pútnici z celého sveta. My sme sa však najprv vybrali za výhľadmi.
Lanovkou nahor
Len čo sme taxíkom dorazili pod horu, postavili sme sa do krátkej rady na kúpu lístkov na lanovku. Spiatočná cesta nás stála pre 4 osoby 26 €. Už samotná jazda ponúkala krásne výhľady na mesto, najmä ak ste si uchmatli miesto pri okraji kabíny. Nie je to malá lyžiarska lanovka, ale veľká kabína pre približne 50 ľudí.
Po pár minútach sme už vystupovali na vrchole a hneď sme cítili redší vzduch – príjemný, no pripomínajúci vysokohorskú nadmorskú výšku.
Hneď po vystúpení z lanovky sme sa vydali na krátku prechádzku k vyhliadkam. Mali sme pocit, akoby sme kráčali v oblakoch. Vysoká nadmorská výška a hustý les sa totiž postarali o jemný opar.
Cesta bola obklopená nádhernými kvetinami, v ktorých sme mohli pozorovať a počúvať rôzne druhy vtákov.
Keďže sme Kolumbiu navštívili v období Vianoc, nechýbala ani Vianočná výzdoba. Hviezdy, koruny a iné dekorácie boli na všetkých stĺpoch, čo ešte viac dotváralo atmosféru.
Mimochodom celá Kolumbia neuveriteľne žije Vianocami. Všade je veľkolepá výzdoba, atrakcie pre deti a najmä vianočný festival v Cali….
Po pár minútach sme dorazili k vyhliadke s panorámou mesta. Prvý nás upútal vianočný stromček, ktorý bol umiestnený tak, aby poskytoval výhľad nie na mesto, ale na nekonečnú zeleň, ktorú sme objavovali počas našich potuliek Kolumbiou. Bola to akási malá ochutnávka toho, čo nás v tejto krajine ešte len čakalo.
Vyhliadka na celé mesto
Konečne naše pohľady zamierili na metropolu pod nami. Kam len oko dovidelo, rozprestierala sa rušná Bogotá. Mrakodrapy, veže kostolov a zopár parkov. To všetko zhora pôsobilo úplne maličké a až tu sme naplno pochopili, aká obrovská Bogotá vlastne je.
Aj múriky okolo vyhliadkových bodov boli ozdobené kvetmi. Mesto pod nami akoby nemalo toľko zelene, no Monserrate je práve tým miestom, kde dielo človeka ustupuje prírode. Práve tu cítiť zmenu – akúsi prirodzenú hranicu medzi civilizáciou a horskou divočinou.
A samozrejme nechýba ani nápis Bogota, keby ste náhodou nevedeli kde ste. Z tohto miesta už ale aj bolo vidieť hranice mesta. Ako inak hory, minimálne z troch strán. Priamo vedľa nápisu je aj reštaurácia, ale neskúšali sme ju.
Cestou nazad sme zobrali inú trasu
Ak sa vám nechce ísť nazad po tej istej ceste, môžete zamieriť po menej rušnej trase bližšie k okraju mesta. Tam na vás čakajú ďalšie kvetiny a o niečo viac zelene.
Na Monserrate nájdete aj trasu na pozorovanie vtákov, ale počas našej návštevy bola zatvorená. Na jej bráne však jeden krásavec rovno sedel a ukazoval, že toto územie už je obsadené jeho kamošmi.
Keď sme dorazili k lanovke, začínalo pršať. V Bogote musíte rátať s tým, že počasie sa mení každú chvíľu. Nezabránilo nám to však v poslednom pohľade na výzdobu. Martina začínala kvôli výške bolieť hlava čoraz viac, a tak sme vedeli, že už je čas ísť znovu dole. Žiaľ, nemali sme žiaden čas na aklimatizáciu (prileteli sme o 6:00 ráno a hneď sa vydali do mesta), a tak nemalo zmysel predlžovať utrpenie.
Pod Monserrate nájdete množstvo predajcov, ktorí ponúkajú drobné snacky a vodu. Cesty sú tu rušné a aj keď stretnete veľa taxíkov, je lepšie si ho zavolať cez Bolt.
Pritom, čo najmä budete čakať si môžete dopriať niektorý z Kolumbijských snackov.
Múzeum zlata
Ďalším miestom, kam sme v Bogote zamierili, bolo Múzeum zlata. Nemali sme veľké očakávania, a tým viac nás múzeum prekvapilo. Ako už názov naznačuje, bolo plné zlatých sôch, figúrok či masiek. Prekvapivo sme zistili, že v nedeľu majú múzeá v Bogote vstup zdarma, a tak sme ani nič neplatili.
Prienik histórie
Hneď na úvod nás veľmi prekvapila obrázková mapa cez celú stenu, ktorá znázorňovala vývoj civilizácií naprieč časom a po jednotlivých kontinentoch. Najmä praveké dejiny nás fascinovali. Vôbec sme si neuvedomovali, aké veľké rozdiely medzi kontinentmi existovali.
Najviac nás zaujali kontrasty vo vývoji jednotlivých oblastí – napríklad to, že v Andách sa už spracúvalo zlato, zatiaľ čo v iných častiach sveta sa ešte len formovali poľnohospodárske spoločnosti.
Trochu nás zamrzelo, že na tejto časovej osi chýbal Göbekli Tepe, ktorý máme radi pre jeho záhadnosť. Na druhej strane sme ocenili, že mnohé tabule a vysvetlenia boli aj v angličtine, čo v Kolumbii nie je bežné.
Rozdelenie múzea a atmosféra
Múzeum je rozdelené do niekoľkých tematických sekcií, ktoré vás prevedú vývojom spracovania kovov, každodenným životom pôvodných obyvateľov, ich náboženstvom a rituálmi. Našli sme tu predmety snáď z každej éry, bodaj by nie
Nájdete tu viac ako 55-tisíc artefaktov, predovšetkým zlatých, ale aj zo striebra, medi, kameňa či keramiky. Všetky pochádzajú z obdobia pred príchodom Európanov a patria k desiatkam pôvodných národov, ako boli Muiscovia, Taironovia, Quimbaya či Calima.
Každá miestnosť má špecifické osvetlenie, ktoré pomáha vytvárať atmosféru tajomna. Zlaté predmety sú vystavené v presklených vitrínach, pričom niektoré exponáty sú tak jemne zdobené, že sme sa museli skloniť, aby sme si všimli detaily. Nie je to len o kráse, ale aj o symbolike – napríklad zlaté náprsníky, ktoré pravdepodobne patrili kultúre Tairona zo severu dnešnej Kolumbie, boli zdobené takmer neviditeľnými detailmi.
Artefakty, ktoré nás zaujali
Najväčší dojem na nás urobil legendárny zlatý čln (Balsa Muisca) – malá zlatá figúrka znázorňujúca náčelníka pri rituáli na jazere Guatavita. Tento rituál sa spája s legendou o El Dorade, čo nám pomohlo vysvetliť deťom, prečo sa Španieli tak zúrivo pustili do hľadania bájnej zlatej ríše.
Mňa fascinovali malé figúrky. Boli menšie ako prst na ruke, ale s neuveriteľne prepracovanými detailmi.
Zaujímavé boli aj zlaté masky používané pri náboženských obradoch, zlaté amulety v tvare zvierat, jemne zdobené náušnice a zbroj. Deti najviac fascinovali šperky vyrobené bez modernej techniky – len pomocou jednoduchých nástrojov a ohňa. V jednej miestnosti sme našli projekciu muža so zlatými šperkami a ich správnym účelom. Vôbec sme netušili, že niektoré z nich existovali.
Najviac mi však utkvela v pamäti plaketa s dvoma hadmi mieriacimi proti sebe. Podľa popisu to bol jeden had s hlavou na každom konci, ktorý sa spájal so slnkom ako symbol jeho večného pohybu medzi dvoma opačnými bodmi na horizonte. Vraj práve z tohto pohybu vznikol život.
Multimediálna miestnosť a záver
Na konci prehliadky sme sa dostali do tmavej kruhovej miestnosti s panoramatickým zobrazením zlatých predmetov. Každých pár minút sa spustila svetelná a zvuková show, ktorá pôsobivo predstavila silu a duchovný význam zlata v predkolumbovských kultúrach. Na chvíľu sme sa cítili akoby v chráme. Ticho, tma a zlatý lesk pôsobili až magicky.
V múzeu sme nakoniec strávili približne dve hodiny a deti priznali, že to vôbec nebolo nudné. Rozhodne to stojí za vstupné 1,2 € mimo nedele.
A výhodou je, že sa sem dostanete pešo z La Candelarie za cca 15 minút. Popri tom preskúmate jej uličky a tiché zákutia.
Plaza Bolívar
Azda najznámejšou časťou Bogoty je La Candelária. Malebné pestrofarebné uličky plný histórie, dekorácií a ukrytých klenotov. Každá ulička je iná a pôsobí rozprávkovo a na prechádzku po nich nikdy nezabudneme.
Taxíkom sme sa nechali odniesť na najznámejšie námestie Plaza Bolivar odkiaľ sme aj zahájili naše potulky po centre.
Toto ikonické námestie je srdcom Bogoty, miestom, kde sa pretína minulosť s prítomnosťou. Námestie obklopujú majestátne budovy – Katedrála Primada, Palacio de Justicia, Capitolio Nacional a Radnica Bogoty, každá s vlastným príbehom. Dominantou je socha Simóna Bolívara, osloboditeľa, podľa ktorého nesie námestie meno.
Sochu takmer ani nebolo vidno cez vianočnú výzdobu, ktorá pokrývala polovicu námestia.
Na Plaza Bolívar panuje živá atmosféra – deti kŕmia holuby, pouliční umelci hrajú hudbu a domáci aj turisti si sadnú na schody a vnímajú pulz mesta. Za pár centov si môžete od miestnych kúpiť kŕmivo pre holuby a o deťom niekoľko desiatok minút ani neviete. Každé dieťa na námestí len kŕmilo a naháňalo holuby.
Okrem toho tu môžete stretnúť aj miestnych s Alpakami a za 2€ si viete spraviť s nimi fotku. Deti ich mohli pohladkať aj zadarmo. Je to síce atrakcia pre turistov, ale Alpaky pôsobili neuveriteľne spokojne.
Katedrála Primáda – ikona námestia Bolivar
Len čo sme sa ocitli na Plaza Bolívar, pohľad nám okamžite padol na majestátnu budovu s dvoma vežami a jemne zaoblenou fasádou. Katedrála Primáda pôsobí elegantne, no nie okázalo – skôr dôstojne. Bola postavená na mieste pôvodnej kaplnky, kde sa v roku 1538 konala prvá omša po príchode Španielov do oblasti dnešnej Bogoty.
Súčasná podoba chrámu pochádza z 19. storočia a je skvelým príkladom neoklasicistickej architektúry.
Pred katedrálou panuje čilý ruch, no akonáhle sme vstúpili akoby sme sa ocitli v inom svete. Vo vnútri panuje ticho, pokoj a nájdete tu len zopár návštevníkov. Vysoké stĺpy, jednoduché biele steny, niekoľko oltárov – nič príliš zdobené, no práve táto striedmosť dáva vyniknúť posvätnosti miesta. V katedrále sa nachádzajú aj hrobky významných postáv kolumbijských dejín, napríklad zakladateľa Bogoty, Gonzala Jiméneza de Quesada.
Capitolio Nacional – sídlo kolumbijského Kongresu
Keď sme sa postavili uprostred námestia, priamo oproti katedrále stál impozantný Capitolio Nacional, hlavná budova kolumbijského Kongresu. Na pohľad jednoduchý a klasický neoklasicistický štýl, ale s výraznou dôstojnosťou. Tento národný Kapitol postavili v 19. storočí a dnes je sídlom Senátu aj Poslaneckej snemovne Kolumbie. A taktiež nám to pripomínalo Antické stavby v Európe.
Palacio de Justicia
Na severnej strane námestia Plaza Bolívar sa týči Palacio de Justicia, moderná budova z bieleho kameňa, ktorá ukrýva kolumbijský Najvyšší súd (Corte Suprema de Justicia). Aj keď dnes pôsobí pokojne, nesie so sebou dramatickú minulosť.
Pôvodný palác bol zničený v roku 1985 počas útoku guerilly M-19, keď ozbrojenci obsadili budovu a armáda ju neskôr krvavo dobyla späť. Zahynulo pritom vyše 100 ľudí vrátane sudcov a civilistov. Ak ste videli seriál Narcos, táto udalosť tam bola dosť dobre vyobrazená. Aj keď zapojenie Escobara nie je potvrdené. Dnešná budova bola zrekonštruovaná a slúži ako symbol spravodlivosti, pamäti a demokracie. Pred hlavným vstupom nájdete pamätné tabule venované obetiam útoku.
Iglesia San Ignacio
Len pár krokov od Plaza Bolívar stojí nenápadná, no mimoriadne cenná Iglesia de San Ignacio, jedna z najstarších a najkrajších barokových stavieb v meste. Takmer sme ju pre jej nenápadnosť prehliadli, ale jej žužová farba v nás našťastie vzbudila záujem. Postavili ju jezuiti v 17. storočí a jej interiér vás prekvapí svojou bohatosťou.
Akonáhle vstúpite, obklopí vás bohatá zlatá výzdoba, fresky na klenbách a elegantné barokové oltáre. Kostol má tri lode, pričom hlavná loď vedie pohľad priamo k hlavného oltáru s výjavom sv. Ignáca z Loyoly. Pozornosť si zaslúži aj drevený kazetový strop, ktorého detaily ukazujú remeselnú zručnosť koloniálnych majstrov. Po stranách nájdete menšie kaplnky, z ktorých každá má vlastnú atmosféru a sochu – napríklad sv. Františka Xaverského či Pannu Máriu.
Santuario Nuestra Señora del Carmen
Keď sme pokračovali po farebných uličkách Candelarie, nešlo si nevšimnúť kostol, ktorý úplne vyčnieval spomedzi ostatných. Santuario Nuestra Señora del Carmen je jednou z najvýraznejších Jeho červeno-biele pásy pripomínajú perníkovú chalúpku alebo orientálnu stavbu a už z diaľky nás lákali. Postavený bol v rokoch 1926 – 1938 a ide o neogotickú stavbu s prvkami mudejaru, teda štýlu, ktorý kombinuje islamské a kresťanské prvky, čo sme pocítili najmä vo vnútri.
Steny boli pokryté modrou farbou a vysoké stĺpy taktiež nesú červeno-biele pásy.
Vo vnútri Santuario Nuestra Señora del Carmen si určite všimnete štyri výrazné sochy nad hlavnými oblúkmi. Zobrazujú štyroch evanjelistov – Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Každý z nich drží knihu alebo zvitok ako symbol evanjelia, ktoré podľa tradície šírili do sveta.
Sochy vytvorili z betónu a umiestnili ich vysoko pod kupolou, takže zospodu pôsobia majestátne a chránia celý priestor. Oblúky navyše zdobí jemná ornamentálna výzdoba. Medzi najvýraznejšie prvky patria reťaze s motívom fleur-de-lis – heraldických ľalií, ktoré symbolizujú čistotu Panny Márie a zároveň odkazujú na cirkevnú tradíciu
Uličky La Candelárie
Z Plaza Bolívar sme sa vydali priamo do úzkych uličiek La Candelárie, kde Bogota ukazuje svoju najautentickejšiu tvár. Každá ulica tu žije vlastným rytmom a každá fasáda rozpráva iný príbeh. Rozhodli sme sa len tak bezcielne sa nimi túlať a nechávať sa uniesť všadeprítomným výhľadom na Monserrat.
Domy hrajú všetkými farbami – modrá susedí so žltou, ružová sa mieša so zelenou a medzi nimi sa objavia tradičné drevené okná, vyrezávané balkóny a kvetináče zavesené na každom rohu.
Ulice nás zaviedli aj k malým galériám, kaviarňam s výhľadom na staré strechy a obchodíkom s remeslami.
V niektorých uličkách sa to len hemžilo vlajkami. Všímali sme si detaily – staré lampy, kachličky na stenách, drevené dvere s masívnymi klopadlami. Mnohé budovy mali označenie ako kultúrne pamiatky, iné pôsobili, akoby sa v nich zastavil čas. Počas prechádzky sme prešli popri Casa de la Moneda, Museo Botero aj niekoľkých historických univerzitách. Väčšina uličiek pôsobila opustene akoby sa tu ani nebývalo.
La Candelária nie je miesto, kam sa prídete len pozrieť a odísť. Je to štvrť, ktorou musíte prejsť pomaly, so zvedavosťou, a nechať sa ňou prekvapiť. Pôsobila kľudne a úplne kontrastovala informáciám o kriminalite a nebezpečenstve hroziacom v hlavnom meste. Ako aj v iných mestách, aj tu sme sa cítili omnoho bezpečnejšie, ako v niektorých svetových metropolách.
Basílica Menor Nuestra Señora de Lourdes
Keď sme si brali taxík do štvrte Chapinero náš taxikár sa nás snažil odhovoriť. Vraj to nie je bezpečné. Aj ak sme ale chceli vidieť aj inú tvár Bogoty a pri prieskume čo tu vidieť nás veľmi zaujala Basilica de Loudres. A neoľutovali sme cestu sem.
Kostol postavili na prelome 19. a 20. storočia a jeho neogotická fasáda s kamennými detailmi a ostrými vežami pôsobí veľmi európsky. Vchádzame dnu a vítajú nás farebné vitráže, vysoké klenby a jemné svetlo, ktoré cez ne preniká.
Hlavný oltár je venovaný Panne Márii Lurdskej, ktorej sochu nájdete aj v bočnej kaplnke. Práve sem miestni prichádzajú so svojimi prosbami a modlitbami.
Na jednej vitráži dokonca nájdete maľbu chrámu v Loudres. Len pôsobí úplne inak keď okolo nej leží iba hustý les a nič iné.
Vzhľadom na predvianočný čas sme tu ako inak, našli aj Betlehém. Mal čestné miesto priamo pod hlavným oltárom a aj keď bol skôr jednoduchý a menej prezdobený ako tie, čo sme videli vo Francúzsku či Belgicku, mal niečo do seba. Malé svetielka, ktoré vyzerali ako sviečky, mu dodali na kráse.
A aj keď to bola naša posledná zastávka priamo v meste (ak nerátame sľúbenú návštevu nákupného centrá) už sme sa tešili na ďalší deň.
Čo vidieť v okolí Bogoty?
Ak vás ruch Bogoty unaví, stačí hodina jazdy a ocitnete sa v úplne inom svete – v hmlistých horách, zelených údoliach či mestečkách, kde čas plynie pomalšie. Výlety z hlavného mesta sú pestré, dostupné autom aj autobusom a dajú sa krásne zvládnuť ako jednodňové zastávky. A nemusíte sa obmedziť len na samotné centrum Bogoty. Možností, čo vidieť v okolí, je naozaj veľa.
Najlepšie urobíte ak si po pobehaní Bogoty prenajmete auto na 2 dní a spravíte si výlety do okolia. Auto vychádza od 20€/na deň a doprava po Kolumbií mimo Bogoty bola veľmi podobná ako v akomkoľvek štále Európy. Auto si viete zarezervovať tu: prenájom auta.
Ak vás lákajú dramatické scenérie, zamierte k Tequendama Falls. Tento 132 metrov vysoký vodopád padá priamo do hlbokého kaňonu a jeho hukot počuť už z diaľky. Miesto sprevádzajú legendy pôvodných obyvateľov, no aj temnejšia minulosť 20. storočia. Dnes tu nájdete múzeum v starom hoteli a terasu s nádherným výhľadom. Večer sa vodopád rozžiari farebným osvetlením, čo dodáva celej scenérii nezabudnuteľnú atmosféru.
Len o niečo ďalej vás čaká Salto La Chorrera, najvyšší vodopád Kolumbie so svojimi 590 metrami. Výlet k nemu vedie po 7-kilometrovej trase cez pasienky a lesy Ánd. Cestou sa zastavíte pri Stromoch prianí či prameni krásy. Pri návrate prejdete popri menšom vodopáde El Chiflón s ukrytou jaskyňou.
Za úplne iný zážitok považujeme Salt Cathedral v Zipaquirá. Táto jedinečná katedrála je vytesaná hlboko v soľnej bani a pri prechádzke osvetlenými chodbami máte pocit, akoby ste vstúpili do podzemného chrámu. Je to spojenie architektúry, duchovna a prírodného dedičstva, ktoré v Kolumbii nemá obdoby.
Výlet o niečo ďalej:
- Asi 6 hodín jazdy južne od Bogoty nájdete púšť Tatacoa, ktorá nie je typickou piesočnou púšťou, ale skôr unikátnym polopúštnym územím plným červených kaňonov a sivých skál. Miesto pôsobí ako mesačná krajina a je ideálne na turistiku, fotografovanie aj pozorovanie hviezd – nočné nebo tu patrí medzi najčistejšie v Kolumbii.
