
Mestečko Filandia – farebný drahokam
28. januára 2025
Cali: Salsa a zelené kopce
31. januára 2025Tento článok obsahuje affiliate linky. Ak cez ne niečo zarezervujete môžeme získať províziu. Pre vás to ale neznamená žiadne dodatočné náklady. Pomáha nám to pokračovať v zdieľaní cestovateľských tipov a prevádzkovať tento blog.
Bosque El Descanso – v objatí džungle
Nie všetky cesty v Kolumbii vedú do známych miest ako Salento či Medellín. Niekedy tie najkrajšie dobrodružstvá začínajú práve tam, kde sa turistické mapy končia. Po niekoľkých dňoch v kávových dedinkách Salento a Filandia sme sa rozhodli pokračovať smerom na juh. Ešte predtým, ako sa vydáme do Cali, by sme radi strávili pár dní v prírode, mimo ruchu miest a signálu.
Cieľom sa stal Bosque El Descanso, miesto, kde sa mestský život rozplynie v hmle džungle a kde vás ráno neprebudí budík, ale spev vtákov a šumenie vody. Nevedeli sme, čo presne čakať – len to, že tu plánujeme stráviť dve noci ďaleko od všetkého obklopení nádhernou kolumbijskou prírodou.

Ubytovanie v srdci prírody
Ubytovanie je jednoduché, ale útulné. Domčeky sú roztrúsené uprostred bujnej zelene, hostitelia sú milí a priateľskí a z každej strany cítiť vôňu dažďového pralesa. Okolie je tiché, prístupová cesta trochu rozbitá, no akonáhle sme vystúpili z auta, privítal nás vlhký horský vzduch a neustály spev vtákov.
S mužom sme sa rozhodli, že si doprajeme, a zarezervovali sme si presklenú vilu. Ubytovanie prekonalo naše očakávania. Všade okolo nás bol len les a jeho zvuky. Počuli sme spev vtákov, škriekanie opíc a vodopád, ktorý sme mali takmer na dosah ruky.

Deti mali svoj vlastný drevený domček a teda silno protestovali. Báli sa zvukov lesa, najmä hmyzu a možných pavúkov. Ešte viac začali protestovať, keď zistili, že tu nie je signál ani Wi-Fi. Nakoniec sme ich presvedčili prísľubom, že ďalší deň budú môcť používať mobil bez obmedzenia.
Raňajky nám pripravili v tradičnom kolumbijskom štýle – vajíčka na rôzne spôsoby, jednoduché, ale poctivé a sýte. Po jedle nám domáci ponúkli možnosť vyraziť na túru k vodopádom s miestnym sprievodcom. Prijali sme bez váhania, pretože vodopády boli prvotným dôvodom, prečo sme sem išli. Deti o túru nemali záujem. Posledné dva týždne sme s nimi nachodili po Kolumbií veľa a potrebovali oddych. O pol jedenástej sme už stáli pripravení na chodníku, zvedaví, čo všetko sa skrýva v hustej zeleni okolo nás.

Výlet za vodopádmi
Súčasťou ceny ubytovania je aj prechádzka k okolitým vodopádom. Kto má záujem môže sa o 10:00 pripojiť k sprievodcovi a vydať sa na tri hodiny preskúmavať okolie. A tu nastáva úsmevná časť, netušili sme, že sa budeme brodiť riekou. Boli sme pripravení na túru, nie na kúpanie. Zoberte si so sebou topánky do vody a plavky. Určite ich využijete.
Túra začala nenápadne. Najskôr sme šli do kopca, stúpali sme cez hustý les a občas sa otvorili výhľady na kopce a rieku, ku ktorej sme mali neskôr zostúpiť. Po približne desiatich minútach sme dorazili na prvú vyhliadku, odkiaľ sa pred nami rozprestierala nekonečná zeleň.
Sprievodca nás cestou upozorňoval na rôzne rastliny a bobule, ktoré rástli popri chodníku. Martin neodolal a niektoré ochutnal, hoci pár z nich chutilo viac exoticky než príjemne.

Cesta z kopca začala byť prudšia a terén sa rýchlo menil na blatistý. Chodník sa šmýkal a každý krok vyžadoval pozornosť. Našťastie, na poslednom úseku bolo natiahnuté lano, ktoré nám pomohlo bezpečne sa dostať až k brehu rieky. Vtedy sme ešte netušili, že pravé dobrodružstvo sa len začína.

Brodíme sa riekou
Zo skaly musíme cez lano vojsť do vody. Rieka bola studená, no osviežujúca. Nebola široká, ale prúd mala silný a kaskádovito pretekal pomedzi mohutné balvany. Topánky sme nechali na brehu, nemalo zmysel ich ničiť, a tak sme sa vyzuli a odhodlane vstúpili do vody bosí.

Povrch bol klzký, miestami porastený machom, a neraz sme sa museli pridržať skaly. Niekde bola voda po členky, inde nám siahala až nad kolená. Prúd nás tlačil, no zároveň nás úplne prebudil. Celé to malo niečo z detského dobrodružstva, z kúpeľa, ktorý sme neplánovali, no napokon si ho užili naplno. Len nám bolo ľúto, že deti na výlet nechceli ísť a vymenili dobrodružstvo za pobyt na recepcií s wi-fi.
Z diaľky už bolo počuť dunenie malého vodopádu. Hoci išlo len o pár minút brodenia, táto časť túry sa nám vryla do pamäti najviac.

Prvý vodopád
Keď sme konečne dorazili k vodopádu, vďaka ktorému sme do Bosque El Descanso prišli, hneď sme ožili. Ako máte deti sme sa hneď začali zamýšľať, ako si deň ešte vylepšiť. Vodopád bol síce malý, no prúd rieky nás prekvapil svojou silou. Mne sa k nemu najskôr vôbec nedarilo dostať. Voda ma neustále tlačila späť a mala som chuť to vzdať. Našťastie mi Martin a sprievodca pomohli, a tak som sa napokon aj ja ocitla priamo pod vodopádom.
Martin sa rozhodol jeho silu vyskúšať na chrbte. Poriadne sa zaprel o skalu pred ním a nechal, aby mu vodopád pomasíroval chrbát. No neviem, či to bola zrovna príjemná masáž, ale sranda určite. Najmä tie jeho výrazy tváre, smiali sme sa na nich všetci.

Vo mne sa zas ozvala dobrodružná povaha. Vyšplhala som sa na vrch vodopádu, preliezla cez neho a dostala sa až na druhú stranu, kde už bol prúd slabší. Ešteže tu neboli deti, inak by som sa správala omnoho zodpovednejšie.

Okolie vodopádu bolo nádherné. Našli sme si miesto, sadli sme si na skalu a nechali sa obklopiť zvukom vody a tichom lesa. Bol to jeden z tých okamihov, keď nechcete nič viac, len zostať tam a dýchať tú chvíľu.

Skrytý vodopád a adrenalínové finále
Po kúpaní sme sa vrátili na miesto, kde sme si nechali veci, a pokračovali ďalej popri rieke. Sprievodca nám s úsmevom povedal, že to najlepšie ešte len príde. Džungľa bola hustá a vlhká, ale on presne vedel, kam nás vedie.
Po chvíli sme prišli k rebríkom, ktoré akoby viedli priamo do skaly. Najprv sme zliezli jeden, potom druhý, a za nimi sa otvoril výhľad na ďalší vodopád. Tentoraz bol vyšší, prudší a pôsobil takmer dramaticky.

Ani tu sme ešte neboli v cieli. Čakala nás úzka priechodná diera v skale. Prešli sme cez ňu a ocitli sa na skalnej plošine s lanom, ktoré viedlo priamo do rieky. Z tohto miesta sa dalo skočiť alebo pomaly zliezť do prúdu a priblížiť sa k vodopádu zospodu.

Voda bola studená, ale zážitok intenzívny. Prúd bol silný a aj ja, aj druhá žena v skupine sme mali čo robiť, aby sme sa udržali. Nakoniec nám pomohli muži, no stálo to za to. Sprievodca nám neskôr ukázal aj jednoduchšiu cestu, ktorá by viedla po rebríkoch bez lana, ale vedel, že by sme aj tak zvolili túto náročnejšiu trasu.
Keď sme sa po niekoľkých hodinách vrátili na ubytovanie v Bosque El Descanso, izba nad vodopádom pôsobila ako raj. Deti sme našli presne tam, kde sme ich zanechali, na recepcii s mobilom v ruke. Bolo to jediné miesto so signálom. Boli spokojné ony aj my. Oni mali svoj pokoj a my sme mali svoje malé dobrodružstvo v srdci kolumbijskej džungle.

Praktické informácie
🗺️ Ako sa sem dostať: Bosque El Descanso sa nachádza približne hodinu jazdy južne od mesta Cali. Cesta vedie cez horský terén, preto odporúčam auto s vyšším podvozkom. Posledný úsek nie je síce spevnený, ale ľahko prejazdný. Pokiaľ nemáte auto, dohodnite sa s ubytovaním na vyzdvihnutí v niektorom z okolitých miest, kam sa dostanete autobusom.
🏡 Ubytovanie: K dispozícii máte rôzne typy domčekov od jednoduchých drevených chatiek až po presklené vily s výhľadom do džungle. Miesto je tiché, ideálne na oddych od civilizácie. Aj keď môžete navštíviť vodopády aj bez toho, aby ste tu bývali, jednoznačne odporúčame tu stráviť aspoň dve nocí. Stojí to za to.
Pozrite si voľné izby tu: Bosque El Descanso
🍳 Strava: Raňajky sú tradične kolumbijské. Na večeru si môžete objednať jedlá priamo na mieste, pripravené z lokálnych surovín.
🥾 Túry: V cene pobytu býva zahrnutá túra k vodopádom so sprievodcom. Vezmite si pevnú obuv, plavky a oblečenie, ktoré môže zmoknúť.
🦟 Hmyz: V okolí je veľa komárov. Určite si prineste repelent alebo prírodný prostriedok proti hmyzu.
📶 Signál a Wi-Fi: Mobilný signál je veľmi slabý, Wi-Fi je len na recepcii. Perfektné miesto na digitálny detox.
⏱️ Odporúčaný pobyt: Minimálne dve noci, aby ste si stihli užiť túru aj pokojné chvíle v prírode.





